Kto vám najviac pomohol, keď ste prišli do Chicaga?
Nikdy predtým som nebol v takom veľkom meste ako Chicago. Ako štrnásť-pätnásťročný som bol navštíviť rodinu, ale tá nebývala priamo v meste. Keď som prvýkrát pricestoval do Chicaga, pred železničnou stanicou ma mal čakať Bobby Hull, lenže on tam nebol. Nemali sme vtedy mobilné telefóny ako teraz. Nevedel som, čo mám robiť, tuším som nemal dosť peňazí ani na taxík. Tak som vrátil na stanicu, dal som si kávu, zapálil cigaretu. Vtedy som ešte fajčil. Po chvíli som sa vrátil tam, kde ma mal čakať Bobby. Namiesto neho sa tam objavil náš tréner. Zbadal ma s cigaretou v ruke a vraví mi – zahoď to.
Mali ste nejaký hokejový vzor, keď ste prišli do tímu Blackhawks?
Zaujal ma Ted Lindsay. Nikdy predtým som ho nevidel hrať, pôsobil v Detroite, kde hral s Gordiem Howeom. Lindsay bol odo mňa o šestnásť rokov starší, ale približne rovnako nízky ako ja. A hral výborne. Pri ňom som si uvedomil, že aj s takými fyzickými parametrami sa môže zo mňa stať dobrý hráč.
Keď teraz sledujete NHL, vidíte sa v nejakom hráčovi?
V každom mužstve je aspoň desať hráčov,na ktorých by som sa chcel podobať. Hokej je dnes oveľa rýchlejší ako za našich čias. Hráči sú väčší. Neviem, či sú aj šikovnejší, ale určite zarábajú oveľa viac ako my kedysi.
Kto bol lepší hráč, Bobby Hull alebo vy?
Čo vám mám na to povedať? Ja som hral centra, on bol ľavé krídlo. Ale to neznamená, že sa držal len na ľavej strane. Chcel byť všade tam, kde bol puk. Ja som bol rovnaký. Spolu by nám to neladilo. Zišli sme sa na ľade len počas presilovky alebo v oslabení. Keby ste položili túto otázku Bobbyho, určite by povedal, že lepší hokejista bol on. Takže ja by som asi mal tiež povedať, že som bol lepší. Uzavrime to tak, že obaja sme boli výborní hráči.
Na čo najradšej spomínate, keď sa stretnete s Bobbym?
O hokeji sa veľa nebavíme. Bobby má veľkú farmu s dobytkom, tak sa bavíme o tom, ako sa nám obom darí, čo robia vnúčatá. Vždy keď medzi nás príde niekto iný, chce sa rozprávať len o hokeji. Tak to chvíľu vydržíme, ale potom radšej ideme preč. Niežeby sme sa o hokeji nechceli baviť, ale nie dlho.
Bobbymu vraj u vás veľmi chutilo slovenské jedlo.
Vždy pred začiatkom tréningového kempu prišiel Bobby do St. Catherinas, kde som desať rokov býval a tešil sa na to, že sa dobre naje. Mama mu dala zemiaky. Volal som ich švábka. Hm, ani neviem prečo.
Ako si spomínate na ďalšieho Slováka z Chicaga, Elmera Vaska?
Už je to veľa rokov, čo zomrel. V Chicagu žila početná slovenská komunita, poznali Elmera. Vždy keď ma potom stretli, tak sa ma pýtali, ako sa má Elmer. Netušili, že už je pár rokov mŕtvy.
Ktorú trofej si najviac ceníte?
Na to ani neviem odpovedať. Hokejová kariéra už je za mnou. Je to minulosť. Mal som doma miniatúry trofejí, ale potom som ich niekam odložil. Keď sa ma ľudia doma na trofeje spýtajú, tak im poviem, že som ich dal preč.
Kto má najväčšiu šancu prekonať váš klubový rekord v počte bodov?
Asi traja-štyria útočníci zo súčasného kádra by to mohli dokázať, lebo často strieľajú a dávajú góly. Ale musí im samozrejme slúžiť zdravie.
Hovorili ste v Amerike po slovensky?
S mojimi rodičmi, teda so strýkom, som sa doma rozprával iba po slovensky. Aj som sa trochu hanbil, že nehovoria anglicky. Spočiatku som nemal ani veľa kamarátov, ale anglicky som sa naučil veľmi rýchlo, hoci ako najskôr nie práve najkrajšie slová.
Na Slovensku sa uskutočnia majstrovstvá sveta, viete o tom?
Počul som o tom, kedy to bude?
Teraz v apríli.
Už teraz? Myslel som si, že až na budúci rok.
Kto má podľa vás najväčšiu šancu na titul?
To neviem. Tam prídu hráči, ktorí nebudú hrať play off NHL, však? Budú hrať za svoju krajinu. Ale na olympiáde boli Slováci výborní, tam bolo päť-šesť veľmi silných mužstiev. Nakoniec vyhrala Kanada v predĺžení, mám pravdu, že.
Považovali vás v Amerike často za Čecha?
Ou, veľmi sa mýlili. Mám takú story, alebo ako sa to po slovensky povie, beseda?
Príhoda.
Poviem vám príhodu, ktorú rád rozprávam. Môj nový otec, teda ten, ktorý si ma adoptoval, lebo ja som bol Gvoth a až potom Mikita, ma raz takto doma privítal. Vtedy som už hral za Chicago druhý alebo tretí rok. Prišiel som na tri týždne domov a otec mi hovorí: Sadni si! Nevedel som, čo sa deje. Posadil som sa do kresla, otec položil predo mňa pivo a priniesol škatuľu na topánky. Čo mám s tým robiť? pýtam sa ho. Len to otvor, hovorí mi. Boli tam výstrižky z novín. V článkoch bolo napísané Czech born Stan Mikita alebo Czech player Stan Mikita, všetko podčiarknuté červeným perom. Čo s tým? spýtal som sa otca a on odvetil: Prečo tým somárom nepovieš, že ty si Slovák a nie Čech. Ja som sa nad tým len pousmial. Keď som sa narodil, bolo Slovensko. Keď som odchádzal do Ameriky, tak Československo. A teraz je zasa Slovensko.
Kedy sa chystáte na Slovensko?
O dva roky, ale ešte neviem naisto.
Ako vznikal rozhovor
Milý, vtipný, zhovorčivý. Stan Mikita je miláčikom všetkých zamestnancov športovej arény United Center, vlastne celého Chicaga. V domovskom stánku Blackhawks má spolu s Bobbym Hullom (obe legendy sú ambasádormi klubu) vždy k dispozícii lóžu s označením L42. Počas rozhovoru v nej bolo živo. Okolo pobehovali dve z Mikitových deviatich vnúčat. „Hovorme po slovensky, chcem vedieť, koľko si ešte pamätám a rozumiem,“ navrhol Mikita. Po štvrťhodine sa vo dverách objavil tlačový šéf Blackhawks Paul Kennedy a rozhovor slušne ukončil. „Ten by sa s vami bavil aj dve hodiny,“ podotkol na adresu hokejovej legendy.
Kto bol Stan Mikita
Narodil sa ako Stanislav Guoth 22. mája 1940 v dedine Sokolče, ktorú neskôr zaplavila Liptovská Mara. V roku 1948 ho strýko Joe Mikita so ženou Annou vzali do kanadského St. Catharines, kam sa pred rokmi vysťahovali. V NHL odohral 22 sezón za Chicago Blackhawks, s ktorým získal v roku 1961 Stanleyho pohár. V 1394 zápasoch dosiahol 1467 bodov za 541 gólov a 926 asistencií, stále je najproduktívnejším hráčom v histórii klubu. Štyrikrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti (1964, 1965, 1967, 1968), dvakrát sa stal najužitočnejším hráčom sezóny (Hart Memorial Trophy – 1967, 1968), dvakrát získal Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča (1967, 1968) a raz sa stal najužitočnejším hráčom NHL podľa hráčskej asociácie (Lester B. Pearson Trophy – 1976). Je v Sieni slávy NHL v Toronte i v Sieni slávy slovenského hokeja. Pred športovou arénou United Center v Chicagu mu odhalia sochu. Zomrel 7. augusta 2018.