Ofenzívne dynamo má za sebou vydarenú sezónu v zámorí a formu chce preniesť aj na šampionát.
Miestenku na MS v slovenskom tíme, ktorý vo štvrtok odohrá predposledný duel v príprave s Rakúskom (Kapfenberg, 18.30), si nahlas vypýtal veľmi dobrým výkonom proti Nemcom v Trenčíne.
Je reprezentácia aj o tom, že hokejista túži zažiariť v najcennejšom drese pred vypredaným hľadiskom, navyše na ľade materského klubu?
Jednoznačne. Už keď som sa dozvedel, že národný tím bude hrať prípravné zápasy v Trenčíne, veľmi som si želal dostať šancu. Som za ňu vďačný.
Vrátil som sa na ľad, kde som ako chlapec hral sedem rokov. Prišli rodičia, babky, kamaráti, známi. Aj vďaka nim vládla na štadióne fantastická atmosféra. K spokojnosti chýbala už len výhra.
Čítajte viac Škrty v nominácii neprežili dvaja brankári, prichádza útočník zo zámoria
Ako si nováčik užíva atmosféru v mužstve?
Prvý zraz je vždy špeciálny. Snažím sa „nasať“ toho čo najviac. Mladších chalanov poznám, starších spoznávam. Som rád, že môžem byť na ľade i v kabíne s výbornými hokejistami.
Navyše som doma. V reprezentácii sa zväčša trénuje len dopoludnia, popoludní mám čas na návštevu rodičov či kamarátov.
Ako na vás doteraz zapôsobil tréner Craig Ramsay?
Je veľkou osobnosťou, ide z neho prirodzený rešpekt. Doteraz som ho vídal len v televízii. Prvýkrát ho stretnúť a hrať pod jeho vedením je veľká česť. Verím, že sa od neho veľa naučím.
Po zápase s Nemeckom ste povedali, že si ešte musíte zvyknúť na jeho štýl. V čom sú rozdiely?
V zámorí, či už v AHL alebo NHL, sa hrá rýchlejšie. Hráči majú menej času na rozhodovanie pri prihrávkach alebo osobných súbojoch.
Samozrejme, je to spôsobené aj menším klziskom. Medzinárodný hokej je iný. Niekedy mám pocit, že mám na všetko až príliš veľa času. (úsmev)
Foto: Profimedia
AHL mala donedávna povesť ligy pre hráčov, ktorí preferujú päste pred hokejovým umením. Zmenilo sa to?
Platí, že stále je to tvrdá liga, ale klasických bitkárov ubudlo. Ak nejakí sú, nájdete ich vo štvrtých útokoch. Elitné formácie tvoria kreatívni hráči, na farme korčuľuje aj veľa šikovných mladíkov. Viac sa dbá na rozvoj talentov.
Cesta cez zámorské juniorky vám prospela. Odporučili by ste ju mladším krajanom?
Určite. Kto sa nepresadí v Európe, mal by to vyskúšať. Mladý hokejista nemá veľa času, kariéra rýchlo plynie a priestor na zlepšovanie sa kráti. Hrať v zámorí, čo i len na pár rokov v juniorských súťažiach, je skúsenosť na nezaplatenie.
A nejde len o samotný hokej. Tamojšie juniorské kluby fungujú v lepších podmienkach ako mnohé extraligové u nás doma. Treba to zažiť.
Má zámorská cesta aj iné výhody?
Áno, a pre mňa boli ešte dôležitejšie ako hokejové. Osamostatnil som sa, naučil sa starať sám o seba. Žil som v „adoptívnej“ rodine, ale tá nikdy plne nenahradí rodičov. Posledný rok som býval už úplne samostatne, predchádzajúce skúsenosti mi pomohli.