V slovenskom tíme na MS pôsobí v tejto funkcii zohratá dvojica Juraj Stopka, Marek Jenčík. S druhým menovaným sme sa pôvodne dohodli na rozhovore pred hotelom, v ktorom sú ubytovaní Slováci v Ostrave.
„Vonku prší, môžeme sa porozprávať v hale,“ navrhne Jenčík.
Pred sebou tlačí hráčsku výstroj v nákupnom košíku. Takto ju zvyknú kustódi presúvať zo šatne na striedačku a opačne.
Po desiatich minútach sa vracia do haly. Ochotne odpovedá na otázky o tom, čo musí v rámci svojho povolania zvládať a odhalil aj nečakané zaujímavosti zo slovenskej šatne.
Niekto má rád ostrejšie, iný tupšie
Začínal ako masér pri hádzanárkach v Michalovciach. Po trinástich rokoch presedlal na hokej. Veľmi sa mu do toho nechcelo.
„Vedel som, že keď sa do toho príliš zažeriem, už pri tom ostanem,“ vraví Jenčík, ktorého pri hádzanárkach Iuventy vystriedal ako masér Maroš Hlad. Ten sa neskôr stal osobným masérom cyklistickej superhviezdy Petra Sagana.
„S Marošom sme stále v kontakte. Keď sa stretneme doma v Michalovciach, vždy si na seba nájdeme čas. Keď je so Saganom na nejakých pretekoch, zvykneme si večer zavolať. Je to skvelý chalan. Klobúk dole, kam sa až vypracoval,“ chváli kamaráta.
K reprezentácii Slovenska ho stiahol Juraj Stopka, ktorý pri národnom tíme pôsobí od roku 2017. Rovnako dlho, ako tréner Craig Ramsay.
„Pre mňa to bol šok. Reprezentácii som fandil vždy pred televízorom alebo na tribúne. Zzrazu som mal byť priamo v centre diania,“ spomína.
Jeho kolega je špecialistom na brúsenie korčúľ. Ostré nože sú pre slovenských hokejistov kľúčové.
„Občas mu s tým pomáham, ale väčšinou to zvláda sám. Ja som sa od neho veľa priučil. Jeden hráč má rád ostrejšie, druhý tupšie nože. Je na to treba veľký cit a precíznosť. Nestačí len pretiahnuť korčulu cez brúsku,“ vysvetľuje.
Foto: Archív M.J.
Najviac starostí a práce majú kustódi pred štartom samotného šampionátu. Je potrebné všetko starostlivo zabaliť, naložiť do dodávok a previezť do dejiska turnaja.
„Keďže sa tento rok MS konajú v Česku, cesta nebola až tak náročná. Horšie je to, keď musíme cestovať do vzdialenejších krajín,“ konštatuje Jenčík, ktorý aj s kolegom musel po príchode do Ostravy pripraviť kompletne celú šatňu, aby hráčom zabezpečili maximálny komfort.
Ranné vtáča Cehlárik
Ako vyzerá bežný pracovný deň kustóda? Ráno pred tréningom nachystá iontový nápoj do 20-litrovej nádoby, pripraví vodu, ovocie a pochutiny pre hráčov i realizačný tím.
„Niekomu je potrebné prebrúsiť korčule alebo zašiť výstroj. Na štadióne musíme byť minimálne hodinu pred príchodom prvých hráčov,“ vysvetľuje.
Čítajte viac Hudáčkovi sa ústa nezavrú. Nečakaný žolík Slovákov sníva o kariére gitaristu. Reaguje na kritiku, že na druhý útok nemá
Za ranné vtáča v slovenskom tíme možno označiť Petra Cehlárika, ktorý chodí na štadión z hráčov najskôr. „Stalo sa, že sme mali tréning o jednej poobede, s Jurajom sme prišli na štadión o ôsmej a Peťo dorazil už o pol deviatej. Má svoj harmonogram. Ide si zacvičiť a postupne sa chystá na tréning,“ pokračuje.
Najhektickejšie chvíle prežívajú kustódi počas zápasu. Výstroj hráčov pri veľkej záťaži a častých kontaktoch so súpermi dostáva zabrať.
V zápase s Kazachstanom si kamery všimli problém Juraja Slafkovského s korčuľou. Slovenský útočník sa štvornožky dokĺzal k striedačke. Dôvodom bol vypadnutý nôž.
„Súper ho trafil pukom do korčule a vyletel mu z nej nôž. Ak je čepeľ noža v poriadku môže sa založiť rýchlo späť a hráč pokračuje v zápase. Ak je nôž poškodený, musí ho ísť kustód hneď prebrúsiť,“ vraví.
Ramsayho cukríky
Špeciálnu starostlitvosť či osobitný prístup si nevyžadujú iba hráči. Mnohým fanúšikom neuniklo pozornosti, keď trénerovi Craigovi Ramsaymu na striedačke počas zápasov podávajú kustódi cukríky.
„Po mojom príchode k reprezentácii mi Juraj povedal, že keď ide Craig na ľad, mám mu dať cukrík. Vraj ich zbožňuje. Odvtedy mám pre neho vždy pripravené Bonpari. Nemá obľúbenú príchuť, jediná podmienka je, aby neboli s náplňou, lebo tá sa mu môže lepiť na zuby,“ prezrádza Jenčík.
Kanaďan počas zápasu jasne naznačí, kedy má chuť na svoju obľúbenú maškrtu. „Prísne sa na mňa pozrie a zakričí: Hej! Potom, keď mu cukrík podám, sa vždy milo zasmeje. Je to srandista. Priznám sa, že nič podobné som pri žiadnom inom trénerovi na klubovej úrovni nezažil,“ vraví s úsmevom.
Kustódi sa starajú o hráčov aj po zápase. Nachystajú im nafukovacie kade s ľadovou vodou, ktorá pomáha pri regenerácii svalstva. „V tíme máme fyzioterapeutov, ktorí chlapcov masírujú. Okrem toho máme aj nafukovacie regeneračné nohavice, ktoré si chlapci striedajú.“
Kto vypije najviac kávy a čo hráči jedia?
Hráči vypijú počas zápasu až 50 litrov tekutín. Najčastejšie ide o pitnú vodu či iontový nápoj. "Počas zápasu pijú oboje.
Po zápase si rozrábajú rôzne proteínové nápoje. To už má každý svoj, aký mu vyhovuje. Najčastejšie sú s čokoládovou a vanilkovou príchuťou," vraví Jenčík.
Vodu pijú neperlivú, no nájdu sa aj takí, ktorým viac vyhovujú bublinky. Svoje miesto si nájdu aj energetické či kolové nápoje.
Foto: Archív M.J.
Káva má aj v hokejovej šatni špeciálne miesto. Takmer každý člen tímu si dopraje minimálne jednu až dve šálky. Reprezentácia má na kávu svojho dodávateľa.
„Chlapcom zatiaľ chutí. Nikto sa nesťažoval. Značku už dlhodobo nemeníme. Najviac jej vypijú počas dňa tréneri a ráno si dá aj tri alebo štyri šálky kolega Stopka,“ uvádza.
Hokejisti si radi doprajú aj rôzne sladkosti či menšiu dobrotu, ktoré im zaženú hlad. Aj to nájdu v šatni a výber je pomerne veľký. Zo známych cukroviniek majú nachystané Horalky, Kakaové rezy či Mily.
„K dispozícii je aj toastový chlieb, Nutela, džemy, arašidové maslo. Na stole majú aj mliečnu a horkú čokoládu. Chýbať nemôžu ani menšie Kinder čokolády. Z ovocia ide najviac hrozno, jablká, pomaranče a banány. Z orechov pravidelne dopĺňame kešu, mandle a vlašské. Počas zápasu si chlapci dávajú aj rôzne nutričné alebo energetické gély,“ hovorí.
Hráčom dáva pričuchnúť k čpavku
Nabudiť sa počas zápasu pomáha hráčom aj čpavok. Občas im z neho dajú kustódi na striedačke pričuchnúť. Jeho účinok je prakticky okamžitý.
"Musíme si ho zaobstarávať z Ameriky. Ten, ktorý je u nás vo fľaštičkách, nemusí byť úplne vhodný zo zdravotného hľadiska. Prioritne sa využíva v prípadoch, kedy človek odpadne.
U hráčov je ideálnym prostriedkom pre nabudenie. Niekto si pričuchne len trochu, iný sa zhlboka nadýchne. Je to individuálne," opisuje Jenčík. On sám si k čpavku nepričucháva. Stačí mu, keď ho vdychne počas prípravy.
Čítajte viac Ak Slováci vyhrajú, sú jednou nohou vo štvrťfinále. Tréneri vybrali brankára, ktorý dnes bude chytať proti Francúzom
S hráčmi sa snaží udržiavať kamarátsky vzťah. S niektorými sa vie porozprávať viac, s inými prehodí zopár slov.
„Najčastejšie sa rozprávam s Palim Regendom, s ktorým sa poznáme ešte z Michaloviec. Takisto aj so Stanom Škorvánkom. Rád si pokecám aj s Jurom Slafkovským a Martinom Fehérvárym. S každým sa však snažím vychádzať rovnako,“ priznáva.
Spomedzi reprezentantov v Ostrave nie je náročné uhádnuť toho, ktorý je kráľom žartíkov a snaží sa v šatni vždy rozveseliť ostatných spoluhráčov.
„Libor Hudáček je veľký šoumen. On to stále dokáže rozbehnúť a urobiť super atmosféru,“ vraví Jenčík, ktorého snom je, aby si slovenská reprezentácia na šampionáte v Česku zahrala o medaily.
„Najskôr sa musíme dostať do štvrťfinále. Ak by sme v Prahe bojovali o cenné kovy, bolo by to super,“ želá si.
