Pred 23 rokmi sa Švédsko stalo dejiskom doposiaľ najväčšie úspechu slovenského hokeja.
Partia okolo kapitána Miroslava Šatana zabudla na sklamanie z olympiády v Salt Lake City, kde prehrala s outsidermi z Rakúska i Nemecka a získala jediný bod za remízu s Lotyšskom, a o pár mesiacov neskôr na MS 2002 senzačne brala zlato.
Gyros a grécke pivo
Keď chceme s kolegom v dejisku MS nájsť pamätníkov výnimočného slovenského počinu, nie je to také ľahké, ako by sa možno zdalo.

Pravda, MS 2002 sa konali v Göteborgu, ale nie v hlavnom meste, ktoré hostí aktuálne vrcholiaci šampionát. Napriek tomu vyrážame „do boja“.
Oslovíme domácich novinárov, ale viacerí pokrútia hlavami. „To bolo veľmi dávno. Mal som vtedy 15 rokov a sledoval som futbal, nie hokej,“ usmeje sa jeden z redaktorov denníka Aftonbladet.
Po viacerých pokusoch zostávame sklamaní a ideme sa posilniť jedlom do gréckej reštaurácie, ktorá sa nachádza hneď oproti press centra, ktoré slúži pre potreby novinárov pokrývajúcich turnaj v Štokholme.
Nad chutným gyrosom s hranolčekmi a omáčkou tzatziki debatujeme o tom, ktoré tímy podľa nás postúpia do víkendových bojov o cenné kovy.
Naša voľba je jasná – USA, Švajčiarsko, Švédsko a samozrejme Kanada. Aké je nielen naše obrovské prekvapenie, keď neskôr večer zistíme, že v Herningu sa na úkor javorových listov zrodilo jedno z najväčších prekvapení v histórii svetových šampionátov.
Ale späť do gréckej reštaurácie o niekoľko hodín skôr. Keďže máme na krku novinárske akreditácie a v našej debate sa často používajú medzinárodné slová „Kanada" či „hokej“, spoza vedľajšieho stola sa nám prihovorí sympatický šesťdesiatnik vo fínskom drese.
Za všetkým hľadaj ženu
Správne odhadne, že pracujeme pre médiá a keď mu povieme, že sme zo Slovenska, reaguje s úsmevom: „Slovensko, krajina kvalitných hokejistov.“
Keď sa ho spýtame, ktoré hokejové meno spod Tatier mu napadne ako prvé, bleskovo odpovie: „Predsa Miroslav Šatan, kapitán majstrov sveta. Videl som ho i váš tím v Göteborgu naživo. Postarali ste sa vtedy o obrovské prekvapenie,“ tvrdí.
S kolegom sa na seba natešene pozrieme – máme toho, koho sme hľadali!
Aký je náš údiv, keď z „obedového“ suseda sa vykľuje bývalý aktívny hokejista. Jeho meno je Esa Kyllönen, jeho profil, hoci nie veľmi obsiahly, nájdete aj na špecializovanom portáli Elite Prospects.

„Najvyšší level, na ktorom som hral, bola tretia najvyššia švédska súťaž. Nastupoval som ako obranca, ale vedel som alternovať aj na pozícii útočníka. Hokej milujem dodnes, s kamarátmi tu v Štokholme hrávame veteránsku ligu,“ vysvetľuje.
Na našu otázku, čo robí rodený Fín vo švédskej metropole, nasleduje jednoduchá odpoveď. „Za všetkým hľadaj ženu. Oženil som sa s jednou krásnou Štokholmčankou a sme spolu doteraz,“ usmeje sa.
Nás však viac ako jeho kariéra a rodinný život zaujímajú spomienky na Göteborg 2002.
"Fínsko malo vtedy dobrý tím, ale posledné dva zápasy nezvládlo. Najskôr sme prehrali s Rusmi v semifinále po vyrovnanom priebehu, zdolali nás na nájazdy. Viete, my vo Fínsku Rusov nemáme príliš v láske, pramení to aj z histórie.
Bol som sklamaný, keď nás poslali do zápasu o bronz. Ani ten nám nevyšiel, prehrali sme s domácimi Švédmi. O to viac som fandil Slovákom vo finále. Pamätám si, že ste dali víťazný gól tesne pred koncom, však?" hovorí a my mu len upresníme, že Peter Bondra skóroval na 4:3 osemdesiat sekúnd pred koncom tretej tretiny.
Chára je najlepší
Je vidieť, že usmievavého Esu, ktorý si medzičasom objedná ďalšiu fľašu gréckeho piva Mythos, debata s nami baví.

Pýta sa nás, aká je úroveň hokeja na Slovensku a akú kvalitu má slovenská extraliga. Keď mu povieme, že jej úroveň pomaly stúpa, reaguje:
„Tak to máte fajn. U nás je to presne naopak. Fínska liga má priveľa mužstiev, 16 tímov je zbytočne veľký počet. Nie je dostatok kvalitných domácich hráčov a preto úroveň súťaže klesá. Verím, že s tým kompetentní niečo urobia,“ želá si.
Keď argumentujeme, že fínsky hokej odchoval aj Juraja Slafkovského, aktuálne „našu“ najväčšiu hviezdu, kontruje:
„Úroveň mládežníckych súťaží je ešte ako-tak. Ale Slafkovský by urobil lepšie, keby sa učil vo Švédsku. Tu majú lepší systém a kvalitnejších mládežníckych trénerov.
Každopádne, v Turku s ním urobili dobrú robotu, keďže sa stal jednotkou draftu NHL,“ ohúri nás svojím hokejovým prehľadom.
Šatan a Slafkovský nie sú jediní Slováci, ktorých pozná.

„Obdivoval som Zdena Cháru. Úžasný hráč, skvelý líder. Pre Boston bol nesmierne dôležitý. Je neskutočné, že na svoju výšku bol taký pohyblivý. Pre mňa je Chára najlepší slovenský hokejista,“ vraví a pokračuje:
„Veľmi sa mi páčil aj Marián Hossa. Výborný forvard, ktorý vedel útočiť i brániť. Mladí útočníci chcú teraz dávať predovšetkým góly, ale niekedy zabúdajú, aká dôležitá je defenzíva. Hossa bol toho skvelým príkladom,“.
Pripomenieme mu, že Cháru počas víkendu čaká veľká pocta. Bývalého skvelého obrancu uvedú do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie.
„Jednoznačne si to zaslúži. Verím, že podobnej pocty sa dočká aj v „hlavnej“ Sieni slávy v Toronte. Ak sa nemýlim, Hossa už v nej je,“ hovorí a my súhlasne pritakávame.
Správny tip
Obed dojedený, pivo dopité a tak sa naša debata chýli ku koncu. Hokejový veterán sa už teší na štvrťfinálový duel medzi „jeho“ Fínskom a USA. Veľa šancí však „Suomi“ nedáva.

"Na tomto šampionáte nemáme taký dobrý tím. Chýbajú nám najlepší hráči, aktuálne hrajú v play off NHL. Rantanen, Heiskanen, Granlund, Barkov, Mikkola, Lundell, Luostarinen a ďalší – všetci teraz bojujú o Stanleyho pohár.
Pre národný tím je to škoda, s nimi by sme boli oveľa silnejší. Ak dnes zdoláme Američanov, bude to pre mňa prekvapenie," dodá a podáva nám ruku na rozlúčku.
Ako sa neskôr ukáže, Esa Kyllönen sa nemýli. Fíni prehrávajú s USA a rovnako ako Rakúšania, Česi a senzačne aj Kanaďania sa lúčia s MS 2025 pred bránami semifinále.