Čoskoro štyridsaťročný hokejista štartuje už na svojich osemnástych majstrovstvách sveta v hokeji a v tomto smere nemá páru. Vo štvrtok proti Slovensku vykorčuľuje na šampionátový ľad 126. krát.
Pred začiatkom turnaja si denník Basler Zeitung položil otázku, či je Ambühl najlepším švajčiarskym hokejistom všetkých čias.
Dieru do sveta však nikdy neurobil – v zámorí to síce raz skúsil, ale po sezóne na farme to zabalil a vrátil sa domov. Navyše, Švajčiari dnes majú v najlepšej hokejovej lige na svete dvanásť hráčov a viacerí z nich patria medzi výrazné postavy svojich klubov.
Novinári však s odpoveďou dlho neotáľali. „Áno. Andres Ambühl je živým dôkazom, že veľkosť športovca sa nedá merať len štatistikou. Je viac, než len hokejista. Je inštitúcia. Ikona. Legenda.“
Čítajte viac Kanaďania mali proti Slovákom na mantineli mená, čísla i fotografie rozhodcov. Bavili sa s nimi ako s kamošmi
Pásol kravy
Za národný tím odohral dovedna 309 zápasov. Len pre porovnanie, slovenský rekordér Dominik Graňák si obliekol reprezentačný dres 194-krát. Švajčiarske médiá pred začiatkom MS o ňom napísali, že aj keď je v tíme najstarší, nikto sa nerúti za pukmi s väčším nadšením, ako práve on.
„A pritom nemusí ísť ani o ostrý zápas, ale len obyčajný tréning,“ poznamenal portál watson.ch. Radosť z hry vraj prežíva rovnako ako malý chlapec, ktorý si v siedmich rokoch prvýkrát zašnuroval korčule.
Muž s číslom desať na prilbe je so 176 centimetrami jedným z najmenších na ľade. Napriek tomu vyčnieva. Keď sa 39-ročný rodák z Graubündenu rozrozpráva o svojej práci, často používa prídavné meno „pekná“. A keď dostane otázku, či už nie je unavený, odpovie šibalsky: „Tak, ako ostatní.“
Ambühl vďačí za dlhovekosť bez vážnejších zranení dlhoročnému spôsobu života a prirodzenému tréningu v detstve. Ako najstaršie zo štyroch detí – a jediný syn – mal plné ruky práce na rodinnej horskej farme. V Alpách pásol kravy a pomáhal pri kosení. Rodičia ho tak viedli k pokore, ale aj športu.
„Otec rád sledoval hokej a často chodil na zápasy,“ spomína. „Tak som sa pridal. Odkedy som zistil, čo je hokej, je to dôležitá súčasť môjho života,“ vraví hráč, ktorého tamojší fanúšikovia prezývajú zajačik Duracell.
Také kvantum energie, aké je v ňom, vraj inde nenájdete.
Napokon, ak by jej toľko nebolo, zrejme by neštartoval na svojich 18. majstrovstvách sveta. Všetko však umocňuje aj jeho pozitívny vzťah k reprezentácii. „Ak vám zavolajú, jednoducho idete,“ zdôrazňuje.
„Znamená to pre mňa všetko. Je to česť i hrdosť v jednom. Nie každý dostane tú možnosť. Som poctený,“ potvrdzuje v Rige pre Pravdu.
Hrča v krku
V národnom drese debutoval 25. apríla 2004 na MS Prahe. Jeho spoluhráčom bol aj súčasný švajčiarsky tréner Patrick Fischer. Keď sa ho opýtate, čo znamená pre švajčiarsky hokej Ambühl, máte pocit, že v hrdle mu rastie veľká hrča.
A švajčiarsky mediálny manažér so zimomriavkami na chrbte naťahuje krk, len aby počul ďalšiu ódu na veterána z Davosu.
„Hrával som s ním, keď bol ešte mladý chalan. Je skvelý, nedám naňho nikdy dopustiť. Miluje hokej a o tom to celé je. Môžeme byť len šťastní, že ho tu máme. Má štyridsať a stále lieta po ľade ako chlapčisko. Klobúk dole pre ním,“ povie so zatiahnutým hlasom Fischer.
Vo štvrťfinále MS 2004 obaja neúspešne vyzvali Slovensko (1:3). Nastúpili aj proti Šatanovi, Hossovi, Gáboríkovi, Demitrovi či Chárovi.
Odvtedy sa Helvéti na Ambühla spoliehajú. V rokoch 2006 až 2022 sa zúčastnil na všetkých zimných olympijských hrách. A od svojej premiéry na MS 2004 nechýbal na šampionáte, s výnimkou roku 2018, keď laboroval so zranením.
Keď Ambühl začínal v reprezentácii, nepatrila medzi favoritov. Kanaďania, Rusi, Česi, Švédi, Fíni, Slováci, Američania si spravidla priviezli na turnaj pár svojich hviezd a červeno-bieli im ťažko konkurovali. Odvtedy sa však veľa zmenilo.