Pavol Demitra miloval, keď svojím hokejovým kumštom premenil vyhrotenú chvíľu na banalitu. Pri pohľade na posledný 45. gól Slovenska na šampionáte v Helsinkách prechádzajú chrbtom zimomriavky.
Lebo Čechov položil na kolená ich vlastnou zbraňou. Lebo bronzový blafák pomedzi nohy Tomáša Vokouna nemal chybu. Lebo legendárny Demitra už medzi nami nie je…
„Prišiel som s podmienkou získať medailu. Síce nie je najcennejšia, ale výhrou nad Českom sme si to vynahradili. Som rád, že sa nám to podarilo. Tento bronz má pre nás veľkú cenu,“ vravel v šatni dnes už nebohý „Demo“.
Svetové góly Slovákov
Národ po nich jasal – na tribúnach, námestiach, pri televíznych obrazovkách.
Predznamenali úspech – historickú medailu či postup.
Denník Pravda vám prináša seriál o góloch, ktorými slovenskí hokejisti uchvátili svet.
Každý týždeň – až do štartu MS v Lotyšsku – si prečítate jeden diel.
Zámer? Skôr Šatanovo poznanie
Vtedy 28-ročný Demitra priletel do Helsínk až počas osemfinálovej skupiny. Ona, i tá základná, bola len ľahkým rozbehom pre fantastický tím Františka Hossu. Dovtedy odohral šesť zápasov, neprehral ani raz.
Jediné zakopnutie prišlo v súboji s Českom. Remíza 3:3 však zaistila Slovákom prvé miesto v E-skupine. Nič neznamenalo. Hrať o niečo sa začalo až po nej.
„Aj keby ste ma mučili, tak vám k základnej ani osemfinálovej skupine nepoviem nič. Spomínam si len matne na štvrťfinále. Semifinále a súboj o bronz už vidím jasnejšie,“ smeje sa Radoslav Suchý.
Skúsený obranca nemal s uvoľnením z NHL také problémy ako Demitra. Podľa vtedajšieho hráča Phoenixu Coyotes to má jediné logické vysvetlenie.
„Nikdy som nebol hviezdou klubu NHL. Paľko bol lídrom. St. Louis potrebovalo, aby bol v top forme. Patril k najlepšie plateným hokejistom tímu. Báli sa, že o neho prídu,“ ozrejmuje.
Čítajte viac Gól, ktorý vyšumel z hlavy, obrátil Slovensko hore nohami 
Čítajte viac Strela od modrej. Po nej sa Slovensko vrátilo na zem 
Čítajte viac Stanleyho pohár oslavuje jedno mesto, zlato z MS celá krajina
Fínsko-slovenský komplex
Vyzeralo to na celú večnosť, ale v skutočnosti to nebolo ani celých 28 minút. Vtedy Richard Kapuš konečne znovu naštartoval slovenskú gólovú mašinu. Vyrovnanie štvrťfinálovej bitky so Švajčiarmi vlialo tímu okolo kapitána Miroslava Šatana novú energiu. A víťazstvo 3:1 zasa istotu boja o medaily.
„Boli sme top favoriti, súperi mali pred nami veľký rešpekt. Zhodli sme sa, že to bolo najlepšie mužstvo na majstrovstvách sveta, aké sme kedy mali,“ vraví Suchý hlasom, v ktorom niet ani známky pochybností.
Tie Slováci nemali v sebe ani pred semifinále so Švédmi. Pôvodne to vyzeralo, že si to Slováci rozdajú s Fínmi. Lenže pred bránami semifinále zamával so Suomi švédsky komplex. Vyhrávali 5:1, prehrali 5:6. Ľad i tribúny Hartwall arény zaliali slzy smútku.
„Presne to isté, čo my s Čechmi. Nesedela nám ich hra a väčšinou disponovali lepším mužstvom,“ porovnáva Suchý.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Zdolali Čechov ich zbraňou
Slováci odohrali na MS v Helsinkách 9 zápasov. Mali najlepšie presilovky (32,65 percenta), strelili najviac gólov (45), prehrali jediný zápas. Semifinálový so Švédskom (1:4).
„Škoda toho, ale musíme si priznať, že Švédi mali svoju kvalitu. Verili sme si na zlato. Opustilo nás športové šťastie. Švédi si ho naklonili na svoju stranu proti Fínom,“ vzdychne si Suchý.
Aj osemnásť rokov po zakopnutí pred finálovom bránou z neho cítiť sklamanie. A aj radosť, keď si spomenie na záverečné fragmenty súboja o bronz Slovensko – Česko (4:2).
„Výhra v poslednom zápase, nad Českom a zisk bronzu – to je skvelý úspech. Keď nad tým tak premýšľam, dá sa povedať, že sme zaklincovali Čechov ich vlastnou zbraňou – gólovým brejkom,“ rozžiari sa odchovanec Popradu.
Založiť akciu? Ušetriť sekundy!
Málokto vie, že na začiatku najcennejšieho Demitrovho gólu v reprezentačnom drese bol práve Suchý…
„Túto akciu si budem pamätať do konca života,“ tvrdí a hneď začne opisovať zrod Demitrovho famózneho nájazdu.
„Stiahli sme sa dozadu, nechceli riskovať. Dostal som sa k puku a poslal ho lobom do bezpečia. Šarky a Paľko ma dobre poznali. Prečítali môj zámer a zvyšok je história. Nebolo to mojím cieľom. Ja som chcel len získať drahocenné sekundy,“ smeje sa opäť.
Netají sa tým, že v kľúčových momentoch boli viacerí spoluhráči nervózni. Zoči-voči Vokounovi – jednému z najlepších brankárov tej doby – by sa im triasli kolená. Demitra však k nim nepatril.
„Riešil to s chladnou hlavou. Dá sa to len vtedy, ak máte dar od Boha a natrénované. Bol hráčom, ktorý na nás prenášal pokoj. A ako človek zasa dobrú náladu. Bol za každú zábavu – v kabíne i reštaurácii. Navyše, bol na seba veľmi prísny. Ak sa prehralo, neukazoval prstom naokolo. Hľadal to, čo mohol spraviť ešte lepšie. Škoda ho…“ uzatvára Suchý.
Skrytý hrdina Demitrovho bronzového blafáku, ktorý v tieni tragických udalostí už nikdy nezmizne zo slovenskej pamäti…