Otvorene hovorí o tom, aké je to pracovať v krajine, kde hokej patrí medzi okrajové športy alebo prečo má Craig Ramsay na striedačke slovenskej reprezentácie silnejšiu pozíciu, než domáci tréner.
„Keď som pred rokmi preberal poľskú reprezentáciu, hneď som povedal, že nepatrí do druhej divízie. V rekordnom čase sme postúpili medzi elitu,“ vraví Kaláber, ktorého zverenci dnes večer nastúpia proti Slovensku.
Keby vám pred rokmi niekto povedal, že Poliaci nastúpia na MS proti hviezdam NHL ako je Erik Karlsson, Brady Tkachuk či Juraj Slafkovský, čo by ste si pomysleli?
Pri poľskej reprezentácii som štyri roky. Za ten čas sme nemali silnejšieho súpera ako sú Slováci či Švédi, s ktorými sme sa stretli teraz na MS. Pre mojich zverencov sú to obrovské skúsenosti. V zápase proti Švédom sme po prestávke nastupovali na ľad a chlapci sa medzi sebou hecovali.
Zrazu jeden z nich zahlásil, že súperi sa na nás dive pozerajú a vravia si, čo to berieme, keď sme takí namotivovaní (smiech). Na šampionáte sú kvalitné mužstvá s hráčmi zvučných mien. My máme v tíme chlapcov prevažne z poľskej ligy.
Vraveli ste, že súperi vás predtým brali, akoby ste boli „z hokejovej Afriky“. Čo sa odvtedy zmenilo?
Nie som stotožnený s tým, keď čítam rôzne médiá, v ktorých sa spomínajú mladí hráči z Fínska či Švédska a nikde sa nepísalo o tom, že Marek Hovorka bol najproduktívnejší hráč poľskej ligy. Tá je z môjho pohľadu veľmi podceňovaná. Trochu ma to mrzí.
Na druhej strane treba povedať, že rozdiel medzi poľskou ligou a reprezentáciou je výrazný. V lige môže hrať v jednom tíme až 16 legionárov. Počul som, že Slováci sa čudovali, prečo ide do Ligy majstrov poľský tím a nie slovenský. Je to aj z toho dôvodu, že slovenským mužstvám sa nedarilo bodovať proti švédskym či nemeckým klubom. Poliaci to dokázali.
Aká je popularita hokeja v Poľsku?
Je pravda, že je až na desiatom-jedenástom mieste. Napríklad volejbal je v sledovanosti druhý. Chodí naň päť až osem tisíc divákov. Na hokej príde možno tisíc ľudí. Je v tom veľký rozdiel.
To si Slováci ani nevedia predstaviť. Poliaci cestujú aj osemsto kilometrov, aby videli ich skokana na lyžiach skočiť dva skoky… Sú fanúšikovia úspechu. Ak sa nám bude dariť, budú chodiť aj na hokej.
Foto: Profimedia
Vráťme sa k vášmu postupu medzi elitu. Za jeden z dôležitých faktorov ste označili aj to, že sa vám podarilo presvedčiť hráčov, ktorí v minulosti reprezentáciu odmietali. Prečo si to zrazu rozmysleli?
V reprezentácii pred mojím príchodom nefungovalo všetko tak, ako malo. Federácia mala určité finančné problémy. Bývalé vedenie nasľubovalo hráčom odmeny, ktoré nebolo z čoho vyplatiť.
Chalani potom zostali urazení. Štyri týždne pracovali na sústredení a nedostali žiadnu províziu. Potom si povedali, že radšej sa budú po sezóne venovať rodine.
Ako ste to zmenili?
Dohodli sme sa s nimi, že im vždy sľúbime len to, na čo máme. Odmena bude iba za postupy a víťazstvá. Začali sme to robiť profesionálnejšie. Máme prezidenta zväzu, ktorý, čo povie, to dodrží.
Pomáha nám aj ministerstvo športu. Bez tejto inštitúcie by sme nemohli fungovať. Veľký rozdiel medzi poľskou a slovenskou reprezentáciou je práve v konkurencii. My vyberáme konečnú nomináciu reálne zo 40 hráčov.
Ako Poliaci vnímajú, že tréner ich reprezentácie je Slovák?
Myslím si, že si na mňa už po rokoch zvykli. V minulosti mali viacerých legionárov, či už Kanaďanov alebo Fína Tomeka Valtonena, ktorý aktuálne trénuje extraligové Michalovce.
Som poctený, že mám možnosť trénovať národný tím na MS najvyššej kategórie. Nie je veľa slovenských trénerov, ktorí viedli reprezentačné mužstvo na šampionáte. Som na to pyšný.
Na Slovensku je často na trénera vyvíjaný tlak. Keď nemá výsledky, fanúšikovia okamžite žiadajú hlavu. Je to v Poľsku iné?
Čím je daný šport sledovanejší, tým tréner čelí väčšiemu tlaku. Mám skúsenosť s tým, že novinári a fanúšikovia majú väčší rešpekt k zahraničným trénerom. Ideálnym prípadom je práve Slovensko. Craiga Ramsayho si veľmi vážim, ale som presvedčený, že po domácich MS 2019, ak by stál na striedačke slovenský tréner, tak je odvolaný.
Nič proti Craigovi, so Slovákmi dosiahol úspechy, má bronz z olympiády a reprezentácia pod jeho vedením hrá aktívne a tvorivo. Súperom sa snaží vnútiť svoj herný štýl. To sa za jeho predchodcov nedialo. Potreboval však čas na to, aby mohol aplikovať svoju víziu.
Za Poľsko hrá útočník Kamil Walega, ktorý pôsobí v tíme českého majstra z Třinca. Beriete šampionát aj ako šancu pre mladých hráčov, aby sa ukázali a posunuli do kvalitnejších líg?
Presne to je cesta, ako sa posunúť vyššie. Obával som sa toho, ako obstoja v konkurencii silných tímov na MS hráči z poľskej ligy. Podobne je na tom Lotyšsko, ktorého hráči pôsobia v kvalitných európskych ligách.
Keď prídu do reprezentácie, môžu dosiahnuť úspech ako vlani, keď v Rige získali bronz. Na druhej strane, mladým Poliakom sa neoplatí chodiť do zahraničia, ani na Slovensko.
Čítajte viac Všade len Slafkovský... Nepreháňame to s ním? Prejdite si súpisku a sami odpovedzte, za kým by ste sa vybrali s kamerou
Prečo?
Doma im kluby dokážu poskytnúť dostatočne vysoké finančné zabezpečenie. Výnimkou bol Walega, ktorý išiel do Liptovského Mikuláša a tam si ho vyhliadol Třinec. Nedostal v ňom však takú rolu, akú očakával.
Ako jeden z dôvodov vidím aj to, že má pri mene práve poľskú vlajku. Ak by bol Kanaďan alebo Fín, klub by mu viac pomáhal a dostal by aj vyšší plat. Tým pádom by mal aj väčší priestor na ľade. Hokejový biznis je ťažký.
Poliaci dlho chýbali v elitnej kategórii MS, ale hráči ako Krzysztof Oliwa či Mariusz Czerkawski to dotiahli až do NHL. Ako je to možné?
Ako bývalý hráč som oboch registroval. Czerkawski bol výborný útočník, ktorý si dokonca zahral aj s Mirom Šatanom. Jeho hokejový príbeh však až úplne do detailov nepoznám. Rozdiel vidím v tom, že hokej sa veľmi rýchlo vyvíja a už to nie je iba o talente. Dnes musíte okrem toho aj veľmi tvrdo pracovať na mnohých aspektoch hry.
Vidíme to na 18-ročných talentoch, ktoré skočia medzi mužov a bez problémov sa dokážu adaptovať. Keď išiel Pavol Demitra po drafte do Kanady, trvalo dva roky, kým sa dokázal presadiť v NHL. Jurajovi Slafkovskému v Montreale verili, neposlali ho na farmu a on sa chopil šance.
Foto: Profimedia
V čom je jeho výhoda?
Fyzicky je na tom tak dobre, že v tomto smere sa už nemá veľmi kam posúvať. V minulosti nebol tréningový proces taký kvalitný. Oliwa a Czerkawski sa do NHL dostali predovšetkým vďaka talentu.
Ďalšia vec je, že do NHL pred pätnástimi rokmi brali výhradne vysokých obrancov, jedným z nich bol aj Zdeno Chára. Keď nemal aspoň meter deväťdesiat, v NHL si nezahral.
Zmenil sa výrazne trend u obrancov?
Žiadaní sú takí, ako Šimon Nemec či Martin Fehérváry, ktorí nie sú zďaleka statnými chlapmi, ale vynikajú tvorivosťou. Zároveň sú skvelí korčuliari, podobne ako bol Ľubomír Višňovský, ktorý sa v NHL fantasticky presadil.
V zámorí si uvedomili, že len veľkí chlapi, ktorí sa budú biť, diváka príliš nezaujmú. Pravidlá sa vyvíjajú tak, aby dominovali tvoriví hráči.
Môže účasť Poľska na MS zvýšiť záujem o hokej u detí?
Spomínam si, keď som bol malý chlapec a Československo vyhralo zlato na MS v Prahe, bol z toho obrovský ošiaľ. V Poľsku sa postupne zlepšuje propagácia hokeja v médiách. Poľská verejnoprávna televízia nezískala práva na šampionát.
Kúpil ich súkromný vysielateľ Polsat, ktorý má kvalitnejšie štúdio a dáva do toho viac profesionality. Prejaví sa to podľa mňa aj vo zvýšenom záujme detí o hokej.
Dávame do pozornosti Všetko o MS v hokeji 2024 na jednom mieste