Skúsený útočník sa zaradil medzi najväčšie hviezdy, ktoré počas najbližších dvoch týždňov uvidíme na majstrovstvách sveta v hokeji.
Jeden, možno dva páry rúk na svete sú s hokejkou a pukom také šikovné, ako má tento 28-ročný český krídelník. V NHL odohral 756 zápasov a zaznamenal 833 kanadských bodov – je len otázkou času, kedy padne magická tisícka.
Česi si na šampionát do dánskeho Herningu, kde sa odohrajú zápasy B-skupiny, vezú hotový poklad. S nádejou, že po roku ho opäť ovenčia zlatom.
Z havířovského sídliska
David Pastrňák sa narodil 25. mája 1996 v Havířove, v meste, kde sa ťažký život točí okolo uhlia a ocele. Jeho otec Milan, bývalý profesionálny hokejista a tréner, v ňom vzbudil vášeň a preto už ako trojročný brázdil ľad.
„Pamätám si, ako ma brával na klzisko. Učil ma držať hokejku, korčuľovať, strieľať. Bol to môj prvý hrdina,“ zaspomínal si Pastrňák pre iDnes.cz.
Život rodiny nebol jednoduchý a už vôbec nie idylický. Rodičia sa rozišli, otec Milan – závislý od hazardu – sa presťahoval do Karvinej a malý David zostal s mamou Marcelou a starším bratom v skromnom dvojizbovom byte.
Mali veľké finančné problémy, veď vyžiť z platu slobodnej matky, ktorá neraz za deň vystriedala aj tri práce, nebolo vôbec ľahké.
Na večeru suchý chlieb, namiesto hokejových chráničov molitan, aj takéto bolo detstvo jednej z najväčších hokejových hviezd na svete.
„Mala som rôzne pôžičky, dve kamarátky, ktoré mi stále požičiavali. Lepila som dlhy dlhmi. Možno aj každý mesiac či každých štrnásť dní,“ priznala v úprimnom rozhovore pre isport.cz Pastrňákova mama.
"Raz som stála na moste a chcela som skočiť. Tak som sa cítila, bolo toho na mňa veľa. Chlapci sa bili, nemali sme peniaze, nemali sme na jedlo.
Raz sme nezaplatili nájom a prišlo nám nariadene od súdu na odsťahovanie sa bez náhrady bývania. Čo v tom momente? To vás položí. Nebolo to jednoduché, tak som chcela skočiť," dodala.
Aké to bolo náročné, si uvedomoval aj malý David…
„Mama robila, čo mohla. Nemali sme veľa, ale nikdy nám nechýbala láska,“ priznal útočník Bostonu Bruins v rozhovore pre The Athletic. Vynikal už v detstve. Agenta, ktorý mu pomohol s výstrojom, mal už v trinástich. Uľavil napätému rodinnému rozpočtu.
V sezóne 2010/2011 dominoval v českej lige do šestnásť rokov, v 34 zápasoch nazbieral famóznych 59 bodov a okolo benamínka HC Havířov sa začali zlietať záujemcovia.
Mal štrnásť, keď odišiel do Třinca a život v hotelovej izbe bez rodičov bolo jeho prvou veľkou skúškou. Vedel, že ak to zvládne, bude môcť ísť ďalej.
Dospievanie v exile
O dva roky spravil odvážny krok, ktorý definitívne zmenil jeho život. Odišiel do Švédska. Do juniorky Södertälje SK. „Cítil som, že ak chcem byť profesionál, musím opustiť komfortnú zónu,“ vyhlásil neskôr pre NHL.com.
Čelil výzvam, ktoré by „zlámali“ nejedeného tínedžera – žil sám, učil sa angličtinu a švédčinu, prispôsoboval sa novej kultúre a tvrdej hokejovej škole.
Sezóna 2012/2013 bola kľúčová. V juniorskej J20 SuperElit patril medzi elitu, v 36 zápasoch nazbieral 41 bodov a tento počin ho katapultoval do seniorského tímu.
Do druhej švédskej ligy, v ktorej debutoval ako 16-ročný. „Po večeroch som však už sledoval zápasy NHL. Vedel som, že tam patrím,“ priznal raz pre Boston Globe.
Osud mu však ešte stihol zasadiť krutú ranu, keď v máji 2013 jeho otec Milan podľahol rakovine kože. Akoby sa mu zrútil svet. Trénoval však ešte tvrdšie. Chcel, aby bol otec naňho hrdý.
To sa už okolo neho točili skauti z NHL. V roku 2014 si ho v prvom kole draftu (25. celkovo) vybral Boston Bruins. Keď vyhlásili jeho meno, pobozkal maminu a prstom ukázal na nebo. Cítil, že v tej chvíli je otec tesne pri ňom.
Prvé kroky v NHL
V zámorskej profilige debutoval ako 18-ročný a jeho talent sa prejavil okamžite. V marci 2015 sa stal najmladším hráčom Bruins, ktorý strelil víťazný gól v predĺžení. Už v prvej sezóne naznačil, že sa rodí nová hviezda.
Jeho rýchlosť, technika a smrtiaci inštinkt strelca ho rýchlo katapultovali medzi elitu. Ako 20-ročný nazbieral 70 kanadských bodov (34 gólov, 36 asistencií) a stal sa kľúčovou súčasťou ofenzívy Bruins.
„Hokej je o vášni. Každý zápas hrám, akoby to bol môj posledný,“ opisoval pre The Athletic svoju hnaciu silu.
V sezóne 2019/2020 získal za 48 gólov Maurice Richard Trophy pre najlepšieho strelca súťaže, čím sa zapísal do histórie ako prvý Čech, ktorému sa to podarilo.
„Ten chlap je ako umelec na ľade. Jeho kreativita a odvaha robiť veci, ktoré iní hráči neskúsia, ho robia jedinečným. Je radosť ho sledovať,“ glosoval Mike Milbury, bývalý tréner a analytik NBC Sports.
Svoj Boston raz doviedol do finále Stanleyho pohára, žiaľ, nesiahol si naň, ale jeho prínos si „medvede“ aj tak nevedia vynachváliť. Pred dvomi rokmi s ním podpísali osemročnú zmluvu na 90 miliónov amerických dolárov, čím sa stal jedným z najlepšie platených hráčov ligy.
Mimochodom, jeho mama Marcela ešte hodnú chvíľu pracovala v potravinách, hoci jej syn bol už milionár a postaral sa o ňu.
Peniaze, ktoré Pastrňák odvtedy dostáva, podčiarkuje svojimi výkonmi. Aj v aktuálnej sezóne patril medzi výkvet, nazbieral 106 bodov a v tabuľke produktivity skončil tretí.
„David je hráč, ktorý môže prekonať moje rekordy. Má všetko – rýchlosť, strelu, vášeň. Ak bude pokračovať, bude jedným z najlepších Čechov v histórii NHL,“ chváli svojho krajana pre isport.cz aj legendárny Jaromír Jágr.
Boston napriek fenomenálnemu Pastrňákovi tento rok do play off nepostúpil, prvýkrát od roku 2016.
„Pasta“, ako ho všade volajú, preto neváhal. NHL je síce jeho domov, ale hokej hrá aj za vznešenejšie veci – za Česko, jeho fanúšikov. Za zosnulého otca, ktorý by ho v národnom drese akiste rád videl.
„Túžim nadviazať na zlato z Prahy. Hrať na MS je česť a chcem pomôcť tímu obhájiť titul,“ uviedol pre web Českého hokeja.
Reprezentuje rád
Pastrňák je veľký patriot, ktorý už ako junior reprezentoval Česko na viacerých turnajoch. V roku 2013 získal bronz na Memoriáli Ivana Hlinku a v ďalšej sezóne striebro na MS do 18 rokov, kde patril medzi lídrov.
V seniorskej reprezentácii debutoval v apríli 2016 na MS v Rusku, kde Česko skončilo na piatom mieste. Nazbieral šesť bodov v ôsmich zápasoch. V nasledujúcich rokoch sa vracal na MS vždy, keď mu to dovolil program v NHL. Toto bude už jeho šiesta účasť na seniorskom turnaji.
Pastrňák zažil svoj najväčší reprezentačný úspech na domácom šampionáte 2024 v Prahe. Česko na ňom po dlhých štrnástich rokoch získalo zlato.
Turnaj bol pre neho aj akousi osobnou skúškou – pricestoval po vypadnutí Bostonu v druhom kole play off, fyzicky vyčerpaný a s pretrvávajúcim zranením bedra. Vraveli mu, že bude musieť na operáciu.
Napriek tomu bol pilierom.
Vo finále proti Švajčiarsku strelil rozhodujúci gól, keď z ľavého kruhu prestrelil brankára Leonarda Genoniho. Od radosti sa šmýkal po kolenách a tí, ktorí ho poznajú, vravia, že na ľade sa takto nikdy netešil.
Už to nie je len mimoriadne talentovaný mladý chlapec, ale líder, ktorý dokáže strhnúť celé mužstvo. Jeho príchod je za Moravou vnímaný ako kľúčový moment pre celý národný tím.
Tréner Radim Rulík ho označil za jeho „srdce“ a zdôraznil: „David je líder na ľade aj mimo neho. Jeho prítomnosť mení dynamiku.“
Zatiaľ čo Slováci pred šampionátom márne hľadajú svojho lídra, v susednom Česku je to jednoznačné. V strede majú absolútnu hviezdu s príbehom, ktorý je poctou odhodlaniu, strádaniu i láske k tomuto športu.
„Hrať za Česko je o srdci. Je to o tom, vrátiť niečo krajine, ktorá mi dala toľko.“ Slová, ktoré nepotrebujú ďalší komentár.