„Ani neviem, či to dokážem opísať,“ hľadá slová obranca Dominik Graňák. Podobne je na tom aj jeho spoluhráč zo zadných radov Richard Lintner. „Ide o veľa drobností, ktoré by nám mohli v zápasoch pomôcť,“ hovorí všeobecne. „Je to tak veľa detailov, na ktoré si dávame pozor, že keď poviem dva a ďalších 35 nie, nemá to zmysel,“ doplní. Čo teda Hanlon hráčov učí? „Napríklad chce, aby obranca nezastavoval za bránkou, nečakal s rozohrávkou. Alebo nahadzovanie pukov do útočnej tretiny – na kratšie vzdialenosti, priamočiaro,“ vysvetľuje Graňák.
Spolu s Lintnerom pripúšťajú, že kouč sa snaží vniesť do národného tímu prvky kanadského hokeja. „Tí, ktorí pôsobili v Amerike, tie veci poznajú. Oproti chalanom, ktorí hrajú celý život v Európe, je pre nás asi jednoduchšie privyknúť si,“ tvrdí Lintner, ktorý odohral v zámorí päť sezón.
Nový systém však neznamená, že hráči budú robiť na ľade iba predpísané veci. „To sa ani nedá. Systém ponúka len hrubé vzorce, od ktorých sa máme odraziť. Žiadny hráč nemá rád, keď je úplne zviazaný pravidlami a povedia mu – budeš korčuľovať odtiaľto tam. Môžeme si nacvičiť nejaké veci, ale v zápase je milión situácií a na každú sa pripraviť nedá,“ rozoberá Graňák.
Keď bude bežný hokejový fanúšik sledovať vystúpenie slovenského tímu na šampionáte, novoty v hre si na prvý pohľad možno ani nevšimne. „Ale hráči budú vedieť, prečo sú práve tam, kde sú,“ približuje Lintner.
Slováci majú ešte čosi vyše dvoch týždňov, aby Hanlonove predstavy preniesli na ľad. „Vieme, čo máme robiť, aj kedy to máme robiť, len v tej rýchlosti to niekedy nestihneme,“ s úsmevom opisuje Lintner napredovanie reprezentantov. „Keď rozmýšľate, čo máte robiť, spomaľuje vás to. Musíme tie veci dostať do krvi. Hádam sa do šampionátu priblížime k tomu, čo od nás tréner chce,“ pridal sa Graňák.