Hokejisti Košíc si v troch sezónach – 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011 – prenajali majstrovský ľad. Odkorčuľovali na ňom tri príťažlivé príbehy, každý iný, no so šampiónskou pointou.
Faith sa tešil i smútil
„Pokašľal som to, mal som to v rukách, no vychytal ma,“ smútil najrešpektovanejší i najobávanejší útočník ligy Žigmund Pálffy v ozvene spontánnej košickej radosti. So zlatým prelivom vo vlasoch motivoval skalických spoluhráčov, no po napínavom šiestom zápase finálovej série – vrcholil samostatnými nájazdmi – pripli najcennejší kov v slobodnom kráľovskom meste Košičanom.
Lepšie zvládli penaltové vyvrcholenie – v ňom mladík Julo Hudáček zlikvidoval tri pokusy lišiaka-veterána Pálffyho, so 126 bodmi suverénneho rekordéra extraligy – a stal sa oslavovaným hrdinom večera.
„Poučil som sa. Netreba urobiť zbytočný prvý pohyb, Žigo je pán hráč. Pri Višňovskom som prvý pohyb urobil – a zasunul mi puk medzi nohy. Keď vydržíte a ostanete stáť, môžete uspieť. Hráča si môžete nasmerovať, kam chcete. Pálffy čakal, prišiel veľmi blízko, a tak som mu v treťom nájazde vypichol puk,“ tešil sa po zápase 20-ročný Hudáček.
V sezóne si vyskúšal aj pozápasovú šou – na domácom ľade vesloval. „Inšpirovala ma Elena Kaliská. Chystá sa hrať hokej za Spišskú Novú Ves, kde som hokejovo vyrastal,“ vysvetľoval.
V zostave sa uchytil, vo finálovom rozuzlení bol oporou. Bolo symbolické, že rozhodujúci nájazd premenil kapitán Košíc Juraj Faith – a v otcovskom objatí sa odrážala eufória víťazov so smútkom zdolaných: Skalicu viedol jeho otec Ján Faith… Košičania sa titulu nevedeli nasýtiť: najprv v Skalici a neskôr i na domácich oslavách v meste s fanúšikmi.
Doviedol ich k nemu tréner Anton Tomko. Pred tromi rokmi sa zo zlata tešil v Žiline ako asistent, v rovnakej pozícii bol v ďalších dvoch sezónach v Košiciach. V tretej prevzal najväčšiu zodpovednosť – a dosiahol najväčší úspech. Kedy prežíval vo vyraďovacej časti najťažšie chvíle?
„Pred štvrtým zápasom semifinále vo Zvolene za stavu 1:2. Ak by sme prehrali tretí zápas, ocitli by sme sa v zložitej situácii. Vyhrali sme 5:0, čo hovorí za všetko. Aj do Skalice sme na šiesty finálový zápas cestovali s presvedčením, že ho vyhráme. Motivovalo nás, že na viditeľnom mieste v kabíne visel plagát od fanúšičiek. Nakreslili naň všetkých hráčov, mali sme to na očiach. Najviac nás však hnala obrovská túžba po titule.“
Po kríze prišiel majstrovský marš
Vieme, čo nasleduje po hodoch – a ešte k tomu majstrovských…
„Tréner, ktorý nepočíta s tým, že ho môžu odvolať, nie je mužom na svojom mieste,“ odpovedal Tomko na otázku, či sa pod ním netriasla stolička, keď jeho zverenci nepostúpili do hlavnej súťaže Ligy šampiónov. Po zlatej sezóne sa dlho na košickej lavičke neohrial – nahradil ho Rostislav Čada.
Na obhajobu to dlho nevyzeralo. Na Košice doľahla kríza. Vyvrcholila v úvode roka 2010 po prehre s bratislavským Slovanom, keď majster po náskoku 3:0 doma podľahol 3:5. Posedenie v kabíne prerástlo do bujarých neprístojností. Vedenie klubu zareagovalo rázne: z kádra vyradilo tri opory. Košice padli na siedme miesto, na vedúci Slovan strácali priepastných tridsať(!) bodov.
A predsa sa Košičania dočkali zlatého repete! Akým čarovným prútikom vyšvihal prísny tréner svojich zverencov?
„Videl som tú spúšť v kabíne, bolo dobré, že vedenie incident vyriešilo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Mužstvo sa zomklo, veril som mu. Ukázalo charakter, pracovalo s vysokou morálkou, dôveru mi vrátilo,“ zdôraznil.
Predralo sa do finále proti favorizovanému Slovanu, neohrozenému víťazovi základnej časti.
„Páni, skvelá práca! Ešte dvakrát vyhráme a oslavujeme ďalší triumf,“ vydýchaval spokojný brankár Hudáček adrenalín po dvoch výhrach na ružinovskom ľade. Doma však Košičania prvý zápas prehrali, v druhom po druhej tretine prehrávali 1:2. Cez prestávku Čada plamenným príhovorom prehovoril hráčom do duše.
Odtajní po rokoch, čo povedal?
„Niektoré slová by boli nepublikovateľné. Reagoval som na dianie na ľade, nepripravené prejavy sú najúčinnejšie. Bol jednoduchý, emotívny a silný,“ vysvetlil. A zabral. V tretej časti zavelil kapitán Bartoš k víťaznému obratu.
Prvý mečbal v Bratislave síce Košičania nepremenili, druhý doma po výhre 5:2 áno – a vypredaná Steel Aréna si prvý raz užívala majstrovskú korunováciu, v refréne Mandarínky Darinky tieklo šampanské. Julo Hudáček utešoval mladšieho brata Libora v drese Slovana, že príde aj jeho čas – a bol prorokom…
Foto: Peter Jesenský
Suverénne od začiatku do konca
Najednoznačnejšie a bez zápletky.
Stručné konštatovanie najlepšie vystihuje tretiu zlatú tavbu. Košice s vhodne doplneným kádrom so 137 bodmi hladko vyhrali základnú časť, na ľahkých, pritom pevných nohách odkorčuľovali aj play off. Finále prinieslo premiérovo východniarske derby.
Play off registrovalo raritu: Slovan vo štvrťfinále podľahol Trenčínu, hoci viedol 3:0 na zápasy… Obhajcovia titulu ani vo finále nenechali nič na náhodu. Po piatom zápase, treťom na košickom ľade, si po tretí raz zopakovali majstrovské rituály.
Julo Hudáček, jedna z opôr v troch kráľovských sezónach, zneškodnil v poslednom zápase série 31 z 32 striel súpera – a opäť prežíval výnimočné chvíle. "Všetky tituly si vážim rovnako, pocity sú skvelé po každom. Ako dlho budú trvať oslavy? Po prvom titule sme oslavovali jednu noc, po druhom dve. Je ľahké spočítať si, koľko dní to bude teraz,“ vravel uvoľnene pre médiá.
„Z mužstva vyžarovalo sebavedomie podložené kvalitnými výkonmi. Čo sa zdá ľahké, tak za tým je nesmierne veľa odriekania a tvrdej práce. Nestalo sa, že by sme prehrali viac ako dva zápasy za sebou. Na svojich zverencov som pyšný,“ vyslovil im kompliment šťastný tréner Čada.
P.S. Keď starší z bratov Hudáčkovcov pred rokom vravel, že príde čas brata Libora, nemýlil sa. Košičania v ďalšej sezóne vyhrali základnú časť, siahali štvrtý raz na víťaznú trofej, no dramatickú finálovú sériu rozhodol v predĺžení siedmeho zápasu v prospech bratislavského Slovana – Libor Hudáček.
TV Pravda: Dárius Rusnák rozpráva o legendárnom útoku s Vincentom Lukáčom a Igorom Libom, ktorého sa báli aj Sovieti. Spoločne priviedli hokejistov Československa k striebru z olympiády v Sarajeve i titulu majstrov sveta v Prahe.