Bosé nohy na stôl
Keď rodák z Čadce v lete 2013 prvýkrát vstúpil – v predsezónnom kempe – do kabíny Rangers, šéfoval jej Alain Vigneault. V podcaste Mariána Gáboríka a Borisa Valábika spomenul úsmevnú príhodu, ktorá v tom čase Hrivíkovi až taká smiešna nebola.
Vigneault síce pre tamojšie hokejové periodiká vyhlasoval, že „Hrivík je pomerne rýchly a šikovný, čo je v dnešnom hokeji veľkou výhodou,“ no keď padla otázka na miesto v prvom tíme, Kanaďan už taký presvedčivý nebol.
„Mal som s ním úvodný míting a prvé, čo urobil, bolo, že si predo mňa vyložil bosé nohy na stôl. Hneď som vedel, že si nezahrám. Takýto veľký rešpekt mi prejavil,“ usmieval sa Kysučan s odstupom času. A tak aj bolo. Hrivík to mal pri Vigneaultovi ťažké, poriadnu šancu pri ňom nikdy nedostal.
„Je to určité sklamanie. Rangers je v tomto špecifická organizácia. Hokejisti majú obrovské platy a z farmy sa tam dostane málokto. Vlani sa to podarilo len jednému, túto sezónu dvom. Mám to náročnejšie aj v tom, že ma nedraftovali,“ povedal pre Pravdu v roku 2015.
Hrivík hrával v AHL za Hartford Wolf Pack a roky plynuli. Z hokejového hľadiska sa dá povedať, že tie najlepšie. Milionársky New York Rangers však z farmy nevolal do prvého tímu takmer žiadnych hokejistov.
Dočkal sa až v roku 2016, keď 21. februára nastúpil na duel proti Detroitu (1:0 pp). „Som naozaj šťastný, že sa to stalo. Som nadšený a budem sa snažiť túto príležitosť využiť čo najlepšie,“ povedal na klubovom webe. Odohral deväť striedaní, sedem minút a 32 sekúnd, zaznamenal jeden hit a zblokoval jednu strelu.
„Snažil som sa naskočiť do rozbehnutého vlaku. Na farme musíte byť pripravený, prísť a predviesť sa,“ uviedol pár hodín po záverečnom klaksóne. O deň neskôr priznal, ako to po štyroch rokoch na farme naozaj cítil.
„Netajím, čakal som, že debut príde o čosi skôr. Už pred pár rokmi. No lepšie neskoro ako nikdy. Takže som veľmi rád, že to konečne vyšlo.“
Čítajte viac Regenda nie je pred MS stopercentný: Len štrnásť zápasov v NHL? Viac, ako niektorí za celý život
Čo nevidia, tomu neveria
Pre Hrivíka síce znamenala premiéra v NHL veľa, ale v Rangers odohral len 21 zápasov. Dal si ešte jednu šancu, v Calgary Flames, kde nastúpil na ďalšie tri duely. Po veľkom boji sa vzdal zámorského sna. Odišiel do Európy. Do ruskej KHL.
„Škoda, možno mal ešte vydržať. Ale asi toho už bolo naňho priveľa, veď dlho sa bil o šancu,“ spomína Čavrk, ktorý Hrivíkovu zámorskú cestu celkom podrobne sledoval.
V Rusku to tiež nemal jednoduché. Zastavili ho zdravotné problémy. Doktori dlhšie nevedeli prísť na to, čo slovenskému útočníkov je. Pomohla mu až špeciálna klinika v USA, kde vyriešili jeho bolesti hlavy a závraty po otrase mozgu.
"V Rusku takéto zranenie neuznávajú, lebo čo tam nevidia, tomu neveria. Bolo ťažké sa s nimi o tom vôbec rozprávať. Poslali ma za jednou pani doktorkou, ktorá bola údajne certifikovaná od KHL, ale keď som bol za ňou, prišiel som na sídlisko medzi paneláky.
Boli to pecky. V Amerike máte top starostlivosť, toto bol však šok. Otočil som sa vo dverách a odišiel," krútil hlavou.