Svoje o tom vie i Ján Lašák.
Bývalý gólman, aj vďaka ktorému Slováci oslavovali pred 23 rokmi v Göteborgu prvý a zatiaľ posledný titul majstrov sveta, cestuje aj na MS 2025 s dôležitou úlohou.
Budú to práve jeho zverenci s maskou, ktorí majú podržať omladené mužstvo s novým trénerom i s viacerými novými hráčmi.
„Vieme, čo nás čaká. Poctivo pracujeme na tom, aby sme boli na šampionát čo najlepšie pripravení,“ vraví tréner brankárov vo výbere Vladimíra Országha.
Vo štvrtok bol Sviatok práce. Ako ste ho strávili?
Trénovali sme pred dvojzápasom s Francúzskom. Popoludní sme mali voľno, venovali sa rodinkám.
Bude veľa práce s tímom, ktorý od piatka štartuje boje na MS v Štokholme? Viacerí fanúšikovia sú po početných ospravedlnenkách skeptickí a mužstvu nedávajú veľa šancí na úspech.
Pred každým šampionátom je veľa roboty. Začnú sa majstrovstvá, sadneme si pred počítač a po turnaji ho zavrieme. Je toho veľa – vysvetľovanie, analýzy, skauting. Každý hráč potrebuje servis, je jedno, či je mladší alebo starší.
Dvorský, Lantoši, Mudrák a Országh pred MS v hokeji 2025
Tým, že reprezentácia bude mať omladené mužstvo, vzrastie dôležitosť výkonu brankára?
Ani nie. Aj táto vec je každý rok rovnaká – ak chce Slovensko uspieť, brankár sa musí postaviť na hlavu. Vekový priemer tímu pre neho nehrá žiadnu úlohu. Rozhodne nejde do zápasu s tým, že mám skúsenejších spoluhráčov a tak si môžem dovoliť chybovať. Nič sa pre neho nemení – má chytať puk a hotovo.
Teší vás ako trénera brankárov, že práve na gólmanskom poste má Slovensko podľa predturnajových prognóz najsilnejšiu konkurenciu?
Priznám sa, že veľmi to neriešim. Mám tu troch chalanov, každý môže chytať, čo je samozrejme super. Všetkým dôverujem. Rozhodne aktuálna forma.
Niektorí tréneri neradi určujú brankársku hierarchiu pred turnajom, ale vy to máte inak. Pôjdu Hlavaj, Rybár a Húska na MS s tým, že vedia, do čoho idú?
Áno. Chcem, aby každý poznal svoju pozíciu a aby sa s ňou nejakým spôsobom stotožnil. Každý hráč má v tíme vlastnú úlohu, platí to aj o brankároch.
Je lepšie pre gólmana, keď vie, v akej pozícii cestuje na šampionát?
Určite. Navyše, každý z nich si to zaslúži vedieť. Sú to dospelí chlapi, žiadni mladíci. Je dobré, keď to vedia. Súčasná doba je aj o komunikácii. Nie ako kedysi, keď hráč bol v neistote a musel šúchať nohami. Teraz si každý vyžaduje komunikáciu, časy sa menia. Je našou povinnosťou to brankárom oznámiť.
Všetci traja majú odlišné kariéry. Sú si v niečom podobní?
Každý z nich je úplne iný – na ľade i mimo neho. Platí, že na svete nenájdete troch rovnakých brankárov.
Ako prebieha proces výberu? Určíte meno, ktoré pôjde do bránky a hlavný tréner ho schváli?
Uvidíme, ako to Vlado postaví, zatiaľ voľbu nechával na mňa. Na druhej strane, keď sa láme chleba, vždy chcete, aby hlavný kouč váš výber odobril. Za posledných šesť rokov sa stalo, že hlavný tréner zmenil moje rozhodnutie dvakrát.
Väčšinou sa rozhodujeme po tom, ako urobím analýzu, sadneme si k tomu a dohodneme sa. Analýza je pripravená tak, že dohoda o brankárovi je napokon logickým vyústením situácie.
Zobrali ste to v oboch prípadoch v pohode, keď hlavný kouč „zrušil“ vaše výbery?
Predovšetkým je to on, kto je zodpovedný za tím. Ale dvakrát je minimálne číslo. Mojim kolegom na Slovensku sa to stáva šesť-sedemkrát za sezónu. Takže dva prípady za toľko rokov je minimálny počet. Aj to sa vždy Craig Ramsay smeje, že predovšetkým v druhom prípade mu jeho voľba nevyšla a že už to nikdy neurobí.
Je ťažké povedať brankárovi, že bude len náhradník? Mali ste dilemu pri rozhodovaní, pri ktorej ste nemohli spať?
Sú dve roviny – ľudská a profesná. Oznámiť gólmanovi, že bude sedieť, je jedno z najťažších rozhodnutí. Nielen na MS, ale aj keď vychovávate mladých chalanov. Aby jeden mohol byť úspešný, dvaja-traja musia byť odsunutí na vedľajšiu koľaj. Pri mládeži je to v tomto smere pre nás jednoznačne najnáročnejšia práca. Keď sa chalanom venujete v kluboch, vytvoríte s k nim citový vzťah. No a potom niektorým musíte oznámiť nepríjemné rozhodnutie. Ale tak to vždy bolo a tak to aj bude.
Nielen u nás, ale aj v ďalších krajinách. V súčasnej situácii je to odlišné, pretože všetci traja sú dospelí chlapi. Ale tiež platí, že každý z nich má jasnú ambíciu byť tímovou jednotkou. Z ľudského hľadiska to človek chápe a snaží sa im situáciu vysvetliť. Z profesnej stránky si ale povie, že sú aj tímy, ktoré majú brankárske trojky z NHL a aj títo hráči sa podriaďujú gólmanskej hierarchii.
Tvrdenie, že brankár je polovica úspechu tímu, je klišé alebo pravidlo?
Je to pravda, ktorá, s výnimkou určitých momentov v sezóne, platí v každom zápase. Gólman je hráč, ktorý dokáže zmeniť zápas. Je individuálnym športovcom v kolektívnom športe.
Česko má v NHL viac brankárov ako Slovensko korčuliarov. Je gólmanská škola u našich západných susedov nejakým spôsobom výnimočná?
Nie je, ale je tam rozdiel – Česi dávajú šancu mladým brankárom a vedia ich podržať. A nielen domácich, aj našich. Hlavaj bol v Plzni, Hrenák v Liberci. Hlavaj nemal na Slovensku pozíciu jednotky, ale v Česku sa ho nebáli postaviť, dali mu šancu. A skončilo sa to tak, že Samo podpísal zmluvu s klubom NHL. V Česku sa neboja dať príležitosť mladým gólmanom, a keďže ich liga je kvalitná, vedia ich potom aj predať. U nás ich nevieme podržať.
Je XY prípadov, keď mladému brankárov v naše extralige nevyšiel zápas a klub ho nepodržal. Česť výnimkám, Spišská Nová Ves tento rok ukázala, ako by to mohlo fungovať, keď dôverovala Vallušovi. Ale väčšinou sa stáva, že veľa našich klubov nevie podržať mladého domáceho brankára a pritom importi majú tri mesiace na to, aby sa rozchytali.
Slovensko má Hlavaja, Gajana, Latkóczyho či mladého Prádela. Dá sa povedať, že sa nemusíme báť o budúcnosť domácej brankárskej školy?
Nemusíme, ale stále to môže byť lepšie. Môj cieľ, keď som nastúpil na pozíciu reprezentačného trénera brankárov, bol, aby sme za pár rokov mali troch-štyroch brankárov v NHL. Odvtedy uplynulo sedem rokov… S procesom, ktorý sme si pripravili na 15–20 rokov dopredu, budeme o pár rokov v polovici a už by som chcel, aby bol nejaký náš chalan v NHL.
Samozrejme, je to beh na dlhú trať, ale teraz by sme potrebovali, aby niekto rovnako ako na na začiatku storočia otvoril našim brankárom dvere do profiligy a ďalší ho potom môžu nasledovať. Ďalšie kluby sa potom pridajú. Vidíme, že to funguje pri mládeži, v zámorskej juniorskej USHL máme veľa brankárov, piati Slováci sú v univerzitnej NCAA. Verím tomu, že naša brankárska škola bude napredovať a presadí sa aj v NHL.
Prvýkrát od MS 2017 nebude šéfovať striedačke Craig Ramsay. Je známe, že ste si blízki nielen profesne, ale aj ľudsky. Čo vám bude v súvislosti s ním najviac v Štokholme chýbať?
V súčasnom hokeji je každý ľahko nahraditeľný. Ale nahradiť Craiga bude veľmi, veľmi ťažké.
O Országhovi sa hovorí, že je defenzívnejší kouč ako Ramsay. Je to pre vás ako trénera brankárov dobrá správa za predpokladu, že za defenzívne hrajúcim mužstvom by mali gólmani dostávať menej gólov?
Takýmto spôsobom taktiku neriešime. Pre nás je dôležité, aby brankár videl puky, aby si ich „našiel“, aby dobre pokrýval situácie, dobre si nastavil ťažisko, aby účinne používal hrany. Viac riešime súpera ako nás.
Je o vás známe, že radšej rozprávate o svojej súčasnej práci, ako by ste mali spomínať na zlaté momenty z Göteborgu 2002. Prečo je to tak?
O úspechu z Göteborgu už bolo povedané všetko. Milujem svoju prácu, strašne rád vychovávam mladých brankárov. Vidím veľmi veľa gólmanov, ktorí si zaslúžia pozornosť a kredit, pretože im to môže pomôcť. Nezaslúžia si to, aby som rozprával príbehy, ktoré sa udiali pred viac než dvoma dekádami.
To ich nikam neposunie. Máme mladú generáciu chlapcov, sú extrémne šikovní. Chcem, aby sa rozvíjali a boli vzormi pre deti, ktoré chceme priviesť k hokeju. To ja už nedokážem, potrebujeme k tomu nových ľudí.
Ľubomír Višňovský nedávno vyhlásil, že označenie „zlatí chlapci“ mu už lezie na nervy. Máte to rovnako?
To zase nie. Nelezie mi to na nervy. Zmenilo mi to život a navždy budem spomínať na to, čo sme dokázali pre Slovensko. Len radšej sa bavím o mladých chalanoch, pretože práca s nimi ma baví a napĺňa.
Predsa len, teraz návrat do Švédska, zážitky z Göteborgu. Spomeniete si na to, keď v stredu pristanete v Štokholme?
Asi nie. Moja spomienka na Švédsko je taká, že sme išli s otcom na ryby do Nórska a pri Göteborgu sme si dávali raňajky na pumpe. (úsmev)
Na budúci rok je olympiáda, veľa sa hovorí o tom, že členovia súčasného mladého výberu majú šancu ukázať sa trénerom, že s nimi môžu v Miláne počítať. Budú to tak hráči vnímať?
Môže to tak byť. Ale moja skúsenosť je, že je zbytočné sa v máji 2025 baviť o tom, čo bude vo februári 2026. Môžu prísť zranenia, choroby, niekto iný „vyskočí“, chytí formu. V hre je veľmi veľa premenných, ktoré teraz človek nedokáže ovplyvniť.
Čo sa musí stať, aby ste zo šampionátu odchádzali spokojný? Čo bude pre Slovensko na MS 2025 úspechom?
Som známy tým, že vyznávam podobnú teóriu ako Craig – každý zápas sa začína od 0:0. Rád by som z tejto odpovede vynechal frázy, ale veď poďme hrať, nemáme sa čoho báť. Poďme hrať dobrý hokej a pokúsme sa napodobniť napríklad rok 2000, kde sme boli na MS úplní outsideri a podarila sa medaila. Ak človek o niečom sníva, pre úspech urobí maximum a podriadi sa tímovému výkonu, všetko je možné.