Slováci v akcii
O niečo neskôr bol už schopný komunikovať, hoci k svojmu zraneniu zo súboja so Švajčiarmi by sa už najradšej nevracal. Nešťastný zásah pukom a smutná diagnóza bola na svete – zlomená záprstná kostička a tiež článok na prste pravej ruky.
„Je to už takmer týždeň, ale stále mám z toho zmiešané pocity. Medzitým sa udiali veci. Zdolali sme Kanadu a hráme o medaily. Z chalanov mám veľkú radosť. Veľmi im to prajem. Na druhej strane som vnútorne sklamaný. Na taký úspech som čakal veľmi dlho a teraz tam s nimi nie som,“ konštatoval 28-ročný obranca.
Okrem čerstvého držiteľa Gagarinovho pohára sa na špecializovanej športovej klinike v Bratislave podrobil operačnému zákroku aj útočník Marcel Hossa. Aj on sa musel po zápase so Švajčiarmi nedobrovoľne zbaliť a odcestovať na Slovensko.
Hokejových reprezentantov operovali Ján Grauzel a Vladimír Lupták a dopadlo to dobre. „Operovali sme v celkovej anestézii. Zlomeninu sme napravili do anatomického postavenia a zafixovali ju pomocou Kirschnerovho drôtu, ktorý je
zavedený priamo do kosti. Približne o päť týždňov sa môže vybrať a potom príde na rad rehabilitácia. Dovtedy budú mať obaja ruku fixovanú v špeciálnej ortéze,“ vysvetlil Lupták.
„Škoda, že nás nemohli operovať skôr. Museli sme čakať, lebo tam bol opuch. Som rád, že to už mám za sebou. Ruka musí byť teraz v pokoji aspoň týždeň a potom môžem pomaly začať s tréningom. Samozrejme, nie s operovanou rukou,“ uviedol mladší Hossa. Na otázku, kde sledoval veľké štvrťfinálové víťazstvo nad Kanadou, odpovedal, že u brata Mariána.
„Pozerali sme to aj s ďalšími kamarátmi a dosť to prežívali. Dva naše rýchle góly – to bolo super. Druhá tretina bola potom nejaká poľavená, ale nevzdali sme to. Dali sme do toho srdce. Pri víťaznom góle Miša Handzuša na 4:3 sme si zakričali a dali sme si ťuka na spôsob High Five. Bol to super pocit,“ opísal 30-ročný krídelník.
Foto: Ľuboš Pilc
Sobotňajšie semifinále proti Čechom síce dvaja slovenskí smoliari neabsolvujú priamo na helsinskom ľade, ale v hľadisku Hartwall Arény. „Bude to síce o niekoľko hodín dlhšie cez Düsseldorf, ale veľmi tam chcem ísť. Priletím asi len hodinu pred zápasom, takže sa ani nestihnem stretnúť s chalanmi. Tak je to ale lepšie. Nechcel by som sa motať v kabíne pred zápasom. Moje psychické nastavenie je úplne iné ako u nich. Len by som ich zbytočne vyrušil,“ vysvetľoval Graňák.
A ako vidia obaja rekonvalescenti nečakané slovensko-české derby na severe Európy? „Každý hovorí, že sa mala zopakovať víťazná cesta z Göteborgu a mali sme hrať v semifinále so Švédmi. Pri momentálnej forme a sebavedomí si však myslím, že na Čechov máme. Keď dáme prvý gól, môže nám to veľmi pomôcť. Len to treba dobre naštartovať,“ myslí si Hossa.
„Nemali by sme na našom hernom prejave nič meniť. Vieme, čo dokážeme a treba v tom pokračovať. Základom je bojovnosť a kolektívny prejav. Hokej je hra a zábava a treba si to vychutnať od prvej do poslednej sekundy. Verím, že výsledok sa dostaví. Každá prípadná medaila má pre nás cenu zlata,“ dopĺňa Graňák.
Graňák o trénerovi Vůjtekovi: Vďaka nemu hráme bez strachu
„Tréner má jednoznačne veľký podiel na úspechu na týchto majstrovstvách sveta. Vladimír Vůjtek priniesol do tímu pokoj a rozvahu a celkovo pohodovú atmosféru. Nálada v ňom bola od začiatku sezóny veľmi dobrá. Práve pán Vůjtek nás presvedčil o tom, že sme schopní hrať aj proti topmužstvám. Je to v nás, ale posledné roky sme to nevedeli na majstrovstvách sveta zo seba dostať. Teraz sme sa pod jeho vedením konečne zomkli. Hráme normálny hokej so sebavedomím a bez strachu. A to je na našom prejave vidieť. Je radosť hrať v tom tíme.“
