„V hlavnom meste Slovenska sme prežili len niekoľko hodín, ani nebol čas ukázať spoluhráčom mesto,“ spomína Mihálik. Ako sa odvtedy vyvíjala jeho kariéra?
„Túto sezónu som odohral na farme v AHL v drese Norfolku. Celkom sa mi darilo, považujem ju za úspešnú. V závere ma vytiahli na niekoľko zápasov do prvého tímu, čo ma povzbudilo. Bral som to ako odmenu za to, že som na sebe tvrdo pracoval. Tampa má nabitú obranu, som rád, že aspoň na chvíľu som si v nej zahral. Pred vyše týždňom som odohral posledný zápas, na týždeň som dostal voľno. Doma som si trochu oddýchol, stretnutia s Českom som sledoval na internete. Keď ma Peter Bondra oslovil v súvislosti so slovenskou reprezentáciu, povedal som mu, že rád prídem,“ pripomína bývalý reprezentant do dvadsať rokov.
V súčasnom Hanlonovom výbere dobre pozná Richarda Pánika, ktorý odohral päť zápasov za Norfolk, najlepšie však Mareka Zagrapana.
„V Sabinove sme spolu vyrastali, bývame hádam dvesto metrov od seba, sme veľkí kamaráti. Dobre poznám aj niektorých spoluhráčov z juniorskej reprezentácie. Viem, že nový tréner skúša viacerých mladých hráčov. Bude na nás, ako využijeme šancu, ktorú dostávame. Aj iné krajiny dajú príležitosť mladým, budeme sa môcť porovnávať. Rozhodne bojovnosť a srdce. Svetový šampionát považujem za výbornú príležitosť ukázať sa – ak v prípravných zápasoch presvedčím trénera a dostanem sa do nominácie,“ pripomína.
Spája najbližšiu budúcnosť s Tampou? „Zmluva mi skončila, som obmedzený voľný hráč, o ďalšej budeme rokovať.“