Legendárny hokejista Dárius Rusnák (65) ako jediný Slovák priviedol mužstvo k zlatým medailám s kapitánskym céčkom.
Spomínate si aj po štyridsiatich rokoch na dôležité momenty na šampionáte?
Mnohé mi utkvelo v pamäti, na také niečo sa nezabúda. Zažil som vrchol športovej kariéry. Kľúčový bol 3. máj 1985. Stretli sme sa vo finálovej skupine s Kanadou, bol to náš posledný zápas na šampionáte. Vyhrali sme po veľkom boji 5:3 a stali sme sa majstrami sveta.
Na rok 1985 mám príjemné spomienky. Necelý mesiac po úspešnom turnaji som sa šťastne oženil, s manželkou Evou sme spolu 40 rokov. Smútil som v novembri, keď zomrel spevák Karol Duchoň, kamarát a náš fanúšik. Taký je život, prináša radosť i žiaľ.
Pred šampionátom ste sa stali kapitánom tímu. Kto o tom rozhodol?
Malo to svoju genézu. V reprezentácii mali jasnú prevahu českí hráči, Slováci sa do nej dostávali ťažko. A už vôbec sa nestávalo, aby niekoho z nich poverili úlohou kapitána. Predo mnou ním bol len Jozef Golonka. Aj preto som si túto poctu vážil.
Navrhol ma tréner Luděk Bukač a potom o tom hlasovalo mužstvo. Pred MS sme mali dvoch kapitánov. Na Švédskom pohári ním bol Caldr. Bukač videl, že sa mi to príliš nepáčilo, mojím favoritom bol Vinco Lukáč.
Čítajte viac Ľudia dajú neúspech Šatanovi vyžrať, Slováci budú podľa vicemajstra sveta ako v showroome. V Česku by si nikto nedovolil to, čo Huliak
Tréner mi vysvetlil, že bude končiť v tíme, chcel kapitána na viac sezón. Caldrovi sa však príliš nedarilo, vystriedal ho na chvíľu Svozil a až potom padla voľba na mňa. Mal som 25 rokov.
V tíme boli viacerí skúsení českí hokejisti – Růžička, Hrdina, Lála, Richter… Rešpektovali vás?
Prijali to. Sadli sme si najmä s Pavlom Richterom, mal už po tridsiatke, chcel veľmi pomôcť a rozlúčiť sa s reprezentáciou dobrým výsledkom. S nami dvoma Bukač konzultoval niektoré rozhodnutia, čo nebývalo bežné.
Keď sa zranili niektorí hráči a skladal nové formácie či nomináciu, vypočul si náš názor. Nemohli sme hovoriť do nominácie brankárov, to bolo tabu. Pred MS z trojice Králik, Šindel, Hašek vypadol tretí z nich.
Presadili ste do tímu niektorých hráčov?
Pred MS sa príliš nedarilo Hrdinovi, ohrozená bola aj nominácia Kadleca či spoluhráča zo Slovana Dušana Pašeka, za nich sme sa prihovorili, tvrdili sme, že sú to skúsení borci a nemôžu v tíme chýbať. Bukač to prijal, samozrejme, posledné slovo mal vždy on.
Bukač bol prísny a často neprístupný tréner, ale na vás dal…
Áno, niekoľkokrát mi pomohol, podržal ma aj v najkritickejšom čase, keď som si ťažko poranil oko a ohrozovalo to moju ďalšiu kariéru. Povolal ma do reprezentácie a veril mi aj vtedy, keď som so Slovanom pôsobil v slovenskej národnej lige v ročníku 1981/1982.
Bukač vás nominoval aj na vaše prvé majstrovstvá sveta…
Bolo to v roku 1981, keď končila generácia viacerých veľkých hráčov na čele s Ivanom Hlinkom. Mal som dvadsaťjeden a bol som vtedy jediný Slovák v reprezentácii. Vzápätí som sa zúčastnil na ďalších štyroch šampionátoch.
Foto: Michal Růžička / MFDNES + LN / Profimedia
Okrem zlata sme dvakrát získali striebro a raz bronz. Len v roku 1986 sme obsadili piate miesto. A nemôžem zabudnúť, že na ZOH 1984 v Sarajeve sme vybojovali strieborné medaily.
O rok neskôr nasledovali pamätné MS. Aká bola cesta k zlatu?
Komplikovaná. V úvode sezóny sme mali strašidelné výsledky. Prehrávali sme zápas za zápasom, z prvých deviatich osem, raz sme remizovali. Už sa ozývali hlasy, že šampionát na domácom ľade bude fiasko. Na MS hral najskôr každý s každým, odohrali sme sedem stretnutí.
Do boja o medaily postúpili prvé štyri mužstvá. My až zo štvrtej priečky a nevyhrali sme ani nad jedným z tímov nad nami – nestačili sme na ZSSR a USA a remizovali sme s Kanadou. Ale vo finálovej skupine sme všetkých troch zdolali!
Hneď v úvode ZSSR, čo bola vždy výnimočná udalosť. Čo rozhodlo o dôležitom víťazstve?
V prvom zápase sme favoritovi podľahli 1:5, čím sme sa pripravili o titul majstrov Európy. Súbojom so Sovietmi sme končili základnú skupinu a o dva dni neskôr sme s nimi otvárali finálový program. Vraveli sme si, že nemôžeme proti ním zahrať dva zápasy po sebe tak zle.
Hrali sme disciplinovane. Získali sme rýchly náskok, viedli sme Růžičkovým gólom po šiestich minútach, o chvíľu zvýšil Pašek. Podali sme výborný výkon a mohli sme zvíťaziť i výraznejším rozdielom ako 2:1.
V sovietskom tíme nechýbal ani legendárny útok Makarov – Larionov – Krutov, mnohí ho považovali za najlepší v histórii…
Ale trúfam si povedať, že náš útok s Vincom Lukáčom a Igorom Libom na krídlach sa mu v tom období vyrovnal. Zrodil sa na MS 1982 vo Fínsku, spojil nás Ihnačákov útek. Peter opustil výpravu, emigroval do Kanady. Začal na šampionáte s Vincom Lukáčom a Igorom Libom.
Tréner Bukač sa rozhodol udržať slovenský útok a do jeho stredu vybral mňa. Premiéru sme si odkrútili proti USA v Helsinkách. A v tomto zložení sme dohrali nielen šampionát, ale štatistici vyrátali, že sme spolu nastúpili v 66 zápasoch.
Vysokú výkonnosť ste potvrdili najmä v Sarajeve 1984. Ako si spomínate na olympijský turnaj?
Po ňom som mal trochu zmiešané pocity. V kanadskom bodovaní som obsadil štvrté miesto s 11 bodmi a v prvej desiatke bol aj Vinco. Vyhrali sme všetky zápasy a smoliarsky sme podľahli iba ZSSR 0:2.
Inkasovali sme kuriózny prvý gól, puk sa odrazil od žŕdky na chrbát brankára Šindela a skončil v sieti. Potom sme mali kopu šancí, ale už sme skóre neotočili, na strane súpera stálo aj veľa šťastia.
Toto je moment, ktorý ma z mojej kariéry dosť mrzí, mám stále pocit, že som sa mohol stať aj olympijským víťazom.
Vráťme sa k pražským MS 1985. Po výhre nad ZSSR československý tím rozstrieľal USA 11:2 a čakala ho Kanada s viacerými hviezdnymi hokejistami na čele s Mariom Lemieuxom či Stevem Yzermanom…
Podľa mňa to bol prvý kanadský tím, ktorý prišiel do Európy na svetový šampionát a hral pekný hokej, nestaval hru na sile a tvrdosti. Mal výborných brankárov a veľa hráčov, ktorí už boli hviezdami NHL, alebo sa pomaly nimi stávali.
Čítajte viac Ak sa ma pýtate normálne veci, nemám s vami problém. Slafkovský si rypol do novinára: Poviem vám, čo je čudná otázka
Ja som si vymenil po zápase dres s Ronom Francisom, ktorý patril k najproduktívnejším útočníkom NHL. Aj Kanada predtým vyhrala nad ZSSR a získala strieborné medaily. Proti nej zažiaril v našom tíme Jiří Šejba, ktorý strelil prvé tri góly.
Viedli sme 3:2 a za tohto stavu som osem minút pred koncom pridal štvrtý gól, čo bol dôležitý moment. Dať gól v zápase o zlato, to bol sen.
Čo sa dialo po zápase?
Vypukla obrovská radosť, hneď po ňom zavítal do šatne prvý gratulant, predseda federálnej vlády Lubomír Štrougal. Bol to športový fanúšik, stretli sme sa viackrát. Často sa bavil na vtipoch Vinca Lukáča, ktorý ich rád rozprával.
Najmä východniarske a cigánske. Po zlatých MS sme boli u neho celý tím na obede. Dostali sme tam aj poukazy na nákup auta.
Všetci štyria Slováci a tiež Richter a Hrdina sme sa zdržali až do večera a ja s Dušanom Pašekom sme zmeškali let do Bratislavy. Vrátili sme sa domov na vládnych limuzínach. Každý mal svoju. Ale prekvapila nás najmä jedna gratulácia.
Ktorá?
Po zápase s Kanadou sa v našej šatni úplne nečakane objavil aj legendárny tréner zbornej Viktor Tichonov. Nebývalo zvykom, aby tréner súpera navštevoval súperovu kabínu. Prišiel nám zablahoželať.
Zvyčajne zamračený a vážny muž sa usmieval. Jeho tím ešte čakal záverečný súboj s USA o bronz. Bola to poriadna bitka, ktorú vyhrali jeho zverenci a obsadili tretie miesto.
Foto: Dano Veselský
Čo všetko sa odvtedy zmenilo v hokeji?
Veľa vecí. Je iný. Ale keď spomíname na titul, musím zdôrazniť najmä skutočnosť, že vtedy sme tvorili jeden tím s českými hokejistami, teraz reprezentujeme každý svoju krajinu.
Priznávam, že v poslednom období dosť závidím Čechom, akým spôsobom robia hokej. Netvrdím, že my sa nesnažíme, ale mám aj dosť výhrad.
Ktorá je najväčšia?
Upozornil by som na problém s výchovou trénerov. Teraz sa to prejavuje aj na reprezentačnej úrovni, keď vypadol Craig Ramsay. Urobil kus práce, usiloval sa, aby náš hokej vyzeral trochu inak.
Pri ňom sa vystriedalo veľa trénerov, ale nevychovali sme si nikoho, kto by bol ozajstnou osobnosťou aj na medzinárodnej scéne.
Na MS ho zastúpi Vladimír Országh. Mohol by práve on prevziať štafetu na tomto poste?
Od Vlada očakávam viac, nabral už dosť skúseností, aj v českej lige, bol hlavný tréner i asistent. Sú tu pozitívne náznaky, ale aj tak si myslím, že sme mohli v tomto smere urobiť viac. Páči sa mi teraz Andrej Kmeč z Nitry alebo Milan Bartovič zo Žiliny, dúfam, že progres potvrdia v nasledujúcich rokoch.
Prejaví sa Ramsayho neúčasť?
Akiste sa to prejaví, hoci netvrdím, že len negatívne, bude to najmä trochu iné. Ramsay mal v tíme autoritu. Problém – a nielen teraz – vidím v tom, že nie všetci hráči chcú hrať v národnom tíme. To sme my nikdy nezažili, to neexistovalo.
Ak by to niekto raz urobil, v reprezentácii by skončil. Taký je teraz prípad Mariána Studeniča, ktorý opustil tím pred olympijskou kvalifikáciou a dvere do reprezentácie má zatvorené, hoci by jej pomohol. Ale zmenili sa aj iné veci, ktoré sa mi nepáčia.
Napríklad?
My sme boli spolu mesiac pred šampionátom a zmeny v tíme boli minimálne. Teraz sa stále mení káder, ešte aj tesne pred MS. Do posledných chvíľ nevieme, aká bude zostava. Za negatívny trend považujem fakt, že v lige máme povedzme tristo hráčov a pomaly polovica si už zahrala v reprezentácii.
Niektorí ešte poriadne nepresvedčili ani v domácej súťaži. Je to inflácia najcennejšieho dresu. Pre nás bol štart v reprezentácii sviatok, výnimočná udalosť. Každý vedel, kto je v nej zo Slovákov, boli štyria – piati, niekedy ani to.
Čítajte viac Putinov režim im ničí štadióny raketami. Ukrajincom chýba krôčik k tomu, aby si na Rusov "počkali" v elitnej kategórii MS
Aké šance dávate súčasnému tímu na MS, ktoré sa začnú o týždeň vo Švédsku a v Dánsku?
Ťažko sa prognózuje, aj pre to, čo som už spomínal, mužstvo sa stále formuje. Veľa bude záležať na tom, či ho v turnaji podrží brankár, uvidíme, kto bude jednotkou, v akej forme sa predstaví.
Dúfam, že postúpime do štvrťfinále. Tímy ako Švédsko, Fínsko, Kanada budú asi nad naše sily, to sú zápasy, v ktorých môžeme len príjemne prekvapiť.
Slovenský tím otvorí šampionát s domácim Švédskom. Je to výhoda alebo nevýhoda začínať s tímom, ktorý bude patriť k favoritom podujatia?
Tomu by som neprikladal príliš veľký význam. Vždy sa to odvíja od výsledku. Keby sme taký zápas zvládli, bol by to dobrý impulz do turnaja, mužstvo by sa dobre naladilo. Ak však hneď v úvode chytíte debakel, ovplyvní to náladu a odhodlanie tímu.
V našich časoch neboli mužstvá natoľko závislé od hráčov, ktorí ho doplnia na poslednú chvíľu, nesformovali sa až tesne pred štartom MS. Často sa teraz stáva, že aj silné tímy sa v úvode ťažšie rozbiehajú, potrebujú čas, kým sa zladia. Potom je lepšie sa s nimi stretnúť na začiatku.
Rusnák bude radiť ministrovi
Dárius Rusnák sa pred niekoľkými týždňami stal podpredsedom Rady ministra pre šport a aj členom Fondu na podporu športu. Aká bude jeho úloha?
"Dostal som ponuku a chvíľu som o nej uvažoval. Ale nebolo to ťažké rozhodovanie, myslím, že som nazbieral dosť skúseností ako bývalý reprezentant, funkcionár, tréner, rád by som pomohol, ak je o moju prácu záujem.
V oboch komisiách budú pôsobiť viaceré osobnosti nášho športu. Budeme fungovať ako poradný orgán ministra, pomáhať rozvoju infraštruktúry, posudzovať rôzne projekty a rozdeľovať finančné prostriedky. Chceme sa zamerať na tie oblasti na Slovensku, kde cítime najväčšie rezervy v podmienkach na rozvoj mládežníckeho športu. Predstava je, aby sme podporili viac šport v regiónoch a mládež."