Podpísali ste dvojročnú zmluvu so švajčiarskym EV Zug. Ako sa zrodila dohoda s vašim novým zamestnávateľom, víťazom posledných dvoch ročníkov National League?
Rozhodol som sa, že v KHL už nebudem pokračovať a pozeral som sa po možnostiach v dvoch najkvalitnejších súťažiach v Európe – vo Švédsku a vo Švajčiarsku. Vyzerá to tak, že hokejisti z Európy sa presúvajú z KHL práve do týchto dvoch líg.
Mali ste na stole viacero ponúk, alebo bol Zug vašou jedinou možnosťou?
Práveže naopak, mal som dve-tri ponuky a ako posledný sa ozval Zug. Pozvali ma tam na pár dní, videl som, ako pracujú, pozrel si tréningové podmienky a dohodli sme sa. Keby som nešiel tam, mal som možnosť sa vrátiť do Leksandu za Marekom Hrivíkom a nadviazať na spoluprácu zo sezóny 2020/21. Darilo sa nám, mali sme výborný ročník, poznám tamojšie prostredie aj ľudí v klube.
Prečo to teda nevyšlo?
Dostalo ma prostredie, podmienky a prístup ľudí v Zugu – keď neuvidíte, neuveríte. Mal som rozhovory s trénerom aj manažérom, hovorili, čo od spolupráce očakávajú. Uvedomil som si, kam sa za dva roky môžem hokejovo posunúť. Tak mi to prišlo ako správna voľba. No do posledného dňa som sa rozhodoval medzi Leksandom a Zugom. Súvisí to aj s kvalitou švajčiarskej ligy, ktorá pôjde určite nahor.
Bude viac medzinárodná, najvyššia súťaž sa rozšíri o dve mužstva a môže v nej pôsobiť viac cudzincov.
Áno, rozšírili kvóty a od novej sezóny bude môcť byť namiesto štyroch až šesť zahraničných hráčov. Mal som možnosť na vlastné oči vidieť, ako sa v klube pracuje a to ma presvedčilo. Je to výzva – vyskúšať si jednou z najkvalitnejších súťaží v Európe a využiť možnosti na hokejový rast.
Zarobíte vo Švajčiarku približne rovnako, ako v KHL v drese Avangardu Omsk?
Finančné podmienky mojej zmluvy sú výrazne nižšie v porovnaní s Omskom. Z KHL som mal lukratívnejšie ponuky. No rozhodol som sa, že tam už nechcem hrať a obetoval som preto časť z možného príjmu. Ale na pomery hokeja v Európe a tie vo Švajčiarsku som spokojný.
Po olympijských hrách ste sa vrátili do Omsku v čase začínajúceho sa konfliktu na Ukrajine a odvtedy ste o ruskej invázii nehovorili, prečo?
S kanadským trénerom Omsku Bobom Hartleym a ďalšími zahraničnými spoluhráčmi sme sa dohodli, že sa nebudeme vyjadrovať do médií a budeme sa sústrediť na hokej.
Po ruskej invázii začali cudzinci hromadne opúšťať KHL, situácia bola nejasná. Ako ste tieto udalosti vnímali?
Každý mal iný pohľad na to, ako v takejto kritickej situácii reagovať. Vedenie klubu za nami – zahraničnými hráčmi – stálo a dalo nám garancie, že ak by sa situácia vyostrila, dostanú nás bezpečne domov. My sme sa tak sústredili na športovú stránku a chceli sme dokončiť sezónu. Otázka športu a politiky sa v posledných rokoch dostáva do jednej línie. My sme spravili športové rozhodnutie.
Odľahlo vám, keď bolo po všetkom a mohli ste sa vrátiť na Slovensko?
Určite áno. Bolo ťažké sa v tých týždňoch po olympiáde sústrediť na play off. Aj keď ja som bol nabudený na získanie Gagarinovho pohára. No tie plány boli narušil konflikt a bolo vidno, že zahraniční spoluhráči nie sú vo svojej koží a často riešili aj mimo športové udalosti. Každý s tým trochu bojoval, nedalo sa to ignorovať.
Už na začiatku prípravy na majstrovstvá sveta ste oznámili, že sa do nej nezapojíte. Bolo to spôsobené aj neľahkým obdobím v Rusku?
Boli za tým osobné dôvody a ďalej by som to nechcel rozvádzať.
Sledujete výkony národného tímu na majstrovstvách sveta vo Fínsku?
Pozornejšie až posledné štyri zápasy základnej skupiny. Zo začiatku som videl na niektorých hráčoch frustráciu, nešla z toho taká pozitívna energia, ako mala. Ale som naozaj rád, že proti Taliansku a Dánsku už boli chalani na správnej vlne.
Čakali ste, že najofenzívnejší výkon predvedú až v kľúčovom stretnutí skupiny proti Dánsku?
Už súboj s Talianskom naznačil zlepšenie a je obdivuhodné, ako pod tlakom bravúrne zvládli súboj s Dánskom. Verím, že to mužstvu pomôže pred štvrťfinálovým súbojom. Aj na olympiáde sme nezvládli prvé dve stretnutia a nevyzeralo to s nami ružovo. No v ďalších dueloch sme sa chytili a mali na čom stavať. Verím, že sa to zopakuje aj teraz vo Fínsku.
Práve domáca reprezentácia bude štvrťfinálovým súperom Slovenska. Vy ste proti nej nastúpili pred necelými tromi mesiacmi v Pekingu a bola z toho tesná prehra 0:2, pričom druhý gól padol po odvolaní brankára.
Ja budem mať ten semifinálový zápas ešte dlho v pamäti. Fíni hrajú neskutočne trpezlivo a disciplinovane a je veľmi náročné ostať pri ich hre v zápase celých 60 minút. Kľúčové pri dueloch proti Fínsku je, kto strelí prvý gól. Treba mať dobrý vstup do zápasu. Fínsko má svoj dokonalý systém, ktorý nie je atraktívny pre fanúšikov, ale prináša mu výsledky. Snáď sa to chalanom teraz podarí zlomiť a predvedú ďalší nezabudnuteľný výkon.
Oba tímy budú hrať už siedmy zápas v priebehu 13 dní. Môže byť výber plný mladých hráčov slovenskou výhodou?
Určite môže, keďže dvadsaťročné telo regeneruje omnoho rýchlejšie ako v prípade tridsiatnikov. No treba povedať že Fíni sa tým štýlom hry až tak fyzicky nenarobia a mužstvo majú vekovo vyvážené. Ale nízky vekový priemer nám môže pomôcť. Cítim už aj na sebe, že regenerácia po zápasoch mi trvá dlhšie. A to mám stále len 26 rokov.
Kto sa vám z výberu Craiga Ramsayho na šampionáte najviac pozdáva?
Pozdáva sa mi výkon celého mužstva a keď chalani ťahajú za jeden koniec povrazu. Samozrejme, vyzdvihnúť treba Juraja Slafkovského najmä za to, ako sa dokáže hokejovo posúvať. Za pol roka neuveriteľne napredoval a vidieť, že jeho potenciál siaha ešte omnoho ďalej.
So Slafkovským ste kamaráti a pred touto sezónou ste spolu pravidelne trénovali. Čo na neho môžete prezradiť?
Pre jeho rast je prvoradé, že je dobre nastavený a snaží sa učiť každý deň, každý tréning, každé striedanie a zlepšovať sa. Má sebavedomie, ktoré som ja v jeho veku nemal ani náhodou. V minulosti sme možno aj preto mali prílišný rešpekt voči súperom. No títo mladí chalani, čo sa teraz ukazujú, sú mentálne úplne inde. Možno niekedy pôsobia až arogantne, ale radšej nech sú takíto, veria si za každých okolností a uvidíme, kam to dotiahnu.
Vy ste prvýkrát štartovali na MS ako 20-ročný, no na hokejovom zväze bolo turbulentné obdobie. Čím to je, že dnes je situácia diametrálne odlišná?
Je za tým viacero zmien. V roku 2016 tam nefungovali niektoré veci tak, ako by mali. A keď som sa do národného tímu vrátil po piatich rokoch, tak prostredie bolo omnoho žičlivejšie. Najmä v súvislosti s mladšími hráčmi, aby mohli urobiť krok vpred. Dnes je to úplne niekde inde.