Slováci dnes o 16.15 odohrajú proti Dánsku svoj posledný zápas na svetovom šampionáte. Pôjde v ňom už iba o česť.
So znakom zodpovedne
Niekoľko zbytočných zaváhaní v dueloch proti Kanade a Nemecku, následne nepomohli ani súperi. Slovensko na domácich majstrovstvách sveta vo štvrťfinále nebude.
„Ale hráme posledný zápas proti Dánom a každý predsa vie, o čo v ňom pôjde. Na hrudi nosíme slovenský znak a musíme k tomu pristúpiť zodpovedne. Chceme sa rozlúčiť víťazstvom,“ tvrdil Andrej Sekera – hráč, ktorý z titulu funkcie kapitána ani nič iné povedať nemohol.
Ako prvý sa po včerajšom tréningu zastavil Libor Hudáček. A mal čo vysvetľovať – po stretnutí s Veľkou Britániou rozšafne vyhlásil, že Slováci hrali iba to, čo chceli a zároveň inak, ako si predstavoval tréner Craig Ramsay.
Následne ho v priamom prenose RTVS ostro skritizoval bývalý reprezentant Boris Valábik – kauza bola na svete. Hudáček najprv reagoval prostredníctvom tlačovej správy a po tréningu aj osobne.
„Celé to vyznelo inak, ako som to myslel. Z tohto hľadiska je to pre mňa čierny bod. Máme to však za sebou, vysvetlili sme si to a ideme ďalej,“ priznal mladší z bratského dua Hudáčkovcov.
„Ospravedlnil som sa spoluhráčom, vedeniu a predovšetkým trénerovi. Povedal, že ma chápe a vie, čo som tým chcel povedať. Nakoniec dodal, že som mal aj pravdu,“ opísal šikovný center dianie v kabíne.
Následne sa vyjadril aj na adresu Valábika: „Tak, ako je mojou prácou hrať hokej čo najlepšie, tak je jeho náplňou riešiť aj takéto veci.“
Nedeľňajší zápas Nemecka proti USA, v ktorom sa rozhodovalo aj o osude Slovákov, nepozeral. „Iba priebežný stav na internete – vedel som, že prehrávajú. Škoda, cieľ, ktorý sme si dali pred začiatkom turnaja, sme nesplnili. Som z toho smutný,“ poznamenal.
Nepríjemný súper
Tomáš Tatar je priamy človek. Vždy povie, čo si myslí. „Toto mužstvo malo na viac,“ vyhŕklo z neho na úvod. „Vo štvrťfinále by sme boli pre kohokoľvek veľmi nepríjemným súperom. Obrovská škoda,“ stále akoby nemohol uveriť tomu, že Slováci sa nakoniec bratislavskému publiku nepredstavia.
Útočník Montrealu vníma nielen dianie na ľade a v Steel aréne, spätnú väzbu dostáva aj od iných.
„Bavil som sa s niekoľkými kamarátmi, proti ktorým sme tu nastúpili. Všetci sa zhodli v tom, že sme boli veľmi náročným súperom. Myslím si, že aj fanúšikovia sú spokojní s tým, čo sme predviedli. Hrali sme predovšetkým pre nich,“ zamyslel sa Tatar, ktorý dal v doterajšom priebehu majstrovstiev sveta dva góly.
Kapitánske céčko a áčka majú spravidla na drese najskúsenejší hráči. Tatar jedno má.
„Ako jeden z lídrov môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že na toto mužstvo som hrdý – v každom zápasme sme odviedli perfektnú robotu a bojovali sme. Ľuďom sa to páčilo a cítia s nami. Slovenský hokej smeruje nahor – budúcnosť vyzerá lepšie. Mladí chlalani, ktorí sem prišli, ukazujú veľký potenciál,“ hľadal pozitíva.
Je víťazný typ, azda aj preto z neho žiadna pozitívna nálada po tréningu nesálala. „Žial, nič s tým už nenarobíme. Čaká nás posledný zápas a chceme ho odohrať ako tie predošlé. Najmä pre ľudí,“ dodal.
Môžeme si za to sami
Zatiaľ čo Tatar pôsobil po tréningu vyčerpane a smutne, na ľade to vyzeralo naopak. Hráči sa neraz nahlas smiali, navzájom sa podpichovali a keď dali bieli či modrí gól, hromadne sa radovali.
„A vari sme tam mali plakať?“ opýtal sa Ladislav Nagy, pre ktorého to bude proti Dánsku rozlúčka s hokejom. „Sklamanie je namieste, no potrebovali sme sa uvoľniť,“ poznamenal dlhoročný reprezentant.
Pochopiteľne, po tréningu bol najväčší záujem práve o jeho osobu. Nagy však o sebe nerád rozpráva, preto radšej preladil na tému, ktorou žije celé Slovensko. „Chceli sme ísť ďalej, mali sme na to tím. Môžeme si za to sami,“ dodal skormútene.
TV Pravda: Hokejistov Slovenska čaká posledný zápas na domácich MS. Nebude im chýbať motivácia? V čom urobili najväčší progres a v čom naopak ešte zaostávajú za najlepšími? Aká bude rozlúčka Ladislava Nagya v kariérou? Pozrite si ďalší diel hokejovej relácie Príklep, ktorej hosťom bol majster sveta z roku 2002 Radoslav Hecl