Tréner slovenského tímu Vladimír Országh (47) sa po prehre 1:5 s Lotyšskom postavil pred novinárov a otvorene pomenoval príčiny neúspechu.
Mali ste dobrý vstup do zápasu. Čím si vysvetľujete, že ste nenadviazali na úvodnú dvadsaťminútovku aj v ďalších dvoch tretinách?
Boli sme výborne nastavení. Mali sme tlak i šance. Trápili sme sa však v koncovke. V druhej tretine sme urobili dve zbytočné chyby a súperovi sme darovali dva góly.
To nás poznačilo. Náš výkon išiel dole. Mali sme tam ešte svetlé momenty, ale nedali sme gól. Lotyši si to postrážili do konca.

Skóre 8:22 po šiestich zápasoch vyzerá hrozivo. Chýbali tímu rozdieloví lídri?
Pokiaľ nebudete dávať góly, môžete len bojovať a drieť. Chalanom nemôžeme uprieť snahu. Do každého zápasu išli s maximálnym nasadením. Nedokázali sme však využívať šance. Na tom to celé padá.
Chýbali nám hráči, ktorí by to v rozhodujúcej fáze zápasu zobrali na seba. Ale aj zakončovatelia a skúsení lídri, pri ktorých sa vám nestane, že dostanete dva góly v rýchlom slede a mužstvo upadne.
Kapitán Matúš Sukeľ po zápase s Lotyšskom povedal, že sa nepodarilo z každého hráča vytiahnuť maximum. Čo si o tom myslíte?
Bojovnosť chalanom nemožno uprieť. Proti Lotyšom nastúpili viacerí so zraneniami, ale chceli hrať a pomôcť mužstvu. Chýbala nám kreativita, väčšia skúsenosť a pokoj v zakončení.
Iné reprezentácie nemuseli počítať toľko ospravedlneniek. Prečo ich Slováci mali tak veľa?
Nemyslím si, že chalani nemali chuť reprezentovať. Ked si zoberieme minulý rok na MS v Prahe – všetci tam chceli byť, lebo šampionát v Česku bol ako domáci. Hneď na to nasledovala olympijská kvalifikácia, kde chcelo byť 90 percent hráčov, pretože sa chceli ukázať a dostať sa na olympiádu. Teraz sú MS, ale na budúci rok je olympiáda.
V tomto smere hráčov úplne chápem, my sme boli rovnakí. Rozdiel bol v tom, že za mojich čias sme boli 30 v NHL, teraz tam máme štyroch-piatich hráčov. Sú chalani, ktorí hrali finále českej ligy, boli dobití, hrali so zraneniami. Nedá sa stále reprezentovať. Hráči uviedli dôvody, ktoré chápeme. Neboli sme iní, ale vždy sa to nejako vyskladalo.
Proti Lotyšsku ste posadili na tribúnu Dalibora Dvorského. Nezaslúžili by si to skôr skúsení lídri, od ktorých sa produktivita najviac očakáva?
Samozrejme. Na druhej strane, tých chalanov chcete a potrebujete mať v zápase. Brali sme ich preto, aby rozhodovali v kľúčových fázach turnaja. V zakončení sa ale trápili.

Bol za absenciou Dvorského konkrétny dôvod?
Dalibor je generačný talent. Veľa ľudí zabúda, že má len 19 rokov. Jedného dňa, pokiaľ bude robiť veci správne a bude dobre nastavený, sa z neho stane líder reprezentácie. Nemôžeme však dávať 19-ročného chlapca, ktorý predtým ešte nehral na šampionáte a ktorý ešte v minulej sezóne hral juniorskú súťaž, ako za lídra či spasiteľa nášho tímu. Do takej pozície ešte nedorástol. Raz sa tak stane, ale nie teraz. Ešte mu veľa chýba k tomu, aby bol lídrom.
Rozhodli sme sa ho proti Lotyšom nepostaviť, lebo sme videli, že sa trochu trápi – aj strelecky, nedostával sa do šancí. V obrannom pásme mal problémy, poprehrával veľa súbojov. Musí na tom popracovať. Je dobrý na presilovku, ale súperi ho rýchlo prečítali, rýchlo k nemu pristupovali. Šampionát je pre neho obrovská škola. Ešte nedorástol do pozície, do ktorej ho pasujú médiá či fanúšikovia. Chceme ho chrániť a on to chápe.
Sú MS turnajom, ktorý Dvorskému a ďalším mladým hráčom pomôže?
Presne tak. Je to pre nich obrovská skúsenosť. Niekto si myslel, že prídu mladí chlapci z farmy a budú dominovať. Jednoducho to tak nie je. Nemôžeme porovnávať šampionát hráčov do 20 rokov a seniorské MS. Je to obrovský výkonnostný krok.
Mladíci budú o rok lepší a o ďalší rok ešte lepší. Sú to skúsenosti, ktoré im nikto nezoberie. Budú vedieť, ako sa majú pripraviť na náročné zápasy, ktoré nasledujú rýchlo za sebou. V zámorí hrajú na malom ihrisku, tu sa hrá na maximálne veľkom ľade. Je to vidno, že niekedy im chýba krok.

Craiga Ramsayho ste nahradili mesiac pred šampionátom. Ľutujete, že ste naskočili do rozbehnutého vlaku?
Vôbec. Nemám na to dôvod. Reprezentácia sa neodmieta. Áno, bolo to náročné, pretože najskôr to bolo na týždeň, potom na dva a potom aj na MS. Bolo veľa ospravedlneniek, ale som presvedčený, že na olympiáde uvidíme komplet všetkých.
Dal som sa na to, neľutujem, je to škola aj pre mňa. Vedeli sme, že s týmto tímom môžeme mať aj problémy. Zvládli sme zápasy so Slovinskom i Francúzskom, škoda stretnutia s Rakúskom, kde sme boli dve tretiny dominantní. Jednoducho je to tak, ako to je.
Ako nastavíte tím na utorkový zápas s Fínskom?
Šancu dostanú chalani, ktorí hrali menej či nehrali vôbec. Do zápasu pôjdeme s tým, že chceme vyhrať. Bol by som rád, keby tam chlapcom „niečo“ popadalo, aby sa chytili strelecky. Bude to odbojovaný zápas tak, aký je charakter tohto mužstva. Určite sa chceme rozlúčiť výhrou.