Okrem trénerov to bude aj úloha pre hráčov, ktorí by mali patriť medzi ťahúňov. Nahradiť mená, ktoré v porovnaní s olympiádou chýbajú – Cehlárik, Hrivík či Čajkovský.
Bližšie sme sa pozreli na jednotlivcov, od ktorých majú veľké očakávania nielen tréneri, ale aj fanúšikovia.
Syn slávneho otca
Jeho otec Pavol bol na prelome tisícročí neodmysliteľnou súčasťou národného tímu. Získal striebro na MS 2000 v Petrohrade a bol aj súčasťou tímu na ZOH v Nagane 1998 a Salt Lake City 2002.
Patrik Rybár má nakročené k tomu, aby otca prekonal. Na olympiáde v Pekingu sa vyšvihol z pozície náhradníka na post jednotky a patril medzi kľúčových hráčov bronzového mužstva.

Do bránky sa dostal v polovici druhého zápasu v skupine a do konca turnaja už do nej nikoho nepustil.
„Z Patrika vyžaruje obrovský pokoj. Nikdy nerobí unáhlené zákroky, neposkakuje v bránkovisku, situácie rieši vopred. Má výborný prehľad a čítanie hry,“ vraví o ňom jeho niekdajší kouč Robert Horyna.
Rybár na olympiáde ukázal, že mužstvo sa na neho môže spoľahnúť, ale miesto jednotky na MS nemá isté. Klubovú sezónu v KHL ukončil už na začiatku marca a odvtedy nebol v plnom tréningu. V príprave pred šampionátom vyzeral solídne, ale nie v topforme.
Navyše má zdatných kolegov, s ktorými sa popasuje o pozíciu prvého gólmana. Matejovi Tomekovi vyšla príprava lepšie, v troch dueloch dostal len dva góly. Zo zámoria prichádza Adam Húska, ktorému stúplo sebavedomie po premiére v NHL.
"Nepripúšťam si nijaký tlak. Každý zápas je iný. Dúfam, že podám kvalitné výkony, aby som si zaslúžil chytať,” želá si Rybár.
Ťahúň ofenzívy
Ešte pred dvoma sezónami mal ako člen Montrealu takmer bod na zápas. Vlani sa rozhodol v rámci NHL pre zmenu, ale v novom pôsobisku sa mu nedarilo. Teraz prichádza do národného tímu, aby ukázal, že stále patrí medzi ofenzívnu elitu.
O talente Tomáša Tatara nikto nepochybuje. Rýchlonohý krídelník si vybudoval v profilige solídne renomé. Je známy ako pracant, ktorý nemá problém s tréningmi navyše.
"Disponuje viacerými hokejovými zručnosťami a je zároveň maximálne súťaživý typ. Túži sa zlepšovať každý deň a svoju prácu berie veľmi vážne,“ vyhlásil o ňom tréner Mike Babcock, ktorý ho pred rokmi viedol v Detroite.
Rodák z Dubnice vlani vymenil Montreal za New Jersey. V mladom tíme Devils mal byť ako jeden z najskúsenejších hráčov ťahúňom tímu. Realita však bola iná. Tatar si nevedel nájsť stabilné miesto v elitných formáciách a postupne sa prepadol do tretieho útoku.

Teraz verí, že nevydarená sezóna bola pre neho lekciou. Na MS vo Fínsku, pre neho šiestych v kariére, bude v obdobnej pozícii ako v New Jersey – vekom i skúsenosťami ostrieľaný hráč, od ktorého tréneri očakávajú líderské schopnosti.
„Sme mladí, draví, bojujeme. Veľmi dobre korčuľujeme. Na hokej, ktorý predvádzame, sa dobre pozerá,“ reagoval Tatar po zápase s Francúzskom, ktorý bol pre neho prvou – pred odchodom na MS aj poslednou – zápasovou príležitosťou zoznámiť sa s novým tímom.
Plnoletý kanonier
Reprezentačný príbeh Juraja Slafkovského dokonale reflektuje prínos päťročného pôsobenia Craiga Ramsayho na slovenskej striedačke. Kanadský kouč mu dôveroval a vytiahol ho do reprezentácie už ako 16-ročného chlapca.
Mnohí sa vtedy pýtali, či tam chlapec s košíkom na tvári naozaj patrí, veď dovtedy nemal takmer žiadne skúsenosti so seniorským hokejom. Mladý Košičan zaujal okamžite. Pravidelne sa dostával do šancí, vo veku 17 rokov a 22 dní sa stal najmladším strelcom národného tímu.

Jeho hviezda naplno zažiarila na olympiáde. Do Pekingu prišiel zbierať skúsenosti, odchádzal ako 7-gólový strelec a najužitočnejší hráč turnaja.
Získané sebavedomie mu pomohlo aj na klubovej úrovni, keď patril medzi dôležitých hráčov TPS Turku, ktoré aj jeho zásluhou vybojovalo striebro.
„Vždy, keď je v lete doma, mu s manželkou pripomíname, aby zostal pri zemi a uchoval si pokoru. Myslím si, že zatiaľ sa mu to darí. Zachytil som rôzne vyjadrenia expertov, ktorí mu cez médiá radili, čo a ako má robiť. Snažím sa mu tie veci správne interpretovať,“ vraví jeho otec Juraj Slafkovský st.

Jedna vec sa predsa len zmenila. Útočník s postavou drevorubača (192 cm, 100 kg), ako ho nazvala Mladá Fronta Dnes, v závere marca oslávil 18. narodeniny. Okrem toho, že môže šoférovať automobil, piť alkohol a zapojiť sa do volebného procesu, už nemusí nosiť neobľúbený košík.
„Najradšej by som si ho dal dole už teraz. Stále si ho musím na helme zapínať… Hráč lepšie vidí cez plexisklo. Už sa neviem dočkať,“ vravel vlani pre Pravdu.
Plnoletosti sa už dočkal, fanúšikovia sa zase nevedenia dočkať jeho výkonov na MS. Zároveň si želajú, aby šampionát bol ďalším javiskom, na ktorom zažiari hviezda slovenského supertalentu.
