Legendárna veta z ikonického filmu Pelíšky sa dá aplikovať na náladu, ktorá v posledných dňoch ovládla hokejové Slovensko.
Svetový šampionát v Škandinávii sa ešte ani nezačal a výber Vladimíra Országha je už vopred odpísaný na neúspech.
Viacerí priaznivci mu predpovedajú koniec už v základnej skupine a sú aj takí, vrátane bývalej reprezentačnej opory Mariána Gáboríka, ktorí ho posielajú do boja o záchranu v elitnej kategórii.

Aký veľký je to rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď fanúšikovia pevne stáli za tímom spod Tatier ako jeden človek. Hokejový národ držal „malému“ Slovensku palce a prial mu úspech.
Prečo sa to teraz nedeje? Prečo ľudia nadávajú hráčom, ktorí z rôznych dôvodov odmietli pozvánku na šampionát?
Jedným z nich je aj Juraj Slafkovský. Z miláčika, ktorému Slovensko ležalo pri nohách po senzačných výkonoch na olympiáde v Pekingu, je vyvrheľ a zradca.
„Hejt“ schytáva aj Miroslav Šatan.
Nezavolal Mariána Studeniča, ktorý svojvoľne opustil mužstvo pred olympijskou kvalifikáciou, hoci bol riadne napísaný na súpiske a vedenie tímu ho už nemohlo nahradiť iným hráčom.
Šéf slovenského hokeja je za zlého aj preto, že opomenul Adama Ružičku, ktorý si zničil zámorskú kariéru po tom, čo propagoval užívanie drog.
Najsmutnejšie však je, že „Slovač“ hanobí aj hráčov, ktorí pozvánku do tímu prijali.
Sú medzi nimi aj nováčikovia a viacerí mladíci, ktorí budú v nasledujúcich rokoch patriť medzi budúcnosť reprezentácie. Privítanie do „veľkého“ hokeja si rozhodne predstavovali inak.
„Fanúšikom úspechu“ dokáže byť každý. Omladené mužstvo však potrebuje priaznivcov, ktorí ho podporia aj v neľahkých časoch.
Či väčšina našincov patrí do prvej, alebo druhej skupiny, sa ukáže zrejme už po zajtrajšom zápase proti favorizovanému Švédsku.