Historicky prvou i zatiaľ poslednou medailou bolo striebro (MS 2000, MS 2012). Slováci získali aj zlato a bronz.
Rusko (Petrohrad) 2000 – striebro
Na MS v Rusku v roku 2000 získali slovenskí hokejisti svoju historicky prvú medailu zo svetového šampionátu. Iba šesť rokov pred ziskom prvého cenného kovu hrali Slováci až v C-kategórii. Ich postup do finále bol veľkým prekvapením.
Slováci v boji o titul nestačili na Čechov, s ktorými prehrali 3:5. Pred tým dokázali vyradiť vo štvrťfinále USA (4:1) a v semifinále Fínsko (3:1).
Lídrom slovenského tímu na šampionáte bol súčasný šéf zväzu Miroslav Šatan, ktorý sa stal najproduktívnejším hráčom turnaja i najlepším strelcom.
„Mali sme tím, ktorému nikto neveril. Nemali sme veľa hviezd, ale vytvorila sa výborná partia. S odretými ušami sme prešli do play off a potom sme sa úžasne zmobilizovali.
Slovensko ukázalo za tri zápasy v play off, že má šancu hrať s najlepšími na svete. A to zmobilizovalo chalanov o dva roky neskôr a prišli do Švédska vybojovať zlaté medaily. Takže MS 2000 boli veľmi dôležité," spomína Šatan.
Švédsko (Göteburg) 2002 – zlato
Mnohí považujú zisk zlatej medaily na MS v roku 2002 za najväčší úspech slovenského hokeja. Zároveň je to pre Slovensko jediný titul majstrov sveta v ére samostatnosti.
Slovenskí hokejisti prehrali na celom turnaji iba jediný zápas – v skupine proti Fínsku.
Štvrťfinálovú bitku s Kanadou rozhodol gólom na 3:2 Peter Bondra. V dramatickom semifinále sa o postup v samostatných nájazdoch pričinil Richard Lintner.
Pamätným sa však stal najmä „zlatý“ gól Petra Bondru vo finále proti Rusku. Slovenský útočník ho strelil presne sto sekúnd pred koncom tretej tretiny.
„Pálfy môže ísť do predu, Žigo poď. V ľavo má Bondru. Tyčka – gól. Dávame gól. Peter Bondra a jeho druhý zásah. Sme blízko k titulu majstra sveta," kričal dnes už zosnulý komentátor STV Miloš Kováč.
Pri oboch medailových úspechoch bol trénerom Slovenska Ján Filc. Podľa neho k zlatu dopomohla motivácia po neúspechu na olympiáde v Salt Lake City.
„Chlapci chceli veľmi ukázať, kam slovenský hokej vtedy patril a akú silu mal. Skutočne sa prezentovali tým najlepším, čo v nich bolo, individuálne, ale aj schopnosťou podriadiť sa tímovej filozofii,“ vraví Filc.
Fínsko (Helsinki) 2003 – bronz
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003 sa konali v Helsinkách, Turku a Tampere vo Fínsku v dňoch 26. apríla – 11. mája 2003. Majstrom sveta sa stala Kanada, Slovensko získalo bronzové medaily, keď v zápase o tretie miesto zdolalo tím Česka 4:2.
Pre Slovákov mal bronz cenu zlata. Výhra nad federálnym rivalom, historicky prvá na vrcholnom podujatí, mala veľký ohlas u hráčov i fanúšikov. Po triumfe nad západnými susedmi boli medaily ešte hodnotnejšie.
„Výhra nad Čechmi mala pre nás cenu zlata. Ešte nikdy som nezažil toľko zblokovaných striel. Títo páni, čo stoja tu na pódiu, sa hádzali do všetkých striel, niekedy aj hlavami," vravel brankár Ján Lašák na oslavách s fanúšikmi.
Aj kapitán mužstva Miroslav Šatan priznal, že bronz z roku 2003 si užil viac ako striebro z petrohradského šampionátu spred troch rokov.
„V Petrohrade sme mali tím, ktorý bojoval. Na MS 2003 už to bolo vyzreté mužstvo s viacerými individualitami. V šatni sme mali obrovskú radosť, pretože po prehre v semifinále sme dosiahli maximum.
Sme radi, že sme sa rozlúčili so šampionátom víťazstvom. Medailu z Helsínk radím asi vyššie ako striebro z Petrohradu. Tretie miesto sa po víťazstve oslavuje lepšie ako striebro po prehre,“ povedal Šatan.
Fínsko (Helsinki) 2012 – striebro
Slovenský strieborný hokejový zázrak z Helsínk nebol dielom náhody. Hoci mužstvo v skupine utrpelo dve prehry a do play off išlo zo štvrtého miesta, nadstavbová časť mu vyšla náramne.
Výber trénera Vladimíra Vůjtka vo štvrťfinále zdolal favorizovanú Kanadu 4:3 a v semifinále aj federálnych rivalov z Česka 3:1. Slováci padli až vo finále proti supersilnému Rusku (2:6).
Jasným objavom šampionátu bol slovenský brankár Ján Laco. Občas s ním hrali žŕdky aj všetci svätí, ale s výnimkou zápasu s Francúzskom nepustil lacný gól. V priestore svojho bránkoviska bol pán. S iniciálkami J. L. veľmi dôstojne nadviazal na svojho predchodcu zo zlatého Göteborgu 2002 Jána Lašáka.
Pred ním sa mužstvo spoliehalo predovšetkým na trojicu veteránov z NHL. Zdeno Chára (35 rokov), Michal Handzuš (35) a Miroslav Šatan (37) stmelili kolektív a pomohli aj herne vo chvíľach, keď tímu horelo pod zadkom.
Špecifickou postavou bol Šatan. Ako jediný slovenský hokejista mal po MS 2012 v zbierke všetky štyri medaily (1–2–1) zo seniorských šampionátov.
Dôležitou postavou na striedačke bol kouč Vůjtek, ktorý preukázal skúsenosti, charizmu i správne rozhodnutia v dôležitých momentoch. Po nepresvedčivých výsledkoch v príprave razil vlastnú cestu, odlišnú v porovnaní so svojimi predchodcami.
Nenechal sa ovplyvňovať „odborníkmi“ zo zákulisia a nebál sa robiť rošády v zostave, keď videl, že sa mužstvu nedarí. Pre hráčov bol prirodzenou autoritou, dokázal ich presvedčiť o tom, že môžu zdolávať aj najsilnejších súperov.