Ako vyzeral deň, kedy ste prišli o prácu?
Ráno sme asi dve hodiny diskutovali, predložil som svoje argumenty, odpovedal na otázky. Potom som odišiel domov a čakal, kým ma zavolajú späť. Vrátil som sa a vypočul si rozhodnutie výkonného výboru.
Viete, koľko ľudí hlasovalo za vaše odvolanie a koľko proti?
Netuším.
Bavili ste sa už o finančnom vyrovnaní?
Zatiaľ nie.
Ešte pred týždňom ste boli presvedčený, že budete pokračovať. Sľúbil vám to šéf zväzu Juraj Široký…
Vyjadril mi svoju podporu. Nevedel som, že o mojom zotrvaní rozhodne výkonný výbor hokejového zväzu. Z toho vyplynulo moje presvedčenie, že zostanem.
A v posledných dňoch, počítali ste s tým, že skončíte?
S tým musíte počítať vždy. Tréner Avangardu Omsk prišiel o flek počas zápasu. Na druhej strane, riadim sa veršami z básne Rudyarda Kiplinga nazvanej If. Píše v nej, že aj vo chvíľach, keď vás každý obviňuje a spochybňuje, musíte držať hlavu hore a veriť vo vlastné schopnosti. Len vtedy budete ozajstným človekom.
Ste sklamaný?
Samozrejme. Dúfal som, že budem pokračovať, pracovať s novou skupinou hráčov, bral som to ako novú výzvu. Už sa to nestane. Chápem, že časť verejnosti si želala môj odchod. Pre niekoho je asi podstatnejšie mať za kouča Slováka. Som smutný, lebo som mal na Slovensku plány. Mala sa sem prisťahovať rodina, manželka si tu našla prácu, synovi sme vybavili medzinárodnú školu. Aspoň syn bude šťastný, že som skončil a budem sa mu teraz viac venovať.
Čo sa vás pýtali ľudia z výkonného výboru?
Napríklad prečo sa nedostal na majstrovstvá sveta aj nejaký mladý hráč. Odpovedal som, že na tomto turnaji chceli fanúšikovia vidieť v slovenskom drese najlepších hráčov. Nepochybujem o tom, že Richard Pánik je veľmi talentovaný hokejista, mohol odohrať v každom zápase osem-deväť minút, ale nemyslím si, že jeho absencia v tíme bola kľúčovým faktorom nášho neúspechu.
Nebol návrat Richarda Zedníka do tímu chybný krok?
Nemyslím si. Keď odišiel, pozrel som sa na našu zostavu – v útoku zostala po ňom diera. Bol som presvedčený, že kolektív je mentálne dosť silný na to, aby ho prijal späť.
S akými reakciami ste sa po turnaji stretli?
S pozitívnymi. Rozprával som sa s viacerými hráčmi, hovorili v pozitívnom duchu.
Čo budete teraz robiť?
Musím živiť rodinu, starať sa o dom, platiť účty, takže si hneď začnem hľadať novú prácu.
V Kanade?
Asi nie. Milujem európsky hokej. V zámorí máte tri dni na prípravu a idete hrať, tu sa môžete venovať mužstvu aj niekoľko týždňov.
Ak by prišla ponuka viesť inú reprezentáciu?
Nikdy nehovor nikdy, ale zrejme nie. Reprezentácia je ako ruleta v kasíne, kde stavíte všetky peniaze na jedno číslo. Celá reputácia stojí a padá na jednom zápase. Keby sme zdolali Nemecko a postúpili do štvrťfinále, možno by ma nevyhodili. Ak vám v klube nevyjde jeden zápas, máte ďalších desať na reparát.
Slovenský tím ste viedli vyše roka. Na čo budete najradšej spomínať?
Na každé víťazstvo, na fantastických fanúšikov po zápase s Dánskom, na prechádzky po Bratislave. Zažil som skvelý rok. Bolo pre mňa cťou, že som bol na striedačke s takým skvelým hráčom a človekom, akým je Miroslav Šatan a neviem, či ešte budem niekedy viesť taký silný útok ako Hossa, Demitra, Gáborík.
Koľko sa ešte zdržíte na Slovensku?
Nie dlho. Odpoviem na všetky otázky médií, zbalím si vecí a pôjdem domov.