O vás je známe, že ste priamy chlap, ktorý sa postaví k problému, keď sa darí, aj keď sa nedarí. Ako sa pozeráte na celú situáciu?
Pokazili sme to na celej čiare. Keď sa športovec dostane na samé dno, je to preňho najhorší sen. Môže to byť ešte horšie, no my teraz musíme dokázať, že duel s Nemeckom nám nevyšiel a celkovo na to máme.
Ako ste prežívali posledné hodiny?
Tým, že som zápas proti Fínsku nechytal, som to až tak ani necítil, no i napriek tomu som zaspal až okolo tretej a hore som bol už o pol siedmej. Takáto vec nedá spať, štve ma to, naozaj ma to štve. Prišli sme sem s nejakým úmyslom, ten sa však rozplynul a všetko ide preč.
Dá sa od niečoho pozitívneho teraz odraziť?
Treba to dohrať so cťou. Slovinci nebudú ľahký súper, pristúpime k zápasu vážne, hoci nálada v tíme je veľmi zlá. Musíme to však naozaj zvládnuť podať 110-percentný výkon, až potom bude čas na analýzy.
Sadnete si ako partia a poviete si niečo?
To sa už stalo po zápase s Nemeckom. Padlo to na úrodnú pôdu, čo bolo vidno v zápase s Fínskom. Malo to zmysel, teraz si už musíme len uvedomiť, v čom hokej spočíva.
Čakajú nás minimálne dva zápasy proti Slovinsku, je v tomto kolektíve ešte psychická sila sa namotivovať?
My musíme. Nemôžeme hľadať žiadnu skepsu, jednoznačne musíme. Nechcem o tom hovoriť, že by sme klesli do B-kategórie, to nie, to nemôžeme. Musíme vyhrať.
Videli ste Slovincov v akcii na svetovom šampionáte?
Pozeral som zápas proti Kanade. Domáci mali vtedy 65 striel na bránku a vyhrali s prehľadom 5:1. Vieme o nich dosť, veď sme s nimi hrali aj v Skalici prípravný zápas. Musíme hrať svoju hru, ak to bude ako proti Fínom, vyhráme.
Pozerali ste osudný zápas Nemecka proti Nórsku?
Nie. Bol som s kamarátmi, ktorých tu mám, v meste. Zo Slovenska ma informovala moja manželka, presne som teda vedel, čo sa deje. Hneď po skončení zápasu som šiel na hotel za chalanmi, a potom sme sa o tom bavili.
Čo ste si povedali?
Stretli sme sa tak šiesti či siedmi na izbe, nastalo hrobové ticho. Nikto tomu nechcel veriť, čo sa stalo. Len sme sedeli a čumeli do blba.
Je to najväčšie sklamanie v živote?
Je to sklamanie, ale nechcel by som to porovnávať. Keď sme prehrali v Česku na nájazdy s USA v súboji o medailu, to bola rana. Boli sme veľmi blízko. Toto je tiež veľmi ťažké, ale máme pred sebou ešte dva zápasy.
Nie je to aj na základe výkonu proti Fínsku príliš kruté?
Na jednej strane to kruté je, no na druhej, my sme tí ľudia, čo to mohli ovplyvniť a mali všetko vo vlastných rukách. Nemci to pokašlali, to hej, ale vyhovárať sa na to je alibizmus.
Sledovali ste reakcie z domova?
Bol som na internete. Sú ľudia, ktorí to berú reálne a poznajú šport, tí to chápu. Na druhej strane sú takí, čo to berú tragicky a sú naštvaní. Ja ich však aj chápem, veď aj ja som naštvaný. Ľuďom môžeme odkázať len toľko, že nás to strašne mrzí, no musíme to napraviť. Tak, ako sa podarila napraviť olympiáda v Salt Lake City, tak sa musí aj toto na ďalších turnajoch. Či už tam budem ja, alebo niekto iný, no ľudí chceme potešiť.