Keďže postupové kalkulačky tentoraz zostali vo vreckách, na rad prichádza ďalšia obľúbená disciplína hokej milujúceho národa – hľadanie vinníka, ktorý má neúspech na svedomí.
Kandidátov je hneď niekoľko. Sú to hráči, ktorí napriek tomu, že vo väčšine zápasov ukázali snahu a bojovnosť, dostali od reality tvrdú facku a zistili, že ich kvalita a predvedená hra na súperov nestačí?
Alebo sú na vine tí, ktorí z rôznych dôvodov odmietli pozvánku do reprezentácie a potopili tak kolegov, ktorí si museli „vyžrať“ výsledkovú a výkonnostnú blamáž aj s omrvinkami?

Viacerí tvrdia, že za neúspech môže vedenie reprezentácie. Miroslav Šatan a spol. podľa nich nedokázali presvedčiť známe mená, aby prišli pomôcť, a zostavili tak slabé mužstvo, neschopné konkurovať širšej európskej špičke.
Fakty nepustia a vyplýva z nich, že pravda je niekde uprostred. Áno, mužstvo zahralo pod svoje možnosti a mohlo ukázať viac. Bilancia osem gólov v šiestich zápasov je mizerná a argument, že v tíme nebol nebol jediný osvedčený strelec, neobstojí.
Tiež platí, že viacerí hráči, ktorí tento rok na MS neprišli, sa mohli zaťať a do Švédska cestovať. Písať o konkrétnych menách je zbytočné. Tí, o ktorých je reč, by sa v týchto riadkoch našli.
Šatan a spol. tiež nie sú bez viny. Určite sa dalo urobiť viac, aby domino efekt pri ospravedlnenkách v štýle „nepríde ten a ten a teda neprídem ani ja“ nebol taký veľký.

V neposlednom rade nech si vstúpia do svedomia fanúšikovia i experti, ktorí verejne mužstvo odpisovali ešte pred začiatkom turnaja, čo predovšetkým na mladých hráčov pôsobilo ako studená sprcha a rozhodne nepomohlo ich sebavedomiu.
Nezvládli to ani novinári. Partiu mladíkov okolo Dalibora Dvorského pri neúčasti hráčov z NHL pasovali do pozície spasiteľov, pričom turnaj ukázal, že ofenzívny talent ešte nie je na náročnú scénu MS pripravený.
Treba sa pozrieť realite do očí. Postup do štvrťfinále MS má byť pre Slovákov povinnosť? Ani náhodou.
Od roku 2012, keď v Helsinkách získali striebro, sa predstavili na dvanástich šampionátoch. Medzi najlepšiu osmičku však postúpili len štyrikrát, ďalej nešli ani raz.
Je to vysvedčenie všetkých, ktorí pôsobia v hokejovej komunite – funkcionárov, trénerov, manažérov a samozrejme hráčov. Treba si vysúkať rukávy a pustiť sa do práce, pretože hokejový svet nám uniká.
Pokiaľ tento turnaj neposlúži pre všetky zainteresované strany ako budíček, na ďalších šampionátoch môžeme vyhodiť postupové kalkulačky do koša už pred prvým zápasom.