Kým z ľadu Brigestone arény v Nashville lopatami odpratávali šiltovky, komentátor NBCSN jasal od radosti. Právom sa rozplýval nad výkonom nečakaného hrdinu pondelkového šiesteho finálového zápasu Západnej konferencie NHL.
Kanadský hokejista Colton Sissons sa po zranení ofenzívnych opôr Kevina Fialu, Ryana Johansena a kapitána Mika Fischera dostal do roly prvého centra. Popasoval sa s ňou parádne, tromi gólmi výrazne prispel k víťazstvu Predators nad Anaheimom 6:3 a v celej sérii 4:2 na zápasy.
O hetriku nesníval
Málo známy útočník sa stal najospevovanejším mužom v štáte Tennessee. Hráč povestný skôr fyzickou hrou v treťom či štvrtom útoku priniesol do mladého klubu – do NHL vstúpil v roku 1997 – spontánnu a nepoznanú radosť. Tím s netypickými žltými dresmi premiérovo zabojuje o Stanleyho pohár.
„Je to neuveriteľné,“ dostal zo seba náramne šťastný obranca Nashvillu Roman Josi pre web súťaže. „Ak chcete uspieť v play off, musíte mať široký káder. Chalani Pontus Aberg či Frederick Gaudreau museli nahradiť zranených a predviedli skvelú robotu. A Colton? Dosiahnuť hetrik v šiestom stretnutí takýmto spôsobom je skvelé. Strelil cenné góly, je pre nás dôležitý.“ Útok Sissonsa so Švédmi Abergom a Filipom Forsbergom sa v ostatných dvoch dueloch stal veľkou zbraňou prekvapivého finalistu. Skóroval päťkrát, pripísal si desať bodov a ústredná postava s ryšavou bradou si svoju slávu užíva.
Foto: Reuters, Christopher Hanewinckel
„Človeče, je to skvelý pocit, nebudem klamať,“ pobavil Sissons vypredanú halu odpoveďou na otázku reportéra krátko po záverečnej siréne. „O momente, že dám hetrik v rozhodujúcom dueli konferenčného finále, som nikdy nesníval. Nemôžem hovoriť za všetkých, ale prešli sme mnohými náročnými výzvami a držali spolu, nech sa udialo hocičo. Verili sme vo finále a ideme na to.“
Napodobnia Kings?
„Bola to divoká jazda,“ hodnotil sezónu z osobného hľadiska Sissons. Slová útočníka, ktorý sa snažil v zostave prvého tohtosezónneho finalistu najlepšej ligy sveta získať stabilné miesto, sa dokonale hodia aj na príbeh celého klubu.
O miestenku v play off bojoval až do záveru základnej časti. Medzi najlepších sa dostal z ôsmeho miesta ako držiteľ druhej voľnej karty v Západnej konferencii. Chicagské hviezdy v 1. kole vyškolili v najkratšom možnom čase. Na ďalšieho z viacerých favoritov zo St. Louis potrebovali šesť duelov, rovnako na Anaheim.
„Ukončiť sezónu a nedržať v ruke žiadnu trofej, to je najhorší hokejový pocit. Bolí to,“ smútil kapitán Ducks Ryan Getzlaf. „Nemyslím si, že vyhral lepší, ale na mojich pocitoch nezáleží. Nemajú kvalitnejšie mužstvo, ale oni postupujú a my ideme domov,“ pridal sa Ryan Kesler. „Obom klubom chýbali viacerí hráči. Vyhrať mohol iba jeden, majú dobrý tím,“ doplnil Andrew Cogliano. V kádri Nashvillu nenájdete veľké hviezdy ako v niektorých ostatných mužstvách ligy. Môže sa však oprieť o jedného z najlepších brankárov súťaže Pekku Rinneho, skvelých obrancov Josiho s P.K. Subbanom či šikovného Forsberga. Najväčšou silou Predators je partia, ktorú sformoval generálny manažér David Poile a velí jej tréner Peter Laviolette.
„Johansen sa zranil, Sissons ho musel nahradiť na pozícii prvého centra . Vyhrali sme dva zápasy a on dal tri góly. Ak je to nejaký scenár, nemohol byť lepšie napísaný,“ tešil sa Poile, ktorý je vo svojej funkcii od vstupu Nashvillu do NHL.
Po dvadsiatich rokoch Predators prvýkrát získali Clarence S. Campbell Bowl Trophy pre víťaza Západnej konferencie. Josimu sa však toto ocenenie máli.
„Sme šťastní, že sme vyhrali Západnú konferenciu, ale všetkých nás zaujíma Stanleyho pohár. V kabíne nie je ani jeden chlap, ktorý by ho nechcel získať.“
Pred piatimi rokmi sa Los Angeles Kings podaril husársky kúsok. Ako ôsme mužstvo Západnej konferencie zdvihlo nad hlavu Stanleyho pohár. Podarí sa niečo podobné aj Nashvillu?