„Keďže však už nemusím behať a len na ňu dohliadam, tak si ju teraz užívam,“ usmieva sa.
Vicemajster sveta z MS 2000 aktuálne pôsobí ako asistent trénera v českom prvoligovom klube Berani Zlín.
Počas MS pozorne sledoval výkony slovenského tímu, ktorý mal čiastočne na starosti aj jeho „nadriadený“, hlavný tréner Zlínčanov Ján Pardavý.
Aký dojem na vás urobili Slováci na šampionáte?
Chalanom sa nedá vyčítať, že by nepracovali poctivo či nebojovali. Áno, kvalita absentovala, ale bol to bojovný tím a čo sa týka prístupu sa veľmi snažil. Ak sa mám pozrieť na pozitíva tohto neúspechu, bolo tam veľa mladých hráčov, ktorí okúsili majstrovstvá sveta a do budúcna môžu byť prínosom. Mladíci dostali šancu, vyskúšali si to. Na druhej strane, výsledok je obrazom kvality mužstva, ktoré sa trénerom podarilo postaviť. Taká je, bohužiaľ, realita.
Príkladom môže byť prvá tretina proti Švédsku, v ktorej sme hrali nebojácne, bojovne, ale po jej skončení sme prehrávali 0:3. Chalani si vytvorili šance, ale keď ich mali premeniť, chýbala zručnosť v zakončení. Švédi svoje príležitosti vedeli premeniť, pretože v prečíslení dvaja proti jednému či v presilovej hre ukázali majstrovstvo a efektivitu, ktorá je v súčasnom hokeji potrebná. Naši bojovali, snažili sa, ale nestačilo to.
Čítajte viac Ramsay mal byť opäť hospitalizovaný v nemocnici pre problémy s pľúcami. SZĽH reaguje stanoviskom
Čo hovoríte ako bývalý útočník na bilanciu deväť gólov v siedmich zápasoch?
Naznačil som to v predchádzajúcej odpovedi. Aj keď sme sa dostali do prečíslenia či šance, zakončenie nebolo také, aké vyžaduje moderný hokej.
Najlepšie to bolo vidieť v zápase proti Kanade, kde MacKinnon či Celebrini predviedli parádne a presné strely z prvej. Súperi nám v takýchto jednoduchých, ale dôležitých situáciách ukázali, kde sa nachádza svetová špička.
Dá sa vôbec kritizovať hráčov, ktorí hrali to, na čo mali, hoci ich kvalita nebola proti súperom dostatočná?
Z môjho pohľadu nemám jediného hráča, voči ktorému by som zniesol kritiku, že by sa nesnažil či odflákol zápas. Jednoducho, realita tohto mužstva bola v tom, že na svetovú špičku nedosahovalo.
Čo sa týka pôsobenia na ľade, chalani sa snažili, chceli urobiť radosť sebe i fanúšikom, ale kvalita bola na druhej strane.
Vladimír Országh nastúpil do rozbehnutého vlaku mesiac pred začiatkom šampionátu. Akú prácu odviedol?
Vlado je špičkový tréner a férový chlap. Vedel, do akej situácie ide, chcel pomôcť slovenskému hokeju. Odviedol maximum, aj so svojimi kolegami urobil, čo sa dalo. Zobral funkciu s najlepším vedomím a svedomím.
Keď si povieme na rovinu, pri kvalite tímu, a nechcem sa nikoho dotknúť, môžeme byť radi, že sme sa vyhli záchranárskym prácam a zvládli dôležité zápasy proti Slovinsku a Francúzsku. Rád by som sa však pri niečom pozastavil.
Vravte.
Mrzí ma, že dnes sa veľmi spomínajú absencie a ospravedlnenky hráčov. Keď však išiel do podobnej situácie pred rokmi Zdeno Cíger, tiež výborný tréner a férový chlap, mal vtedy ďaleko viac ospravedlneniek. Aby ste ma pochopili správne, táto poznámka nie je proti Vladovi, ale ide o celkovú situáciu, ktorá sa odohrala. Aj vy novinári ste vtedy prispeli k tomu, že dnes sa veľa ľudí pozerá na Zdena cez prsty. Niektorí fanúšikovia ho boli schopní za to, čo spravil, takmer opľúvať. Pritom urobil to, čo teraz Vlado – k situácii sa postavil priamo ako chlap a chcel pomôcť slovenskému hokeju. Všetci veľmi dobre vieme, že vtedy prichádzal akýsi prevrat a nebolo človeka, ktorý by sa tam postavil.
Zdeno to urobil, vyslúžil si obrovskú kritiku, či už od fanúšikov alebo z radov bývalých hráčov. Vlado je dnes hrdina, že sa postavil do funkcie, ale za rovnakého hrdinu vtedy mali označiť aj Zdena. Musel sa vyrovnať s ospravedlnenkami, ktoré boli aj z ješitnosti i profitu v snahe urobiť prevrat, odvolať určitých ľudí a dostať sa na teplé ,fleky". Vlado až takú komplikovanú pozíciu teraz nemal, ale i tak ukázal veľký charakter. Vedel o početných absenciách i o tom, že prichádza do mužstva, ktoré sám nevyberal. Nasadil svoju hlavu a dal do toho maximum, klobúk dole.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Ak spomíname absencie, keď sa Slovákom ospravedlní 25 najlepších hráčov, je to ako, keby Čechom neprišla päťdesiatka elitných hokejistov?
Môže byť. Ak sa porovnávame s Čechmi, ich hráčska kvalitná základňa je značne väčšia. Keď nám odmietne toľko hráčov, prídete o dve elitné päťky a už ich neviete nahradiť. Česi to dokážu. Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, každý z našich chalanov musí vedieť, prečo sa ospravedlnil. Tiež nepoznám zdravotný či psychický stav jednotlivých hráčov. Nemyslím nikoho konkrétne, ale predovšetkým mladí hráči by si mali uvedomiť, že tam, kam sa dostali, do rôznych zámorských či európskych klubov, sú vo viacerých prípadoch preto, lebo dostali šancu v reprezentácii.
Poviem to takto – niekedy je čas, aj keď len z minima, niečo z toho reprezentácii vrátiť. Viem, že niektorí chalani nemajú takýto názor radi, pretože tvrdia, že hokejovo vyrastali v zahraničí a nevychovali ich slovenské kluby. Ale národný tím im dal v mladom veku šancu reprezentovať krajinu, tým pádom boli na očiach a pomohlo im to dostať sa tam, kde sú teraz. Môžem použiť porovnanie z minulosti?
Nech sa páči.
Nepamätám si, že za našich čias bolo tak veľa ospravedlneniek. Vtedy chalani tiež mali riadne porcie zápasov v NHL a boli väčšími hviezdami, ako sú niektorí dnešní hráči. Prišli a bavili sa hokejom, po náročnej sezóne sa tešili na spoluhráčov a kamarátov z reprezentácie. Hrali s radosťou, jeden pre druhého a potom to malo aj ovocie, keď sme v priebehu štyroch rokov získali tri medaily. Aj keď chalani prišli z NHL, nemali sme žiadne rozdiely, boli sme na jednej lodi. Dnes mám pocit, že niektorí hráči berú reprezentáciu ako povinnosť. Lenže to tak nie je. Áno, aj vtedy boli ospravedlnenky, ale vezmime si takého Zdena Cháru.
V NHL hrával 25 minút na zápas, odohral plnú porciu stretnutí a potom, keď Boston vypadol z play off, tak, ak mohol, s radosťou prišiel do reprezentácie. Veľmi rád by som niečo také opäť videl. Ale netýka sa to len hráčov zo zámoria, ide aj o chalanov z Európy. Treba mať hrdosť, treba chodiť do reprezentácie s radosťou. Kto tieto hodnoty nemá, nech radšej zostane doma. Niekedy to vnímam aj tak, že hráč si povie: cítim, že teraz môže byť úspech a tak idem, ale keď to môže byť ťažké či prepadák, tak radšej zostanem doma, aby som si nepokazil meno.
Máte v tomto smere aj osobnú skúsenosť?
Samozrejme. Pred MS 2006 v Lotyšsku ma trápili veľké bolesti chrbta. Volal mi hlavný tréner František Hossa, povedal som mu o čo ide, akceptoval to. Ale povedal mi, že pokiaľ len trošku budem môcť, nech prídem, lebo tím ma potrebuje. Neváhal som ani sekundu, nechal som sa opichať ozónom a absolvoval som šampionát, potom nasledovala rekonvalescencia.
Ale to nebol len môj prípad, takých chalanov boli desiatky. Povedali sme si, že ideme a chceme pomôcť, a nielen vtedy, keď bola vidina úspechu. Je ťažké hodnotiť, lebo nepoznáme zdravotný stav jednotlivých hráčov, ale vo veľkej miere rozhodnutie leží na ich svedomí.
Tréner Országh bráni absentujúcich hráčov v zmysle, že vlani boli MS v susednom Česku, kde všetci hráči chceli byť, rovnaké platilo o augustovej olympijskej kvalifikácii a všetci sa chcú dostať aj na blížiacu sa olympiádu. Mali početné absencie s tým niečo spoločné?
To je na tom to smutné. Hráč si povie, že chcem byť v Česku, lebo je to blízko, môže za mnou prísť rodina a kamaráti. Povie si aj to, že chce absolvovať olympijskú kvalifikáciu a potom ísť aj na olympiádu, takže tento šampionát vypustím.
Nepríde mi to fér voči mužstvu, ale na druhej stane, príležitosť dostali mladí hráči a ani jeden z nich nesklamal. Vznikla nám perspektíva do budúcnosti. Všetko zlé je na niečo dobré.
Čítajte viac Országh sa hneval, ale nie na hráčov: Naposledy nás zachraňovala iná reprezentácia, nech si to ľudia doma uvedomia
Keď sa rozprávame o mladíkoch, najväčšiu pozornosť pútal 19-ročný Dalibor Dvorský. Ukázali zápasy, že ešte nie je pripravený na náročnú scénu MS?
Mal som česť spolukomentovať MS hráčov do 18 rokov, teda turnaj, na ktorom sa Dalibor dostal do ešte väčšieho povedomia. Už vtedy mi pripadal, že môže byť pre Slovensko kvalitný hráč. Teraz dostal príležitosť v seniorskom „áčku“.
Bola to pre neho skúsenosť, z ktorej vyťaží v budúcnosti. Nesklamal, ukázal aj dobré veci. Ak by mu na začiatku turnaja padol nejaký gól alebo prihrávka naň, možno by hral uvoľnenejšie. Bohužiaľ, gólovo či bodovo sa nepresadil. Každopádne platí, že je veľmi perspektívnym hráčom.
Od zisku striebra na MS 2012 odohrali Slováci dvanásť šampionátov, ale len štyrikrát postúpili do štvrťfinále, ďalej ani raz. Je táto bilancia reálnym vysvedčením pre náš hokej?
Vnímam to ako realitu, za ktorú si však určitým spôsobom môžeme aj sami. Tretí rok pôsobím v Česku, dostať sa sem ako tréner je náročné. Česi si stále držia kredit a málokedy púšťajú medzi seba ľudí z iných krajín. Stačí sa pozrieť na striedačky extraligových či prvoligových klubov. Robo Petrovický sa pred pár dňami stal hlavným koučom Olomouca, inak to je záležitosť českých trénerov. Mám pocit, že u nás platí, že všetko, čo je slovenské, je zlé.
Predovšetkým v extralige. Môžeme to vidieť – vyhodí sa tréner, nesedí, zoberie sa fínsky, nesedí, zoberie sa kanadský, nesedí, zoberie sa americký a skončí rovnako. Potom klub angažuje slovenského kouča a skončí sa to ako v Poprade, kde Ján Šimko po odchode amerického kouča ukázal veľkú kvalitu. Bohužiaľ, takto to u nás funguje. O slovenských tréneroch sa hovorí, že sa neposúvajú, nevzdelávajú sa a že nesledujú moderné trendy. Skutočne neviem, ako na také niečo ľudia prišli, pretože to nie je pravda.
Čítajte viac Radšej dlhé oslabenie proti Kanade - bez hokejky a chráničov. Nová posila Slovana reagovala na politickú debatu svojej manželky s koaličným poslancom
A čo domáci hráči v slovenskej lige?
Na môj vkus máme veľa legionárov. Aj predtým k nám chodili hráči zo zahraničia, ale museli byť kvalitní. Teraz na Slovensko prichádzajú druhotriedni hokejisti spoza hraníc. Prvá trieda si radšej vyberie Česko či iné európske krajiny. Legionári vytláčajú našich hráčov. Ak aj nejaký Slovák vyskočí, rýchlo uteká preč, nevieme ho udržať. Je to aj preto, že v prvej či druhej päťke hrajú väčšinou cudzinci a naši hráči v nich nedostávajú priestor.
Ak by ich bolo viac, profitovala by z toho aj reprezentácia. Je to prepojené s kvalitou i kvantitou. Ide o beh na dlhú trať, situáciu nevyriešime za mesiac ani za rok. Tento trend sme si nastolili sami. Viacerí ľudia z hokejovej komunity mu uverili, hoci boli upozorňovaní, že to nie je dobrá cesta. Rozprávam o klubovej úrovni, nie o reprezentačnej. Príchod zahraničného kouča v osobe Craiga Ramsayho bola dobrá voľba.
Ako hodnotíte jeho prácu?
Mal som česť s ním absolvovať niekoľko sedení. Počúval som jeho prednášky, hokejové myšlienky, vízie a vnímanie. Dalo mi to veľa, ale počas jeho pôsobenia sa mal vychovať jeho slovenský nástupca, ktorý by stabilne prebral národný tím. Na Slovensku máme v kluboch veľa kvalitných trénerov, ale veľa z nich nedostáva šancu.
Čítajte viac Vůjtek: Slovenský Pastrňák? Z jedného hráča raz možno taký vyrastie, mal by však ubrať zo svojej pýchy
Seniorskému „áčku“ sa šampionát nevydaril, ale budúcnosť nevyzerá negatívne. Slovenská osemnástka tretíkrát za sebou postúpila na MS tejto vekovej kategórie medzi najlepšie štyri tímy. Je nastávajúca generácia prísľubom do budúcnosti?
Jednoznačne je to dobrá vizitka. Keď som prišiel v pondelok do Zlína, vypočul som si uštipačné poznámky mojich českých kolegov o tom, že sme nepostúpili do štvrťfinále. Ale všetko je to v rámci srandy, navzájom sa tak doťahujeme. Pokiaľ máme osemnástku, ktorá trikrát za sebou postúpila do semifinále, to niečo značí.
Vyplýva z toho, že mládežnícka základňu máme, ale treba s ňou naďalej zodpovedne pracovať. A zase sa dostávame k tomu, aby nám títo hráči neodišli a dodám, že aby nám v úvodzovkách neodišli natrvalo. Aby neprepadli tomu názoru, že odrazil som sa v slovenskej mládežníckej reprezentácii, ale už mám svoj svet, svoj zárobok a nech si v národnom tíme hrajú iní. Tak by to v živote nemalo fungovať. Ak dostaneš, tak máš aj dať.
