„Chystáme veľkolepé oslavy. Štvrtkový zápas vo Vegas, v ktorom oduševnený tím okolo kapitána Alexa Ovečkina rozhodla o titule, sledovalo doma na veľkoplošných obrazovkách v Capital One Arene zaplnené hľadisko. Víťazne sa ako more vlnilo v červených dresoch. Ešte teraz mám zimomriavky z elektrizujúcej atmosféry. V uliciach bolo veselo do neskorej noci. Mal som problém dostať sa pred polnocou autom z haly,“ podotkol autor zlatého gólu Slovenska na svetovom šampionáte 2002 v Göteborgu.
Nechceli ste vidieť oslavy prvenstva naživo vo Vegas?
Nedovolili mi to povinnosti s organizáciou sledovania štvrtkového prenosu v našej aréne. Sprvoti to vyzeralo tak, že by som aj mohol do Vegas cestovať, no okolnosti sa vyvinuli inak. Bol som tam však na prvých dvoch zápasoch.
Som hrdý na syna, ako sa uviedol v národnom tíme, som hrdý i na klub. Ak odhliadnem od rodinných záležitostí, takéto zážitky sa nedajú porovnať s nijakými inými.
Boli ste po nich optimista, že prestížna trofej zasvieti prvý raz vo vitríne Washingtonu?
V úspech som veril už pred začiatkom finálovej série. V jej prvých dvoch stretnutiach akoby sa obe mužstvá len oťukávali a rozbiehali, niečo tomu ešte chýbalo. Keď v druhom zápase náš brankár Braden Holtby reflexívnou bravúrou zabránil súperovi vyrovnať a udržali sme najtesnejší náskok, bol to podľa mňa kľúčový moment série. Naštartoval nás k víťazstvám, prevzali sme iniciatívu, súper sa už k svojej hre nedostal. Vo Vegas sa hralo v úžasnej atmosfére, klobúk dolu pred publikom i pred tímom nováčika. Keby niekto pred sezónou tvrdil, že sa prebojuje do finále, neveril by mu nik. Generálny manažér George McPhee, ktorý za mojej éry pôsobil práve vo Washingtone, poskladal výborný tím.
Mali ste možnosť o tom debatovať s Václavom Nedomanským, skautom zlatých rytierov z Las Vegas?
Nestretli sme sa, aj Venco však odviedol vynikajúcu prácu. Verím, že pri najbližšom stretnutí príde reč aj na to. Spolu sme pracovali v realizačnom tíme mužstva Európy – generálnym manažérom bol Miro Šatan – pred dvoma rokmi na Svetovom pohári v Toronte. Rozumeli sme si.
Vyjavili sa vám spomienky na neúspešnú finálovú sériu spred dvadsiatich rokov?
Samozrejme. Poskytol som veľa rozhovorov do médií, trošku som si zaspomínal. Bol som blízko k vysnívanému poháru, no posledný krok nám nevyšiel. Nie každému to osud dopraje… Teraz to mužstvo zvládlo, som veľmi šťastný. Washington už pociťoval hlad po mimoriadnom športovom úspechu. Naposledy ho zažil v roku 1992, keď Redskins triumfovali v americkom futbale. V utorok bude v meste veľká sláva, pravá hokejová párty. Tiul sa patrí osláviť.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Viaceré vaše klubové rekordy prekonal Alexander Ovečkin, kapitán súčasného tímu. Ako by ste ho charakterizovali?
V tomto ročníku sa prejavil ako skutočný líder. Je to výnimočný hokejista i super chlap, rozdielový hráč. Na prvenstve má výrazný podiel. Pochopil, že nestačí len dávať góly, a tak aj on sa hádzal do striel, bojoval o puk pri mantineli. Robil veci, do ktorých sa mu predtým veľmi nechcelo. Mužstvo to videlo, nasledovalo kapitána, získalo veľkú sebadôveru. To sú veľmi dôležité prvky v náročných zápasoch play off o Stanley Cup. Saša si ho zaslúžil už len za to, že prekonal skoro všetky moje strelecké rekordy. V tíme Capitals sme sa obišli, keď doň prišiel, ja som v ňom už nebol. Narazili sme na seba ako súperi počas môjho pôsobenia v Ottawe, Atlante a Chicagu.
Kam by ste zaradili vo vašej kariére túto sezónu?
Ako to myslíte? Veď ja už nehrám!
Ste súčasťou klubu-šampióna, váš syn David prvý raz reprezentoval Slovensko v seniorskom tíme na majstrovstvách sveta.
(so smiechom) Z tohto pohľadu určite medzi najúspešnejšie a najkrajšie! Som hrdý na syna, ako sa uviedol v národnom tíme, som hrdý i na klub. Ak odhliadnem od rodinných záležitostí, takéto zážitky sa nedajú porovnať s nijakými inými.
Ako sa vám pozdávali výkony slovenskej reprezentácie v Kodani na svetovom šampionáte?
Videl som naživo päť zápasov – a mal som z nich dobrý pocit. Mužstvo malo svoju kvalitu, naznačilo progres. Osvojuje si štýl, ktorý mu vštepuje tréner Craig Ramsay, istý čas potrvá, kým sa všetko vyladí. Vynikajúco chytali brankári, zaregistroval som viac pozitív než mínusov.
Sledovali ste štvrtkový zápas aj s Davidom? Kde bude pokračovať v kariére?
Nie, David bol v New Jersey za priateľkou. Rieši pokračovanie svojej kariéry, uvažuje, čo by bolo preňho najlepšie, aby hokejovo naďalej rástol. Je možné, že ostane na Slovensku. Počas play off som bol dosť zaneprázdnený, v klube mám na starosti aktivity pre bývalých hráčov a pomáham s rozvojovými projektmi a biznisom. Stetával som sa so sponzormi, kontaktoval potenciálnych. Zároveň pripravujeme charitatívny večierok – bude 25. júna. Pôjde o stretnutie starých pánov Capitals, na ktorom si záujemcovia môžu s nimi družne podebatovať – aj pri cigare a poháriku bourbonu.
Zavítate cez leto na Slovensko?
Určite, cez letné prázdniny – ako zvyčajne. Teším sa – aj na golfový turnaj, ktorý má už tradíciu. Verím, že ho opäť pripravíme tak, aby sa všetci cítili príjemne.