Jaroš začal s hokejom kvôli chorobe. Zmluvu podpísal v špinavej garáži

Cez švédsku Luleu sa talentovaný obranca dostal k bronzu z juniorských majstrovstiev sveta, triumfu v Lige majstrov až do vysnívanej NHL. Pred rokom do nej nahliadol v dvoch zápasoch, v aktuálnej sezóne sa stal pevnou súčasťou prvého tímu Ottawy. Na ľad pravidelne nastupoval proti najlepším útokom súperov, teda najväčším svetovým hviezdam.

Podpis zmluvy v špinavej garáži

V Košiciach hrá 23-ročný urastený bek už na svojom treťom seniorskom šampionáte. Premiéru zažil v Petrohrade 2016, vlani bol jednou z opôr v Kodani a teraz si vychutnáva domáce majstrovstvá sveta.

„Odkedy som v šestnástich odišiel z domu, v Košiciach som ešte nehral. Pred prvým zápasom s Fínskom som bol aj trochu nervózny. Veľmi ma tešilo, že som späť a najviac, že moja obnovená premiéra bola víťazná,“ tvrdí Jaroš.

Jeho najbližší si v hľadisku vychutnávajú každé jedno striedanie. Napĺňa ich pýchou, že sa zaradil medzi lídrov reprezentácie.

„Sme naňho hrdí, ale zároveň to berieme tak, že hokej je jeho práca. Nelietame v oblakoch. Samozrejme, pyšní sme boli, keď nastúpil na prvom šampionáte aj keď hral prvý raz v NHL. Ale asi najšťastnejší som bol, keď podpísal prvý kontrakt v NHL – u mňa v garáži v špinavej dielni. Vtedy sme boli obaja dojatí, ale neplakali sme. Nie sme tie typy,“ spomína otec Igor Jaroš.

Naopak, veľmi sklamaný bol, keď sa mladší syn v roku 2015 po bronze na juniorských MS nedostal na seniorský šampionát do Ostravy.

„Kiko bol už vtedy veľmi dobrý. Som presvedčený, že tréner si vtedy vybral zle, keď zobral dvoch ľavákov. Možno zavážila práca agentov,“ naznačí. No nesťažuje sa.

Ešte nie je hviezda ako Nagy

Vie, že všetko potrebuje čas, no herný progres mladého obrancu je raketový. "Domáci šampionát je absolútny vrchol. Nikdy som s tým nepočítal. Začal hrať hokej, lebo bol chorý.

Mal predispozíciu na astmu. Na ľad sme ho brali od štyroch rokov. Viac nádejí som však vtedy vkladal do staršieho syna Igora. Mal ruky aj nohy, chýbala mu iba hlava. Christián ju mal," priblíži najväčší rozdiel medzi synmi.

Aj on dúfal, že aspoň jeden z jeho potomkov sa raz dostane do NHL. „Všetci rodičia o tom snívajú. Kto vás bude presviedčať, že nie, nehovorí pravdu. Zámorská súťaž je najvyššia méta. Už len podpis zmluvy má obrovskú cenu. Ale to že hrá na domácich majstrovstvách – priamo v Košiciach – to je top,“ usmeje sa.

Je už jeho syn v rodnom meste hviezdou? „Možno v týchto dňoch čiastočne áno. Ale nespoznávajú ho ľudia na ulici, aj do reštaurácie si môžeme pokojne sadnúť. Ľudia na Slovensku majú iné starosti ako sledovať NHL. Ak je tu v Košiciach niekto naozajstná hviezda, tak potom Laco Nagy,“ vysvetlí.

Prezradí, že syn nemá problém urobiť si s fanúšikmi spoločnú fotografiu ani podpísať sa im, no občas vedia byť tieto povinnosti únavné. „Ale aj to patrí k profesionálnemu športu. Klub reprezentuje aj mimo ľadu a musí si na to zvyknúť,“ hovorí.

Hokej je všetko, život gombička

Priznáva, že v určitých fázach stála kariéra oboch synov nemalé prostriedky. Všeobecne však nepovažuje hokej za šport len pre deti z bohatých rodín.

„Nie je to pravda. Zo začiatku sú náklady na malého hokejistu rovnaké ako pri futbale. Rodičia dajú neraz viac za cigarety. Hokej je však najmä o veľkej obete času a osobného pohodlia. Chodili sme do Trebišova či Prešova na nočné tréningy. To bolo náročné,“ vysvetľuje.

Igor Jaroš obdivuje Timoteja Zuzulu, ktorý vychoval v Bratislave elitnú lyžiarku. „On spravil pre svoje dieťa najväčšiu obetu. V Bratislave nemal žiadny kopec. Sagan dostal bicykel a mohol jazdiť, Hamšíka poslali na futbalové ihrisko a hral. Ale Zuzula sa musel neskutočne obetovať. V tomto smere je náročný aj hokej. V Košiciach bol vtedy jeden štadión. V Kanade? Na ľade 40 detí a osem trénerov,“ približuje rozdiely.

Okrem hokejového talentu bola Christiánovou výhodou aj hlava od začiatku nastavená na hokej. "Všetko mimo hokeja mu bolo jedno. Prišiel zo školy a mame povedal – dostal som štvorku, trojku, päťku a poznámku, máš ísť za riaditeľom. Jednoducho život gombička.

Keď končil základnú školu, nevedel, kam pôjde na strednú. Hovoril len, že bude hrať hokej. Keď prišlo na lámanie chleba, opýtal sa – mama, kam chodí brat? Zapíš tam aj mňa," spomína Jaroš s úsmevom.

Koľko stojí hokejista

S manželkou sa zmierili, že z Christiána nebude vedec, právnik ani lekár. „Keby nehral hokej, možno robí na stavbe. Ale v športe mu to šlo a my sme chápali, že na dvoch stoličkách sa sedieť nedá. Keď ho vzali vo Švédsku do áčka, tušil som, že sme spravili dobre. V športe bol nesmierne cieľavedomý.“

Povedať, koľko ho stála synova kariéra si však netrúfa. „Nemám to spočítané. Načo aj. Náklady na hokej zvyšujúcim sa vekom rastú, ale našťastie sme to zvládli. Mal som autoservis, ale keby aj nie, snažil by som sa nájsť financie, aby sme mohli pokračovať. Nemáme milióny, ani luxusný dom – bývame v trojizbovom byte a vlastníme chatu, ktorú pomaly rekonštruujeme – ale hokej bol pre nás skrátka priorita,“ vysvetľuje.

Najdôležitejší krok urobili rodičia pri Christiánovom odchode do Švédska. Mal šestnásť a nevedel po anglicky.

"Najťažšie bolo odlúčenie od rodiny, ale mal som dobrých spoluhráčov, veľa mi pomohol Peťo Cehlárik. Musel som chcieť aj ja, ale hlavné slovo pri odchode mali rodičia, veď to museli aj financovať.

Mohol som ísť aj do zámorskej CHL, ale viac ma lákal švédsky štýl, kde si zakladajú na výchove a páči sa mi, akým štýlom hrajú ich obrancovia. Navyše som to mal aj bližšie domov," hovorí Christián.

Otec Igor neváhal, ale mama Tatjana spočiatku áno. „Vedel som, že ak má niečo dosiahnuť, musí odísť. A čím skôr, tým lepšie. Tu by ho nič dobré nečakalo,“ povie priamo.

Začiatky vo Švédsku neboli jednoduché. Po mesiaci volal domov, že sa chce vrátiť. Rodičom neostalo nič iné, ako sadnúť do lietadla a prísť za ním aspoň na mesiac. Pomohlo. Nielen ich návšteva, ale najmä prístup agenta.

„Postaral sa o stravu, letenky,chodil za ním na návštevy. My sme zase Christiánovi posielali peniaze na bežné výdavky, aby ho spoluhráči nevyčlenili z kolektívu. Bolo to 400 eur mesačne a ďalších 400 sme posielali Igorovi, ktorý bol vo Zvolene na rozhraní juniorky a prvého tímu. Jasné, že nám tie peniažky chýbali, ale vedeli sme, že to pre nich musíme urobiť,“ zdôrazňuje.

Všetko im chce vrátiť

V juniorke Luley mu veľmi pomohol tréner Stefan Nilsson. Prístupom, ktorý mladého hráča spočiatku deptal a až neskôr sa ukázalo, že sa mu stále snažil pomôcť.

"Volal nám, že sa naňho škaredo pozerá, vraj ho ani nezdraví. A keď prišiel na Slovensko reprezentovať, po návrate musel akoby začínať odznova a dokazovať, že patrí v zostave vyššie. Vtedy by najradšej ani nešiel do národného tímu, ale tréner mu vravel, nech ide.

Onedlho sa kouč dostal k prvému tímu a hneď zobral Christiána so sebou. Skvelý chlapík. Krátko nato podpísal profesionálnu zmluvu a už sme sa nemuseli starať o peniaze. Dostával tuším tisíc eur, ale výdavky na bývanie a stravu mu hradil klub," prezrádza otec.

Najviac ho teší, že hoci už je Christián hráč NHL, stále dá na rady rodičov. „Berie si ich k srdcu. Vedieme ho k tomu, aby si vytvoril priestor na zadné vrátka. Ešte nezarába veľké peniaze, ale aj tak treba pomaly investovať. Už mal otras mozgu i zlomenú nohu, nikdy neviete, čo sa môže stať,“ hovorí pragmaticky.

Christián je rodičom za všetko nesmierne vďačný a chce im dlhoročnú podporu vrátiť. „Snažím sa pomôcť koľko môžem. Ak podpíšem ďalšiu – veľkú – zmluvu, nebudú musieť viac chodiť do roboty,“ usmeje sa. „Chcem im vrátiť, čo pre mňa urobili. To je asi sen každého hráča.“

Otec však od syna peniaze nechce. „Aj keby nás zabezpečil, pracovali by sme ďalej. Hoci starosti so starostlivosťou o firmu by mi nechýbali. Viem si predstaviť oddych na chate,“ zamyslí sa a dodá: „Peniaze od neho nechceme, ale vlani nás zobral na dovolenku. Zaplatil ju o polnoci. Manželka ani jeho priateľka nechceli veriť. Na druhý deň sme leteli.“

TV Pravda: Ako sa Radoslavovi Heclovi pozdával výkon Slovákov proti Kanade? Mal sa pískať zákrok na Dávida Buca v záverečnej tretine? Čo povedal na nešportové správanie sa fanúšikov v Košiciach? A prečo bude podľa neho kľúčom výhre s Nemeckom trpezlivosť? Pozrite si ďalšie vydanie relácie Príklep z dielne TV Pravda