Niekdajší slovenský reprezentant by rád pokračoval v kariére, ale nevylučuje ani jej koniec. „Mrzí ma to, ale to prejde,“ vraví rodák z Gelnice.
Reláciu si môžete vypočuť aj v podcastovej verzii
Prečo končíte v Slovane?
Vedenie sa rozhodlo nepredĺžiť mi zmluvu a ja to musím len akceptovať.
Boli rokovania dlhé, tvrdé, nepríjemné, riešilo sa to nejaký čas?
Nie, vôbec sa to neriešilo. Prakticky neboli žiadne rokovania. Dva týždne po sezóne pri stretnutí s predstaviteľmi mi bolo povedané, že panovala spokojnosť po hernej aj nejakej líderskej stránke, ale že pre mňa nemajú miesto a tým to bolo uzavreté.
Chceli ste pokračovať?
Vyslovil som sa, že ešte tu jednu sezónu by som chcel potiahnuť aj preto, že som mal aj zranenie a sezóna dopadla zle. Mal som chuť ešte niečo odovzdať tímu. Cítil som, že mal som čo ponúknuť a túžil som sa slušne rozlúčiť.
V Nitre hrá starší Branislav Mezei, v Trenčíne Tomáš Starosta. Mrzí vás, že Slovan o skúseného beka nemá záujem?
Samozrejme. Prvé pocity boli sklamanie a ešte stále to cítim, lebo v klube sú aj moje decká. Taký je život, človek sa s tým musí vysporiadať. Ideme ďalej, to je život.
Bude vám prostredie v Slovane chýbať?
Cítil som sa tu fajn, poznám tu ľudí a som tu ako doma, prakticky tu vychovávame s manželkou aj synov. Mrzí ma to, ale to prejde.
Vedenie komunikovalo na svojej stránke, že vám ponúklo funkcionársku pozíciu. Akú?
Nebola to funkcionárska. Bolo to miesto asistenta trénera pri siedmom a deviatom ročníku. Už som mal možnosť si sčasti to trénovanie vyskúšať, no ja sa pri týchto kategóriách nevidím.
V prvom rade som premýšľal nad tým, ako budem pokračovať v kariére, to je prvá voľba a nezamýšľal som sa nad tým, koho by som trénoval… Ak by mi prišla konkrétna ponuka zo Slovana alebo aj iného klubu, premýšľal by som nad tým. Ale pri tejto pozícii nie.
Čítajte viac Slovákov prekvapila v Štokholme nečakaná zmena. Országh naznačil, v ktorom zápase môže nastúpiť najnovšia zámorská posila
Je prioritou pokračovať v kariére?
Áno, ale varianty sú rôzne. Aj že ukončím kariéru, aj že budem pokračovať a aj že pôjdem teda možno trénerskou cestou alebo aj niečo iné.
Chodia vám po rozume aj myšlienky, že zavesíte korčule na klinec?
Tie myšlienky tam boli už skôr, pretože aj v sezóne som mal operáciu ramena a v januári som nevedel, či budem schopný sa vrátiť do toho kolotoča, čiže už tam boli prvé myšlienky, že by som skončil s hokejom.
Keďže som sa však stihol vrátiť a odohral som zápasy v záverečnej časti sezóny a bol som jeden z najvyťažovanejších hráčov, mal som chuť pokračovať.
Máte na stole nejakú ponuku?
Neriešil som to. Nechávam to voľne plynúť a uvidíme, čo čas prinesie.
Čo pre vás znamená Slovan?
Osemnásť sezón medzi mužmi, plus dve v mládeži. Je to naozaj dlhá doba. Venoval som tomu veľa času a spoločne aj s rodinou sme tomu niečo obetovali. Prinieslo mi to aj veľa pozitívnych emócií, tak isto tam boli aj horšie sezóny. Človek najradšej spomína na to pekné.
Čo vám najviac utkvelo v pamäti?
Určite prvý zápas, keď som nastúpil za Slovan, keď som mal 16 rokov. Pamätám si ho doteraz a potom určite titulové sezóny.
Posledné víťazstvo spred troch rokov v storočnicovej sezóne, to si nesmierne vážim. Som naozaj vďačný, že som mohol byť pri tom a zdvíhať víťazný pohár nad hlavou ako prvý. A samozrejme aj obdobie v KHL bolo pekné.
Čítajte viac Slováci skončia na MS pred Fínmi. Tréner vedie tím ako klub jogy. Ak sa vyhnete Čechom a USA, šanca na medailu je vysoká
V roku 2001 vám dal šancu Július Šupler. Čo to pre vás znamenalo?
Rok si nepamätám, ale áno, bol to tréner Šupler. V tom čase tu naozaj boli kvalitní hráči. Keď som dostal možnosť popri Petrovi Pavlasovi nastúpiť v prvej obrane, bol to pre mňa obrovský zážitok. Veľmi si to vážim. Bolo to podmienené tým, že hráč musel mať naozaj výkonnosť.
Potrebuje Slovan čas, aby sa po smrti predošlého majiteľa a následnom predaji skonsolidoval?
Je možno trošku škoda, že k celkovému predaju nedošlo skôr, niekedy v apríli, máji, aby sa mužstvo nejakým spôsobom skladalo už podľa predstáv nových majiteľov a manažérov. Svojím spôsobom celé ostatné tri sezóny boli náročné kvôli množstvu zmien na rôznych postoch.
Hrali ste na šiestich majstrovstvách sveta, viaže sa najkrajšia spomienka sa viaže na striebro z roku 2012?
No samozrejme, ale veľmi si vážim aj prvé domáce majstrovstvá sveta na Slovensku rok predtým. Mal som možnosť byť v kabíne s tými našimi najväčšími hviezdami a legendami.
Hokejisti ako Marián Hossa, Marián Gáborík, nebohý Paľo Demitra, Ľubo Višňovský a ďalší. Na ďalších MS som bol zasa v prvej obrane so Zdenom Chárom.
Samé veľké osobnosti. Nemali ste pred nimi rešpekt?
Prvé týždne som chodil do kabíny naozaj veľmi potichu, bál som sa pozdraviť, Nevedel som, či povedať: dobrý deň alebo ahoj. Keď som prvýkrát povedal Zdenovi Cígerovi dobrý deň, tak som hneď dostal naložené.
Bolo to úsmevné. Pre mladého hráča ako ja to bola veľká škola. To isté platilo, aj keď som sa dostal do reprezentácie. Tiež som vtedy len rozjímal, pozeral do steny a snažil sa nasávať skúsenosti od starších hráčov.
Čítajte viac Nehovorím, že Slováci zaútočia na medailu, ale... Tréner Vůjtek prehovoril pre české médiá
Slovenský tím povedie na MS Vladimír Országh. Ako v roli debutanta obstojí?
Vlado je skúsený tréner, už má čo-to za sebou. Nie je v ľahkej situácii, ale bohužiaľ, stalo sa, čo sa stalo. Pevne verím, že pán tréner Craig Ramsay dá dokopy čo najskôr.
Országh počítal ospravedlnenky v množstve, aké Slovensko zažilo naposledy pred ôsmimi rokmi počas bojkotu. Bude jeho úloha o to náročnejšia?
V NHL máme hráčov, ktorí majú svoju kvalitu a vedeli by pomôcť národnému mužstvu. Majú na to svoje dôvody, prečo neprišli. Ja vždy verím, že postúpime zo skupiny a tam sa môže stať čokoľvek.
Viacerí uviedli ako dôvod absencie zranenie či odporúčanie klubu. Čo to v praxi znamená?
Ak hráte finále play off, idete cez bolesť. Často sú to minimálne prášky proti bolesti alebo nejaké obstreky, injekcie, aby ste vôbec mohli dohrať.
Play off je priorita a ak ste zdraví, všetci chcú ísť reprezentovať. Taktiež musíme brať do úvahy aj to, že hráči môžu mať nejaké problémy v rodine alebo neodkladné osobné povinnosti.
S akým najhorším zranením ste dohrávali sezónu?
Keď som išiel dohrávať sezónu do Banskej Bystrice, mal som problémy s platničkami. Doplatil som na to v nasledujúcej sezóne, lebo som šiel taký dobitý aj na MS. Až po nich som si dával dokopy platničky a chýbal som niekoľko mesiacov.
Čo by ste mladému slovenskému tímu odporučili?
V prvom rade sa musia sústrediť len sami na seba a na svoje výkony. Chlapci na ľade nechajú všetko. Niektorí sa budú chcieť dostať z Európy do zámoria, ďalší zasa presvedčiť kluby z NHL, že si zaslúžia viac šancí v prvom tíme a nielen na farme v AHL. Máme svoju kvalitu a ja verím v dobrý výsledok.
Zdá sa, že v reprezentačnej osemnástke, aj dvadsiatke či teraz v seniorskej reprezentácii máme viacero mladých hráčov, ktorí sú v zámorí alebo v dobrých ligách. Cítite, že je generačná obmena slovenského hokeja správne nastavená?
Áno. Máme veľa potenciálnych mladých hráčov. Budúcnosť by nemusela vyzerať vôbec zle.
