Vraví sa: nechajte im voľný priebeh, nebráňte im prejsť na povrch. No pozor, nie vždy! V istých prípadoch by aj emócie mali mať striktné pravidlá – tak, ako každý hokejový zápas.
Časť slovenských fanúšikov ich v pondelok v noci prekročila. Výrazne, bez ospravedlnenia. Dopustila sa hrubého zákroku, faulu – na červenú kartu (či skôr na 5 minút + do konca zápasu). Bez pardonu.
Navyše, pod drobnohľadom celého – vyspelého – hokejového sveta…
Slováci – hráči i fanúšikovia – z každého kúta dosiaľ počúvali len potlesk. Hokejisti nadchli výkonmi na ľade, priaznivci na tribúnach. Do sveta šli správy o emóciami napumpovanej hokejovej republike.
Lenže stačilo zopár sekúnd (a niekoľko individuí) a z potlesku je piskot – na slovenské hlavy. Nie hráčske, ale fanúšikovské.
Nejeden hokejista sa v Košiciach rozplýval nad atmosférou, ktorá panuje počas slovenských zápasov. Mnohí tvrdili, že takú nezažívajú v NHL, kde sa ľudia na tribúnach prejavujú inak.
Áno, inak. Možno toľko nespievajú, netlieskajú, nekričia od prvej po poslednú minútu. Ale ani nepískajú pri súperovej hymne…
Slovenský fanúšik si nezaslúži lynč. Aj on má obrovský podiel na tom, že domáca reprezentácia predvádza na turnaji skvelé, priam neočakávané, výkony. Lenže – musí sa znovu zmestiť do kože.
A uvedomiť si jediné – s hvizdom rozhodcu a záverečnou sirénou sa končí aj jeho piskot.