Vstupný draft NHL. Ako prebieha veľká šou

Meno Marián Hossa zaznelo na 12. mieste, Boris Valábik sa stal historicky najvyššie vybraným slovenským obrancom z 10. priečky a útočník Marián Gáborík bol na začiatku milénia draftovou trojkou. Lenže draft nie je iba o najlepších, sen sa každoročne splní 210–211 hokejistom.

Valábik: Rozprával som sa s 25-timi klubmi

Draft NHL je v zámorí mimoriadne sledovanou udalosťou. Ešte pred ním sú mladí hráči pozvaní na testy a pohovory, kde tímy skúmajú ich fyzický i duševný stav. Prvé kolo draftu sa koná vždy v piatok a trvá asi štyri hodiny. Zástupcovia klubu prídu na pódium, oznámia meno hokejistu, ktorého si vyberajú. Keďže výberov je 30, tak sa celý proces natiahne. Druhé až siedme kolo je v sobotu a tímy iba od svojho stola oznamujú konkrétne mená.

Na osudný moment si dobre pamätá aj Boris Valábik: „Draftu predchádzajú pohovory, kde si vás kluby otestujú fyzicky aj psychicky. Rozprával som sa asi s 25 klubmi, chodil som od pohovoru k pohovoru. V deň draftu iba sedíte v hale a čakáte, kým ohlásia vaše meno. Nervózny som nebol, bola to čerešnička na torte.“

Analytici vytvárajú rebríčky, počas celého roka podrobne sledujú nielen najlepších, ale aj nižšie postavených hokejistov. Kluby na preddraftové prognózy príliš neprihliadajú, každý z nich má vlastnú filozofiu a rôzne potreby. Niekomu chýba hviezdny center, iným zase špičkové krídlo či obranca. Výbery v prvom kole by mali byť poväčšine stávkami na istotu, ale nie vždy je to tak.

„Kluby na pohovoroch priamo nepovedia, že majú záujem. Je to o politike daného klubu. Po drafte mi skauti Los Angeles povedali, že ma chceli potiahnuť. Svoj výber mali hneď po Atlante. No mal som rozhovory aj s tímami, ktoré ťahali v prvej deviatke. Celé je to prekvapenie, lebo sa z minúty na minútu stanete súčasťou niektorého tímu, pričom dovtedy neviete, kde skončíte,“ konštatuje robustný bek.

zväčšiť Foto: SITA, AP

Boris Valábik Boris Valábik v drese Atlanty.

Prvý draft sa konal v šesťdesiatych rokoch

Nazretie do histórie naznačí, že tento rok sa uskutočnil draft s poradovým číslom 53. Prvý v dejinách usporiadal Montreal 5. júna 1963. Jednotkou sa stal Garry Monahan, ktorého si zvolil usporiadateľ. Vtedy však platili trochu iné pravidlá. Tímy si mohli vybrať ktoréhokoľvek juniorského hráča pod 20 rokov a takéto pravidlo platilo až do roku 1979. Potom si mohli kluby voliť aj hokejistov, ktorí už pôsobili na profesionálnej bá­ze.

V roku 1980 sa ustanovila dohoda možnosti výberu hráčov mimo Severnej Ameriky. To klubom dovolilo draftovať aj Európanov a niektoré organizácie dodnes európskych hokejistov obľubujú. Nie je to dávno, keď mali Detroit Red Wings jadro tímu prevažne zo Švédov a obrane šéfoval legendárny Nicklas Lidström. Práve Švédi majú herným štýlom najbližšie k tvrdému severoamerickému hokeju.

zväčšiť Foto: SITA/AP, Graham Hughes

Pavel Daciuk Hviezdneho Pavla Daciuka prehliadal vo dvoch draftoch po sebe.

Rok 1980 priniesol draftu jednu ešte jednu zásadnú zmenu. Významný večer sa stal verejne prístupným a mohol sa ho v hľadisku zúčastniť ktokoľvek. Do roku 1984 sa konal vždy v Montreale a práve vtedy televízia CBC priniesla prvý priamy prenos. Honor prvého amerického draftového mesta si drží Detroit z roku 1987.

Po drafte má klub niekoľko možností

Najkvalitnejší hokejisti môžu okamžite naskočiť do najťažšej ligy sveta. Pre iných je niekoľko možností. Pokiaľ hráč v čase draftu patrí klubu z kanadskej juniorskej súťaže CHL, môže byť poslaný tam, aby sa rozvíjal. V prípade, že je pod zmluvou v európskom alebo inom ako CHL klube v Severnej Amerike, organizácia NHL ho môže po podpise zmluvy poslať do AHL alebo do Európy. Dôležitou vecou sú tiež práva, ktoré držia kluby na hráčov iba určitý čas. Na hokejistu z CHL má právo dva roky od draftu a ak to nevyužije, vo veku 20 rokov sa tzv. prospekt môže zúčastniť draftu znova. Pokiaľ pôsobí na univerzite, tam je priestor na rozvoj dlhší. Právo na podpis má klub až štyri roky.

História ukazuje, že netreba odpisovať hráčov draftovaných v nižších kolách. Presvedčivým dôkazom sú Jamie Benn (129. miesto), Henrik Zetterberg (210.), Pekka Rinne (258.) či Pavel Daciuk (171.), ktorého prehliadali vo dvoch draftoch po sebe, až v ňom našli Red Wings svoj poklad. Po drafte záleží na každom jednotlivcovi, akým spôsobom sa bude rozvíjať a zdokonaľovať.

(miesto v drafte, meno, rok výberu a klub)