V Štokholme je Stopka so slovenským tímom na svojom piatom šampionáte. Absolvoval aj dve olympiády (Pjongčang 2018 a Peking 2022).
Na tréningoch i počas zápasov je vysmiaty a vždy v dobrej nálade. Hlavným dôvodom je, že ho práca baví a napĺňa.
„Najradšej mám brúsenie. Pozerám rôzne videá, ako to robia v NHL a snažím sa ísť podľa najnovších trendov. Je dôležité sa neustále vzdelávať,“ vraví.
Vlani počas MS v Ostrave riešil aj kurióznu situáciu. Útočníkovi Jurajovi Slafkovskému vypadol po strele súpera nôž z korčule.
Keďže však nebol poškodený, stačilo ho nasunúť späť a ofenzívny talent mohol pokračovať v hre. S korčuľami sa však môže počas zápasu udiať mnoho komplikácií.
"Ešte väčší problém ako v Ostrave som riešil na olympiáde v Pekingu. Zaskočilo ma, že Martinovi Gernátovi ds odtrhla zadná časť korčule, ktorá chráni pätu.
Stalo sa to medzi druhou a treťou tretinou. Háčik bol v tom, že sme mali ďaleko šatňu a musel som utekať pre náhradný diel, keďže sme ho nemali pri sebe," mieni Stopka.
Hokejisti preferujú plytší žliabok
S hokejistami udržiava kamarátske vzťahy. V Štokholme nemá medzi nimi jedného, s ktorým by sa bavil viac ako s ostatnými.
„So všetkými vychádzame super. Keď máme deň voľna, ideme na kávu a pokecáme. S chlapcami si napíšeme aj počas sezóny. Niektorých stretávam v extralige pravidelne,“ konštatuje Stopka, ktorý počas sezóny pracuje ako kustód Banskej Bystrice.
Slovenský tím má na šampionáte mladé mužstvo. Chýbajúce skúsenosti a kvalitu nahrádzajú zverenci Vladimíra Országha dravosťou a bojovnosťou. Pre kustódov vekový priemer tímu nezohráva rolu.

„Snažíme sa pripraviť rovnaký štandrad, či tu máme viac mladých chalanov alebo skúsenejšie mužstvo. Na našej práci sa nič nemení,“ priznáva.
Jeho špecilizáciou je brúsenie korčúľ. Za relatívne jednoduchou činnosťou sa skrýva hotová veda.
„Dôležité je, aby sa každý hráč cítil na ľade komfortne. Na spodnej časti noža je žliabok, ktorý je ľudovo povedané vrytá dutinka,“ vysvetľuje Stopka.
Väčšina hokejistov má radšej plytší žliabok, čo súvisí s lepším manévrovaním na ľade.
„Ľahší hráči preferujú skôr väčší žliabok, ale nie je to pravidlo. Celkovo máme na striedačke vyše sto párov nožov,“ mieni Stopka.
Pred každým zápasom nabrúsia korčule všetkým hráčom. Pre každý prípad majú pripravené aj náhradné. Vymeniť nôž na korčuli priamo na striedačke trvá približne desať sekúnd.
Špecifickou záležitosťou je úprava korčulí v prípade, že má hráč na chodidle výrastok.
"Väčšina korčulí sa už vyrába na mieru. Ja ich potom už iba upravím špeciálnym lysom, kde je zo spodnej časti gulička a z opačnej vanička.
Ich zatlačením sa vytvorí priestor v korčuli na mieste, kde má hráč výrastok. Prístroj sa nechá pracovať cez noc. Celé to trvá 12 hodín," opisuje kustód, ktorý brúsi korčule aj Slovákom v NHL.
Tí si ich potom pred sezónou vezmú so sebou do Ameriky. Najviac brúsil pre jedného hráča 20 párov.
Stroje za takmer 20-tisíc eur
Zatiaľ čo vo Švédsku a Fínsku majú hokejisti v drvivej väčšine profilový nôž, na Slovensku je ich len 15 percent.
„Hráčovi to pomáha pri akcelerácii, obratnosti a celkovo lepšom pohybe. U nás je to však stále iba v plienkach a rozbieha sa to len veľmi pomaly,“ mieni Stopka.
V Štokholme majú Slováci dva stroje na brúsenie. Je to najmä pre urýchlenie procesu ostrenia nožov ale aj pre prípad, že by sa jeden stroj pokazil.
„Jeden je automatický a druhý je manuálny. Automatom si pomáhame pri profilovaní, ale finálne dobrúsenie robíme už ručne,“ vraví Stopka, ktorý prezradil aj cenu oboch strojov.
„Automat vyjde na vyše trinásťtisíc eur a manuálna brúska stojí okolo šesťtisíc,“ konštatuje.

Hokejistom sa kustódi starajú nielen o komfort v šatni, kde majú všetko pripravené a nachystané pred každým tréningom či zápasom, ale aj o pitný režim.
„Najčastejšie pijú neperlivú čistú vodu a iontové nápoje. Na stoloch majú pripravené ovocie, veľa druhov orechov, proteínové tyčinky, gély, keksíky. Každý si dá to, čo mu vyhovuje,“ vraví dôležitý muž kabíny.
Počas zápasu občas kamery zaberú hráčov, ako si na tvár striekajú vodu. Aby sa nepomýlili a nepoliali sa iontovým nápojom, musia byť fľaše označené bielou páskou.
Országh i Ramsay sú nenároční
S kolegom Marekom Jenčíkom musia byť na štadióne aj niekoľko hodín pred štartom tréningu. Vlani na MS v Ostrave bol z hráčov v šatni takmer vždy prvý Peter Cehlárik.
"Tento rok je to Patrik Koch. Obvykle ho privezie auto, ktoré má objednané. Chce mať svoju pohodu a viac času na prípravu hokejok. Dá si kávu a niečo malé si zaje.
My už v tom čase máme väčšinu vecí nachystaných," konštatuje Stopka, ktorý sám vypije hneď doobeda štyri kávy.
„Ani nie preto, že sa mi drieme, ale aby som niečo len tak popíjal.“
Hráčom počas zápasov pomáha nabudiť sa pričuchnutím si k fľaštičke s čpavkom.

„Chalanov to prebudí, sú na to už zvyknutí. My si občas pričuchneme počas cesty autom pri presunoch s materiálom, keď sa nám začína driemať,“ vraví s úsmevom dôležitý, no nenápadný člen striedačky.
Zaujímavosťou je, ako riešia zasadací poriadok v šatni. Kustódi ho prispôsobujú najmä veľkosti kabíny. Na domácich šampionátoch mali Slováci k dispozícii vždy najväčšiu šatňu, v zahraničí je to rôzne.
"Snažíme sa dávať spolu k sebe obrancov, útočníkov a brankárov. V Štokholme máme veľkú šatňu, takže podmienky sú výborné a priestoru je dostatok.
Keď sú chlapci z jedného klubu, snažíme sa ich dávať k sebe," vraví kustód slovenskej reprezentácie.
Na minulých šampionátoch mali s kolegom aj jednu milú povinnosť. Tréner Craig Ramsay si obľúbil cukríky Bonpari. Tie mali vždy po ruke a keď na ne Kanaďan dostal chuť, jeden mu hneď podali.
„Vlado Országh žiaden podobný "rituál“ nemá. Akurát nás poprosí, aby sme mu spravili jednu kávu a to je všetko. Nič iné od nás nechce. Je nenáročný chlapík, podobne ako Craig," mieni Stopka.
Kustódom dajú zabrať najmä nočné zápasy. Po nich musia šatňu pripraviť na ďalší deň.
„Stane sa, že ideme zo štadióna aj o trištvrte na jednu. Chceme mať doplnené veci, ktoré sa počas zápasu minuli, ako sú šnúrky či pásky. Priznám sa, že aj doma som pedant a snažím sa mať veci na svojom mieste,“ dodáva.