"Päť rokov za sebou sa vracali z majstrovstiev sveta bez medaily. Neprešli ani cez štvrťfinále. Aj preto sa na turnaj vynikajúco pripravili. Veľmi dôkladne si vyberali správne typy hráčov.
Oslovili aj hokejistov z kategórie najlepších, i keď im stále chýbali mnohí, ktorí ešte hrali play off o Stanleyho pohár," tvrdí úspešný hokejový tréner Ernest Bokroš, ktorý priviedol na prelome rokov v slovenskú dvadsiatku k bronzovým medailám na juniorských MS.
Prečo prešla Kanada turnajom suverénne bez jedinej prehry?
Veľkou devízou Kanaďanov je, že si majú z čoho vyberať. Na Slovensku, ale ukazuje sa, že už aj v Čechách, musíme brať chlapcov, ktorí sú k dispozícii. Oni si vyberajú podľa toho, akého hokejistu na ktorú pozíciu potrebujú. Majú k dispozícii množstvo ľavákov aj pravákov, vysokých i nízkych hráčov, defenzívne ladených aj ofenzívnych, výborne korčuľujúcich či viac pozične hrajúcich. Kanada prišla do Prahy so skúseným výberom, ktorý mal jediný cieľ – získať medailu. Mužstvo nič nepodcenilo a bolo výborne pripravené – fyzicky aj psychicky. Malo skvele organizovanú hru a zároveň obrovskú kvalitu.
Z hry zámorských výberov vymizli v ostatných rokoch provokácie a zákerná hra. Čím to je?
V zámorí dobre vedia, že takýmto spôsobom sa už proti európskym celkom nepresadia. Preto začali hrať európsky hokej. Medzinárodné pravidlá sa vyvíjajú, nedá sa hrať rovnako ako pred desiatimi rokmi. Treba sa im prispôsobiť. Kanaďania i Američania hrajú tvrdo do tela, ale čisto. Pri zakladaní útokov už nenahadzujú puky za bránku. Dnes sú individuálne technicky vyspelí a prechádzajú priamočiaro cez modrú čiaru. Zmenili myslenie.
Bolo vysoké finálové víťazstvo zaslúžené či až príliš kruté k Rusom?
Bolo zaslúžené, hoci som čakal vyrovnanejší boj. Kanaďania pracovali ako skvelý tím dopredu aj dozadu, blokovali strely a zodpovedne pracovali pred svojou i súperovou bránkou. Tímovým výkonom jednoznačne dominovali. Rusi mali v tíme veľa individualít, ale ani Ovečkin či Malkin nemali šancu presadiť sa individuálne. V dnešnom hokeji je to už výnimočné.
Kanaďania ani pri vysokom vedení nepoľavili a naďalej poctivo bránili a veľa korčuľovali. Je to ich mentalitou?
V tomto sú veľké rozdiely medzi hráčmi z rôznych krajín. Rus je Rus a ostane ním. Je zväčša veľmi dobre technicky vybavený aj fyzicky pripravený, ale pre trénerov je najťažšie dať hráčov do hromady – vytvoriť z nich tím. Keď sa zíde veľká skupina hviezd, majú často problém. Fíni, Švédi, Kanaďania a Američania môžu mať vo výbere dvadsať top hráčov, no aj tak pôjdu spolu za jediným cieľom. Sú pripravení prijať akúkoľvek úlohu v mužstve. Zámorských hráčov neovplyvňuje ani to, že ich prídu na rozhodujúce stretnutia povzbudiť manželky a deti. Bez ohľadu na to sa stopercentne skoncentrujú na zápasy.
Môžeme očakávať, že Kanada bude teraz dominovať na každom šampionáte?
Ak by skladala mužstvo rovnakým spôsobom ako do Prahy, tak áno. Na juniorských šampionátoch vidíme, že má obrovské množstvo špičkových hráčov, z ktorých neustále vyrastajú nové hviezdy.
Príjemne prekvapili aj Američania. Ako je možné, že mladí hráči a pre mnohých neznáme mená získali bronzové medaily?
Američania prišli na turnaj s hráčmi zo zlatého stredu. Vidieť, že myslia dopredu, pracujú koncepčne a už sa pripravujú na najbližšiu olympiádu. Táto omladina bude o dva, tri roky ťahať USA. Zámorskí hráči majú v krvi zodpovednosť. Tvrdo pracujú vždy od prvej do poslednej minúty. Celú sezónu hrajú na úzkom klzisku a skvelú technickú zručnosť potom dokážu dokonale preniesť na väčší priestor, čo ich dostáva do výhody.