Jeho dobrým kamarátom i mentorom bol slovenský útočník Jozef Stümpel, ktorý mu pomohol v začiatkoch v NHL.
V profilige odohral český útočník Rostislav Olesz vyše 350 zápasov. Po skončení hráčskej kariéry sa vrhol na dráhu hokejového experta, ktorá na Slovensku preslávila Borisa Valábika. Pre Českú televíziu spolukomentuje zápasy MS 2024.
Čítajte viac Toto je dôležité a preto si dám teraz veľký pozor na to, čo poviem. Boris Valábik sa ešte raz podrobne venuje Jurajovi Slafkovskému„Keď som bol aktívny hráč, zápasy v televízii som si pozrel len občas. Teraz sa snažím byť v obraze a na každé komentovanie sa poctivo pripravujem,“ vraví ostravský rodák.
V čom je práca komentátora odlišná od pozície hráča?
Musím byť neustále v obraze. Keď komentujem večer zápas, musím sledovať všetky stretnutia v skupine. Študujem si štatistiky a informácie, aby som vedel, o čom hovorím. V porovnaní s hraním je komentovanie úplná pohoda. Viete prečo?
Vravte…
Človek sa ráno vyspí, dá si kávu, pohrá sa s deťmi, naobeduje sa a ide si dať poobedňajší šlofík. Nemáte žiaden stres z tréningu či rozkorčuľovania pred zápasom. Pre mňa je to zároveň veľká radosť, že môžem komentovať šampionát, kde sú aj viacerí hviezdni hráči.
Čo je pre vás na práci komentátora najnáročnejšie?
Hovoriť o niečom, čo je úžasné, ale človek to v tom zápase nevidí. Napríklad, keď je stav zápasu 0:0, musíte to prežívať, ako keby bolo 6:6. Jednoducho, prežívať celý zápas tak, aby si ľudia povedali, že urobili chybu, keď neprišli na štadión.
Komentovali ste aj viaceré zápasy Slovákov. Čo vravíte na ich hru?
Keď som videl súpisku slovenského tímu pred šampionátom, myslel som si, že budú hrať lepší hokej. Zatiaľ sa nemôžu chytiť. Stagnuje im prvá formácia s Jurajom Slafkovským. Mám pocit, že mu chýba pohyb, ktorý si vyžaduje veľké európske klzisko.
Nekorčuľuje tak, ako by mal. Už v mladom veku je z neho hviezda. Všetci od neho veľa očakávajú. Švédi a Američania majú výborný pohyb. Juraj často čaká na prihrávku v priestoroch za bránkou, ale bez pohybu to má na veľkom klzisku náročné. Ostatné tri formácie ale zatiaľ hrajú slušne.
Slovákom na turnaji nevychádzajú presilové hry. Čo by v nich mali zlepšiť?
Mám im to namaľovať? (smiech) Stačí sa pozrieť na ostatné tímy a ich presilovky. Postavia vzorec a rýchlymi prihrávkami sa snažia súpera vyšachovať. Majú tam tri až štyri možnosti na zakončenie. U Slovákov mi to príde veľmi zdĺhavé. Páčilo sa mi, ako strieľal od modrej Šimon Nemec a spoluhráči to proti Nemcom dorazili. Keď im to fungovalo, mali by sa k tomu vrátiť.
Nemyslím si, že by na tom nepracovali. Skôr mi to príde, že je tam trochu sebectva z ich strany. V tíme je Jano Lašák a je tu aj Miro Šatan. Myslím si, že by vedeli chlapcom poradiť. Pokojne by mohli zavolať aj Mariánovi Hossovi či Mariánovi Gáboríkovi. Možno by prišiel aj s korčuľami a ukázal im, ako to majú robiť. Zatiaľ nemám pocit, že by si Slováci hokej užívali.
Juraj Slafkovský išiel do Montrealu ako jednotka draftu. Vy ste boli pred dvadsiatimi rokmi siedmy draftovaný hráč. Čo by ste mu z pohľadu zvládania tlaku poradili?
To sa nedá porovnávať. V dobe, keď som bol draftovaný, mala česká reprezentácia v tíme veľké osobnosti na čele s Davidom Výborným. Ja som ani dva roky po drafte nepatril medzi opory, na ktoré sa všetci spoliehali, ako je to v prípade Slafkovského v slovenskom tíme.
Ako sa vám pozdáva jeho hra na MS?
Ak mám byť úprimný, nepáči sa mi jeho pohyb na ľade. Akoby si nezvykol na väčšie klzisko v porovnaní s NHL. Samozrejme, hokejista je to skvelý, ale nedostáva sa do veľkých šancí. Úplne inak je na tom Libor Hudáček, ktorý je z Třinca zvyknutý na európsky ľad.
Môj názor je taký, že Juraj stráca až príliš veľa času a energie v rôznych šarvátkach. Rozumiem, že nechce, aby si na neho súperi dovoľovali. Keď sa ale pozrieme na iných veľkých a fyzicky statných hráčov na šampionáte, nenechajú sa ani zďaleka tak často vyprovokovať ako Slafkovský. Vadí mi však na ňom ešte jedna vec.
Aká?
Nevidel som, ako sa správa k novinárom v Kanade, ale v Ostrave je to veľmi zvláštne. Chápem, že je to mladý chalan, ktorý je jednotkou draftu a je na neho veľký tlak. Je možné, že o dva roky si sám povie, že sa nesprával najlepšie. Ľudia o ňom chcú čítať a vidieť ho na videách. Myslím si, že veľa novinárov nebavia rozhovory so Slafkovským, keď sa tvári podráždene.
Sklamalo ma aj jeho vyjadrenie, že sa mu nepáči hotel v Ostrave a radšej by býval niekde inde. Keď príde do Ostravy náš prezident, býva v tom istom hoteli ako slovenskí hokejisti. Four Seasons má v Prahe. Chýba mi u neho väčšia uvoľnenosť. Ale nie je jediný, kto sa v slovenskom tíme sťažuje.
Narážate na vyjadrenia o veľkom teple v hale?
Zachytil som kritiku Šimona Nemca, ktorý vravel, že v hale je neznesiteľné teplo a niečo by s tým mali organizátori robiť. Nerozumiem tomu. V O2 Aréne v Prahe to bude mať ešte náročnejšie, keď tam príde 17-tisíc ľudí. Bude tam ešte väčšie teplo. Mal by si zobrať troje rukavíc na zápasy, aby si ich mohol vymeniť, keď si ich prepotí.
Vonku je 30 stupňov a ľudia prídu na hokej v tričku a kraťasoch. Mladí chlapci asi nezažili MS vo Švajčiarsku alebo iných krajinách, kde boli šatne v unimobunkách. Ak by sa teraz hral šampionát v Bratislave a v Košiciach, tiež by tam bolo teplo.
Čítajte viac Toto je dôležité a preto si dám teraz veľký pozor na to, čo poviem. Boris Valábik sa ešte raz podrobne venuje Jurajovi SlafkovskémuNa druhej strane, s teplotou mali problém aj lotyšský či poľský brankár, ktorých museli hospitalizovať, pretože vypotili veľa litrov vody…
Niektorí chlapci možno nie sú zvyknutí sa poriadne hydratovať. Musia si dávať obzvlášť pozor na pitný režim. Podmienky sú pre každého rovnaké. Ak vám zrazu príde 10-tisíc ľudí a všetci skáču a fandia, teplo bude vždy. Obzvlášť v tomto ročnom období. Keby boli MS v zime, mali by sme úplne iné podmienky.
Do NHL vás draftovali pred 20 rokmi. Z prvého miesta išiel Alexander Ovečkin, z druhého Jevgenij Malkin a zo siedmeho rodák z Bílovíc. Ako si na to spomínate?
Človek si až po konci kariéry uvedomí, čo dokázal. Mrzí ma, že som mal časté zranenia a v NHL som neodohral viac zápasov. Som hrdý na to, čo sa mi podarilo v kariére dosiahnuť.
Z desiateho miesta bol draftovaný Boris Valábik, ktorý je teraz vašim kolegom v ČT Sport. Povedali by ste si vtedy, že obaja skončíte ako hokejoví analytici v televízii?
Vôbec by som niečo také netipoval. Borisa sledujem a snažím sa od neho niečo pochytiť. Počúvam aj jeho podcasty. Bol aj v rôznych reláciách. Asi jediná, v ktorej som ho nevidel, bola Ruža pre nevestu (smiech). Má všetko, čo potrebujete na prácu, akej sa venuje.
Je vysoký, fešák, pekne sa vyjadruje. Nie je to typický hokejista. Vie zaujať prejavom. Aj v Ostrave ho na MS môžete vidieť od rána do večera v obleku. Vyzerá ako Talian, ktorý práve prišiel z Milána. Ja chodím z domu v tričku, rifliach a s batohom.
Čítajte viac Kapitán Američanov po výhre nad Lotyšmi: Som rád, že sme pomohli krajine, odkiaľ pochádzal DemitraČeský tím posilnili v závere skupinovej fázy veľké mená David Pastrňák i Martin Nečas. Aké šance dávate domácej reprezentácii?
Sú to svetové hviezdy. Chvíľku asi potrvá, kým si to všetko sadne. Česi si uvedomujú, že poslednú medailu získali práve vďaka Pastrňákovi a Romanovi Červenkovi. V útoku je obrovská sila.
Sú Česi doma pod veľkým tlakom?
Myslím si, že už nie. Po prvých dvoch zápasoch to z nich opadlo. V tíme sú hráči, ktorí berú milióny dolárov. Napríklad na Pastrňáka bol tlak v Bostone určite väčší, než aký zažije na domácich MS.
Mali by Slováci proti Čechom šancu s hokejom, aký predvádzajú?
Bolo by to o momentálnom nastavení. Vôbec by nehralo rolu, ako hrali v skupinovej fáze. Osobitnou kapitolou sú brankári. Zachytil som Hlavajovo vyjadrenie, že je na vrchole formy v aktuálnej sezóne. Jeho štatistiky to ale nenasvedčujú. Brankár na vrchole formy by mal dostať maximálne jeden gól za zápas. Vezmime si, že Hlavaj chytal v Plzni a jeho čísla neboli úplne ideálne.
Neviem, ako by chytal proti ofenzívnym hviezdam Čechov. To sú strely z inej ligy, na ktoré nie je absolútne zvyknutý. Ak chcete na Čechov naraziť, tak asi až vo finále, pokiaľ chcete ísť čo najďalej.
Vaše začiatky v tíme Florida Panthers sú úzko späté s Jozefom Stümpelom. Ako si na slovenského útočníka spomínate?
Začiatky s ním boli úžasné. Bol mi veľmi blízki. Celkovo bolo na Floride veľa Čechov a Slovákov. Trochu mi to bránilo v tom, aby som sa rýchlejšie naučil anglický jazyk. Voľný čas som trávil u Jožka a jeho rodiny, kde som si vystačil s češtinou.
Bol pre vás ako druhý otec?
Určite. Každý, kto ho pozná, vie, aký je srdečný. Každému sa snaží pomôcť, nevie povedať nie. Sme stále v kontakte. Zavoláme a napíšeme si. Keď som ho stretol pred pár dňami v Ostrave hneď som ho objal. Trochu sme si pospomínali. V lete, keď máme čas, navštevujeme sa.
Ako veľmi vám pomohlo, že ste mali v Amerike vytvorené domáce prostredie?
Keď prídete do NHL, v tíme máte 20 hráčov, medzi ktorými je súťaživosť i nevraživosť. Jožko to posunul na úplne inú úroveň. Aj keby som mal hrať na jeho mieste, tak by povedal, že je to preto, lebo som lepší. Nerobil by mi napriek ani nič podobné a to aj napriek tomu, že miest v NHL nie je veľa a konkurencia je obrovská.
Spoluhráči o ňom hovoria, že rozpráva málo, ale keď niečo povie, má to hlavu aj pätu. Súhlasíte?
Celkom jednoznačne. Ja by som však vyzdvihol jeho genialitu na ľade. Generácia okolo neho, Žiga Pálffyho, Pavla Demitru a ďalších bola neskutočná. Potvrdili to v roku 2002, keď získali titul majstrov sveta.
Zažili ste spolu iste veľa pekných momentov. Spomeniete si aj na nejakú vtipnú príhodu?
Tých bolo veľa. Spomínam si na jednu. Jožko hral dlho v Bostone a poznám tam jednu slovenskú rodinu, ku ktorej nás raz zobral na večeru. Objednal si raz autobatériu do traktoru, po ktorú sme išli k spomínanej rodine vyzdvihnúť.
Išiel s nami aj Braňo Mezei a Lukáš Krajíček. Bola strašne ťažká. My sme ju ťahali cez celé mesto na hotel. Ani neviem, ako dlho sme išli pešo. Postupne sme sa striedali. Bola to zábava. Hráči NHL ťahali autobatériu cez celé mesto. Dnes si to môžete objednať zo štyroch webov a príde vám to domov.
Chodiť na tréning v šľapkách, mať pláže na dosah. Je Florida vhodným miestom pre hokej?
Najväčšou výhodou je teplo. Záleží aj od konkrétnej destinácie. Aj iné tímy v NHL majú podobné podmienky ako Florida, ktorá je známa najmä ako dovolenková oblasť.
Horšie je to s cestami na zápas. Všade je to ďaleko. Každé mesto má svoje výhody i nevýhody. Osobne sa mi veľmi páčili aj mestá ako Chicago, Colorado, New York či Boston.
Čítajte viac Kritický Fehérváry bez okolkov: Nech sa každý pozrie do zrkadla. K tomu, čo sa dialo v Ostrave, sa radšej nebudem vyjadrovaťVlani ste nastupovali za Nový Jičín, ktorý hráva tretiu najvyššiu súťaž v Česku. Bola to vaša posledná sezóna?
Áno. Je to náročné skĺbiť s bežným životom. Štyrikrát za týždeň trénujete a dva dni hráte zápas. Voľno máte iba jeden deň. Je to prakticky rovnaký režim, aký je v extralige. Človek vôbec nie je doma. Zároveň, úroveň súťaže vôbec nie je slabá.
Sú tam tímy, ktoré chcú postúpiť vyššie. Niektorí hráči si chcú proti vám niečo dokazovať. Ja sa pri tom musím držať na uzde, lebo inak vyjde článok, že mi praskli nervy. Stalo sa mi, že niekto po mne vyštartoval a vyrazil si dych. Ďalší mi vulgárne nadával. Povedal som si, či to mám znášať ďalej. Už som si hokej tak neužíval.
Takže vám nebude vôbec chýbať?
Určite nie. Dostal som sa k možnosti komentovať. Môj syn hrá hokej. Úplne sa teda od neho neodpojím. Pohyb na ľade mi možno chýbať bude. Určite aj skvelá partia, či výjazdy na zápasy vonku, po ktorých sme si dopriali nejaké pivko v autobuse. Viem si to ale vynahradiť. Som fanúšik Baníku Ostrava. Chodím občas s kamarátmi na výjazdy. Užívam si to.
Dávame do pozornosti Všetko o MS v hokeji 2024 na jednom mieste