Áno, Slováci na majstrovstvách sveta postúpili do štvrťfinále, to je jednoducho fakt, ale na rovinu – svetový hokej hrali maximálne tridsať minút. Vieme ktorých a proti komu.
Žiaľ, to je dosť málo… Väčšinou to bolo bez chute, bez vône i bez farby. Také nijaké.
Pravda, aj v tomto mužstve sa nájde pár výnimiek, ktoré si zaslúžia pochvalu, napríklad Pospíšil, Hudáček a s výnimkou štvrťfinále aj Hlavaj. Ako celok však malo viac slabších chvíľ ako tých dobrých.
Kým Česi počas turnaja pod kotol prikladali viac a viac, Slováci ho postupne dusili.
Na play off proti Kanade nastúpili v „plážových žabkách“ a neskôr si už darmo obúvali korčule. Nie, tento tím rozhodne nemal na viac ako na štvrťfinále. Tento rok ani v prípade, že by mu boli všetky hviezdy naklonené.
Pre Craiga Ramsayho to bol šiesty svetový šampionát na slovenskej striedačke. A hoci postúpil do play off – podarilo sa mu to tretíkrát – láka napísať, že pod jeho vedením to boli najslabšie MS. Nielen preto, že k dispozícii mal, s výnimkou Erika Černáka, to najlepšie, čo hokej pod Tatrami má.
Jeho agresívny hokej v neustálom pohybe a s vysokým napádaním tento rok zostal niekde medzi Bratislavou a Ostravou. Akoby Ramsayho čaro postupne pominulo.
Už vlani sme opatrne napísali, že „je čas nechať ho odísť“, to presvedčenie po roku ešte viac dozrelo. Nie je to nič proti skúsenému Kanaďanovi, je to frajer a zaslúži si rešpekt, po siedmich rokoch na lavičke sa však zmena prirodzene pýta.
Nepýtajte sa nás, kto by ho mal nahradiť a odkiaľ. Nevieme.
Uvedomujúc si, že toto mužstvo má perspektívu a jeho čas ešte príde, tentoraz to bolo priemerné. Aj pri najlepšej vôli autora to je taká obyčajná trojka, ktorá nenadchla.