O rok mu to však konečne sadlo. Vo švédskom Leksande sa z neho stal najproduktívnejší hráč kvalitnej Elitserien. Z Hrivíka bol postupne líder, ktorý prebral na seba veľkú zodpovednosť.

"NHL je rýchla v myslení, hráči vopred vedia, čo spravia s pukom. V AHL je to tiež rezké, no korčuľovaním, menej myslením.
Rusko bolo v porovnaní so zámorím pomalé, ale prvé dve päťky boli v každom mužstve veľmi šikovné. Švédsko je svojské, neznášajú nahadzovanie, puk najradšej držia na hokejke," porovnával.
V tom momente si už nikto nevedel predstaviť reprezentáciu bez Hrivíka. Dostal v nej veľký priestor, urobili z neho kapitána.
Libor Hudáček počas olympiády v Pekingu o ňom povedal, že v šatni pripomína Miroslava Šatana, slovenskú hokejovú legendu. Počas otváracieho ceremoniálu dokonca niesol slovenskú vlajku.
„Veľmi si to vážim, že sa mi dostalo toľkej pocty,“ vravel skromne.
Typicky „hrivíkovsky“…
Ako Šatan?
Ľudia, ktorí Hrivíka poznajú, vravia, že, že nie je výstredný typ. „Nikdy takým nebol. Žiadna prehnaná extravagancia, nikdy nepatril medzi tých, ktorí by radi pútali pozornosť,“ zdôrazňuje Čavrk. Sám útočník priznáva, že prehnaný záujem mu nerobí dobre a dokumentuje to na príklade Jaromíra Jágra.
Ten príbeh pochádza z New Yorku, keď si legendárna šesťdesiatosmička v nákupnom centra hľadala oblek, košeľu a kravatu. Garde jej robil mladý Hrivík.
„Poviem vám, že všade, kde sa pohol, ho ľudia zastavovali. Každý sa za ním obzeral. Všetci ho tam poznali. Toto už nechcem v živote zažiť,“ rozpovedal príhodu s najlepším Európanom, aký kedy hral hokej.

Z našej skúsenosti môžeme Hrivíkovu skromnosť a potrebu nevzbudzovať pozornosť len potvrdiť. Rozhovor neodmietne, ale dôvod na bombastický titulok vám rovnako nedá. Odpovedá skôr diplomaticky, tak, aby zbytočne nevzbudil rozruch.
"Je to pravý kapitán. Nie je úplne vážny, vie aj zažartovať, vtipy mu nie sú cudzie. Ale keď treba zakročiť či rozhodnúť, tak vie aj to. Má to v sebe. Nikdy však nekritizuje jednotlivcov, vždy rieši tím ako celok.
A že pripomína Šatana? Hm… Mira som raz zažil, môže byť, že sú si veľmi podobní," vraví Peter Zuzin, Hrivíkov parťák z bronzového Pekingu.
Ramsay v ňom objavil lídra. Hráča, na ktorého sa môže v každej situácii spoľahnúť. Hokejistu, ktorému hokejový osud azda nebol natoľko naklonený, ako by chcel, ale prekážky, ktoré mu postavil do cesty, ho zocelili.
Po šampionáte v roku 2021, keď sa Slovensko po ôsmich rokoch prebilo medzi najlepšiu osmičku, vravel, že "štvrťfinále je odteraz naša latka a musíme nájsť cestu, ako sa dostať ďalej do semifinále.
Ale mám pocit, že sa náš hokej pohol. Hráči sa posúvajú, do NHL prichádzajú noví a verím, že bude lepšie," vravel.
Zdá sa, že sa nemýlil. Aj vlastným pričinením.