Máte Stanleyho pohár s Coloradom. Titul majstra sveta z rokov 1994 a 1997 a tiež olympijské zlato zo Salt Lake City z roku 2002. Čo je z toho pre vás najcennejšie?
Nikdy som nad tým takto nerozmýšľal. Každý takýto úspech je cenný, lebo stál veľa úsilia a minút strávených na ľade. Nerobím medzi tým rozdiely, hoci niekto by povedal, že vybojovať Stanley Cup je asi najťažšie, lebo mužstvo musí hrať dobre po celý rok.
Ako by ste sa charakterizovali ako hráč?
Vyhovovala mi tvrdá hra do tela a bolo to o mne známe. Vedel som sa však prispôsobiť tomu, čo odo mňa tréner na ľade vyžadoval. Som však rád, že je to už za mnou.
Koľko bodyčekov ste teda uštedrili súperom počas dlhoročnej kariéry?
Tak táto štatistika je nad moje sily. Keď však boli tri-štyri vydarené v jednom zápase, bol som určite spokojný.
Spomeniete si, čo ste robili pred rokom?
(úsmev…) Zrejme viete, že to bude už rok, čo som ukončil kariéru. So San Jose sme vypadli v semifinále bojov o Stanleyho pohár s Chicagom. Bola to pekná rozlúčka, hoci nie víťazná.
Ktorý zo súčasných kanadských obrancov sa vám najviac pozdáva?
Z tých, čo sú teraz v národnom tíme, sa mi páči Brent Burns a jeho hra. Asi preto, že mi pripomína mňa samého. Nehanbí sa hrať do tela a v zakončení býva mimoriadne presný. Veľmi tvrdým hráčom je aj Dion Phaneuf. Ten tiež rozdá toho veľa a neuhne pred žiadnym súbojom.
Môže súčasný kanadský tím, ktorý sa vyformoval v Košiciach, pomýšľať na titul majstra sveta?
Odpoveď je taká, že nie môže, ale musí. Bol by som veľmi rád, ak by sa to podarilo. Tento tím je zložený z viacerých šikovných mladíkov, ktorí z hokeja vedia toho dosť. Už sa teším na vyraďovaciu fázu.
Čo vravíte na Slovensko? Hokejové majstrovstvá sveta hostí prvýkrát…
Počul som o termíne Hokejová republika a myslím si, že to sedí. V Košiciach síce nebývajú zápasy vypredané, ale vládne tu srdečná atmosféra. Som rád, že som sem mohol prísť a pozrieť si majstrovstvá sveta na Slovensku.