Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Prioritou je zámorie. Nevylučujem ani Európu či Slovensko

Zažil najnáročnejšiu sezónu v kariére. Slovenský hokejový brankár Peter Budaj ju strávil vo farmárskom mužstve Winnipegu - St. John's IceCaps. V devätnástich dueloch, v ktorých sa postavil do bránky, si nepripísal žiadne víťazstvo.

29.07.2015 06:00
Budaj, Montreal, NHL Foto:
Peter Budaj.
debata

„Bolo to nepríjemné. Dosť zápasov sme prehrali o gól alebo padli až v predĺžení či nájazdoch. Podobnú smolu som v hokeji nezažil. Poučil som sa však z toho a urobilo to zo mňa silnejšieho človeka,“ konštatuje rodák z Banskej Bystrice.

Ako si užívate medzisezónne obdobie?
Celé leto som prakticky v Denveri so svojou rodinou. Na pár týždňov nás prišli navštíviť rodičia spolu s bratom. Bolo to príjemné spestrenie. Po skončení vlaňajšej sezóny som si trochu vydýchol a už šesť týždňov naplno zarezávam. Trénujem aj na ľade. Keď príde nový kontrakt, chcem byť pripravený.

S kým sa pripravujete?
V Denveri je zopár hokejistov, ktorí hrávajú v špičkových európskych súťažiach alebo v NHL. Je nás približne pätnásť a navzájom si pomáhame. Z tých známejších mien spomeniem Paula Stastneho, Erika Johnsona či Tylera Bozaka.

V januári sa vám narodil druhý syn. Ako sa cítite ako dvojnásobný otec?
Je úžasné mať druhého syna. Je zdravý a to je najdôležitejšie. Novému bračekovi sa potešil aj 5-ročný syn Peťko. Dve deti sú časovo náročnejšie, preto sa snažím viac pomáhať aj manželke.

Keďže vaša manželka Taylor je Američanka, učíte deti rozprávať aj po slovensky?
Starší syn slovenčinu čiastočne ovláda. Niečo sa na neho nalepilo, aj keď tu boli moji rodičia. Aj na mladšieho sa snažím hovoriť po slovensky. Základné frázy ako ďakujem či prosím, som naučil aj manželku (smiech).

Ako hodnotíte uplynulú sezónu s odstupom času?
Bola veľmi náročná, azda najnáročnejšia v mojej kariére. Na začiatku sezóny ma z Montrealu vymenili do Winnipegu a prakticky hneď ma poslali na farmu do St. John's, kde sa mi príliš nedarilo. Navyše sa k tomu pridali aj zdravotné ťažkosti. Bola to neúspešná sezóna, ale v živote hokejistu prichádzajú aj také.

Kde ste hľadali v ťažkých časoch pozitívny prístup?
Silu som sa snažil čerpať od rodiny, aj keď som ju v tom momente nemal vždy pri sebe. Bývali totiž v Denveri spolu so svokrovcami. Často som cestoval na dlhé výjazdy a nechcel som, aby manželka pred narodením potomka ostávala sama. Posilňovala ma aj viera a bral som to tak, že treba byť vďačný aj za horšie okamihy v živote. Len vtedy si budeme vážiť krajšie chvíle.

Prečo ste podľa vás nedostali žiadnu šancu vo Winnipegu?
Z Montrealu ma vymenili tri dni pred začiatkom súťažného ročníka, čo je pre brankára veľmi náročná situácia. Bol som prekvapený, prečo si ma vybral práve Winnipeg, keďže tam mal dvoch kvalitných brankárov – Čecha Ondřeja Pavelca a mladého Kanaďana Michaela Hutchinsona. Keby ma povolali do prvého mužstva, museli by talentovaného Kanaďana odstaviť na druhú koľaj.

V AHL ste predtým naposledy pôsobili v sezóne 2004/2005. Čím sa liga odvtedy zmenila?
V súčasnosti tu pôsobí veľa mladých hráčov. Každé mužstvo kladie dôraz na dravosť, energiu a agresivitu. V NHL je to profesionálnejšie, hokejisti sú vyzretejší. Na farme sa hrá dosť nerozvážne, hráči často lietajú po ľade bez rozmýšľania.

Vo Winnipegu sa vám skončila zmluva. Ostáva zámorie stále vašou prioritou?
Najradšej by som ostal v NHL, veď je to najkvalitnejšia liga na svete. Som otvorený aj iným alternatívam z Európy. Všetko záleží na podmienkach. Agent pracuje na niektorých veciach a som sám zvedavý, ako to dopadne.

Viete si predstaviť, že sa raz vrátite do rodnej Banskej Bystrice?
Všetko je možné a vôbec to nevylučujem. Keby sa takto situácia vyvinula, bolo by krásne vrátiť sa do klubu, v ktorom som vyrastal. Pôsobil som tam ako dorastenec a bolo by zaujímavé sa tam vrátiť na sklonku kariéry.

Čo hovoríte na vlaňajšie výkony Careyho Pricea, s ktorým ste tri sezóny pôsobili v Montreale?
Získal Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára v NHL i Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti. To hovorí za všetko. Na brankára má výbornú hlavu, dozrieva hokejovo i ľudsky. Mám ho veľmi rád a myslím si, že ešte bude napredovať. Má na to všetky predpoklady.

V St. John's ste pôsobili spolu s Connorom Hellebuyckom, ktorý na svetovom šampionáte v Česku dotiahol Američanov k bronzu. Aký je to brankár?
Mladý a perspektívny. Patrí do nového trendu brankárov, ktorí majú vyše 190 cm. Na tréningu poctivo maká a je vidieť, že sa chce dostať čo najvyššie. Vydaril sa mu svetový šampionát, čo mu pomôže. Jedna kvalitná sezóna však v profesionálnom hokeji nič neznamená. Potrebuje na ňu nadviazať.

Je známe, že ste veľkým športovým nadšencom. Ktoré športy v zámorí vám najviac imponujú?
Milujem všetky športy. Rád sledujem ako ľudia bojujú o víťazstvá, pozorujem ich emócie a výkony. Keď mám čas, naživo si pozriem americký futbal, bezjbal či basketbal. Chýba mi však klasický futbal, ktorý je síce v Amerike na vzostupe, ale európskym gigantom sa ešte nevyrovná.

Máte svoje obľúbené kluby, ktorým fandíte?
V basketbale fandím San Antoniu Spurs. Nemajú veľké individuality a páči sa mi ich tímové poňatie hry. V bejzbale si rád pozriem tradičné kluby ako Chicago Cubs či New York Yankees. V americkom futbale drukujem Denveru Broncos a Green Bay Packers.

Poznáte sa s niektorými zámorskými športovcami aj osobne?
Naposledy som počas tréningu stretol runningbacka Denveru C.J. Andersona. Chvíľu sme sa porozprávali a zatrénovali spolu. Občas sa stretnem s nejakými športovcami, ktorí využívajú rovnakú posilňovňu ako hokejisti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Peter Budaj