„Spolu bývame už od prípravného kempu v Skalici. Vieme, čo môžeme od seba čakať,“ naznačuje Zagrapan a vysvetľuje: „Od detstva sme vyrastali spolu v Sabinove, kde sme začali s hokejom, i neskôr v Prešove.“
Takmer nerozlučná dvojica potvrdzuje, že protiklady sa priťahujú: Vlado je samý smiech, Marek sa väčšinou tvári vážne.
„Poznáme sa možno od desiatich rokov. Možno aj skôr. Bývali sme v jednom bloku asi sto metrov od seba,“ hovorí 202 cm vysoký a o rok mladší Mihálik. Pripomína, že chodili aj do jednej triedy. Nebodaj aj spolu sedeli?
„Marek hovorí, že áno? Tak na to si veru nespomínam. Možno na nejakej hodine, stabilne však určite nie,“ presvedčivo tvrdí o 22 cm vyšší obranca. Čiže – ani nemal kto od koho odpisovať?
„Zagimu šla celkom dobre matika. On by si zasa odo mňa mohol pýtať radu pri diktátoch. Slovenčina patrila medzi moje obľúbené predmety. Povedal, že ja som odpisoval od neho? Tak to si s ním vybavím,“ smeje sa Mihálik.
Hrávali niekedy proti sebe? „Na to si nespomínam. Ak, tak len na tréningoch. Spolu sme prešli aj mládežníckymi výbermi,“ berie si slovo 23-ročný Zagrapan.
Ich hokejové cesty sa po základnej škole rozišli, no boli podobné. Smerovali do juniorských súťaží v zámorí, pretínali sa v mládežníckych reprezentáciách – i v drafte NHL. V roku 2005 si ich tímy NHL vybrali z 1. kola: centra Zagrapana z 13. miesta Buffalo Sabres, Mihálika z 30. Tampa. Do NHL však nazrel len Mihálik. Zagrapan po pôsobení v AHL prijal v tejto sezóne ponuku ruského Čerepovca, prešiel do Kontinentálnej hokejovej ligy.
Tušili, že si spolu zahrajú za Slovensko na majstrovstvách sveta? Sledovali nomináciu? „Jasné. Dúfal som, že pôjdeme obaja. Mal som asi trochu väčšiu šancu, no aj Marek zabojoval. Cez sezónu sme si často telefonovali, že by to bolo pekné. A je to tu,“ prízvukuje Mihálik.
Ako vidí svojho kamaráta? „Váži si, čo dosiahol. Z jeho gólu proti Bielorusku som sa tešil, ako by som ho dal ja. Hoci – jeho strely ani poriadne neštípu. A keď neposlúcha, narazím ho na mantinel. Je totiž lenivý nastaviť budík, musím ho ráno aj vypnúť, preto vstávam prvý,“ prezrádza Vlado.
Marek ho charakterizuje ako veľmi dobého chlapca. „Ťaháme sa navzájom. Obdivujem, že ho nič nerozhádže. Málokedy ho vidím nazlosteného. A to trávime spolu veľa času aj v lete – v spoločnej partii.“
Spoločné majú aj to, že nevedia, kde budú pôsobiť v ďalšej sezóne. „Na to budeme myslieť až po majstrovstvách,“ zhodujú sa.