Slovinsku, krajine, ktorá má len niekoľko sto aktívnych hokejistov, stačí málo. Udržať sa v A-kategórii a na ďalší rok si zahrať v Prahe alebo Ostrave.
Žiga Jeglič i Rok Tičar hrajú už na svojom piatom šampionáte medzi elitou. Predchádzajúce štyri spája jediné – zakaždým vypadli.
Čítajte viac Bol Šutov taký skvelý alebo Slováci takí nemohúci? Cehlárik sa na všetko pozeral z tribúny, vraví, že zabrať vraj treba vpredu
Obaja nastúpia aj v nedeľu proti Slovensku. Zatiaľ čo pre Ramsayho družinu to bude ďalší zo zápasov kategórie „musíš“, Slovinci môžu.
Akokoľvek to však budú popierať, je zrejmé, že myslieť budú aj vopred. V pondelok ich totiž čaká duel s Kazachstanom, ktorý pravdepodobne rozhodne o vypadávajúcom z elitnej kategórie.
Bryndzové pirohy
So Žigom Jegličom sme sa stretli uprostred týždňa. V deň, keď jeho tím trénoval vo vzdialenej Daugava aréne. Tridsaťštyriročný center schádzal z ľadu medzi poslednými a na otázku, „Žiga, môžem minútku?“, odpovedal pohotovo: „Aj päť“.
Štyri roky potom, ako odišiel zo Slovana Bratislava, hovorí pekne po slovensky. Pomáha si českými slovíčkami, ale rozumieť mu je viac ako dobre.
Má dobrú náladu a akoby ho tešil záujem slovenských médií. Predsa len, zo Slovinska dorazilo len pár novinárov.
„Hneď po príchode na Slovensko som sa snažil čosi z vášho jazyka pochytiť. Asi po mesiaci som začal rozumieť viacerým slovám. Po pol roku som sa viac osmelil a začal trošku aj rozprávať. Teraz sa dohovorím s kýmkoľvek,“ vravel kedysi pre Pravdu.
Keď v Rige preladíme na nedeľňajší zápas, na chvíľu zvážnie.
Čítajte viac Kanaďan úmyselne šliapol korčuľou na nohu súpera, vyviazol bez trestu. Švajčiari sú po triumfe na čele skupiny
„Samozrejme, bude to pre mňa niečo špeciálne. V Bratislave som niečo odohral,“ usmeje sa a je vidieť, že spomienky na Slovan v KHL mu robia dobre.
Jeglič sa prvýkrát obliekol do belasého na začiatku sezóny 2014/2015. Strávil v ňom štyri sezóny a stal sa jedným z najpopulárnejších hráčov. Bol v jednom útoku s krajanom Tičarom a skúseným Ladislavom Nagyom. Ten ich vraj prezýval „Rumuni“.
„To boli krásne roky, najlepšie v mojej kariére. Býval som v Bratislave, mali sme výborný tím a hrali v kvalitnej súťaži. Skvelé prostredie,“ uznanlivo pokýve hlavou.
S priateľkou sa často chodili poprechádzať na Kuchajdu či Štrkovec, páčilo sa im v centre i v okolí Eurovei.
Obľúbili si Kolibu a okolité kopce, v lete zasa Zlaté piesky. „Nemáte šancu nudiť sa tu. Vyhovujú nám aj miestne reštaurácie, máte úžasnú kuchyňu,“ vravel.
Hrával na severe i západe, ale na Slovensku sa mu páčilo najviac. Dopustiť nedá predovšetkým na bryndzové pirohy. „Nikdy som ich predtým nejedol, ale je to výborné a ozaj si ich rád doprajem.“ usmeje sa.
Čítajte viac Kňažko prezradil, čo kričal Švajčiarovi do tváre. Ak zvyšok vyhráme, ideme ďalej, vraví. Jeho postupová kalkulačka však nesedí
Keď stretne Slováka, vždy sa poteší. V Rige veľa priestoru nemal, pár slov prehodil jedine s Adamom Jánošíkom a Mislavom Rosandičom.
„Chlapcov som stretol len raz v hale, máme toľko zápasov a tréningov, že nie je vôbec čas. Možno niekde v meste budeme mať to šťastie,“ povie, aj keď veľmi tomu neverí, keďže v hoteli sú Slovinci spolu s Nórmi a Kazachmi.