V NHL ste koučovali viacero slovenských hokejistov. Na koho spomínate najradšej?
Na všetkých. Mám rád slovenských hráčov i hokej, aký hrajú. Útočný, atraktívny. Višňovský, Demitra, Ziggy Pálffy… Vždy mali na tvári úsmev. Ľubo Višňovský mi občas zatelefonuje. Ziggy hral pod mojim vedením fantasticky. A čo Stümpel? Jasné, na Stampyho som zabudol. Výborný hokejista. Ako sa má Pálffy?
Chystá návrat na ľad. Keby prejavil záujem hrať za St. Louis, môže sa vám ozvať?
Hneď zajtra. Vlastne nie, dajte mu číslo môjho mobilného telefónu, nech mi zavolá hneď. Bude hrať v nasledujúcej sezóne? Vráti sa do NHL?
Má rodinu, zrejme uprednostní Európu.
Povedzte mu, že v St. Louis je ako v Európe.
Keď ste sa stali v roku 1999 trénerom Los Angeles Kings, odcestovali ste za Pálffym a Stümpelom do Viedne. Zámorskí novinári to považovali za nezvyčajný krok.
Chcel som bližšie spoznať svojich hráčov. Aj oni vás berú ináč, keď vidia, že prejavíte záujem. Pôvodne som chcel pricestovať do Bratislavy, ale mal som nejaké problémy s vízami. Potom som letel do Štokholmu a odtiaľ do Helsínk… Ale v Bratislave som bol, pred desiatimi rokmi ako tréner kanadského tímu. Veľmi sa mi tam páčilo.
Začuli sme, že ste Bratislavu spomenuli aj kanadským kolegom…
To som hovoril o hráčovi s číslom 79.
To je Marek Uram.
Ten je z Bratislavy, však? Upozorňoval som na to, že Slovensko nemá výborných hráčov iba v NHL. Proti Nemecku strelili tri góly útoky, v ktorých prevažujú hokejisti z európskych klubov. V Európe korčuľuje veľa skvelých hráčov, ktorí sa nikdy nedostanú do NHL, hoci na to majú. Martin Štrbák – to je ďalší šikovný hráč, ktorého som koučoval.
Na olympiáde v Salt Lake City nastúpil Pálffy už na prvý zápas proti Nemecku, hoci ho Los Angeles uvoľnilo len na druhý súboj proti Lotyšom. Spomínate si?
Pamätám sa na to. Náš generálny manažér nechcel, aby hral za Slovensko ďalšie zápasy. Ani mne sa systém olympijského turnaja nepáčil, ale tak o tom rozhodli. Pozeral som ten zápas v televízii. Prvú tretinu presedel Ziggy na striedačke a potom sa zrazu objavil na ľade.
Boli ste z toho nervózny?
Trochu áno. Mohlo sa stať hocičo. Tak ako Pavlovi Demitrovi na olympiáde v Turíne. Ten nám po zranení oka v závere sezóny veľmi chýbal.
Ako sa dával kanadský tím dokopy na MS?
Ťažšie ako inokedy. Zrejme preto, že turnaj je v Moskve. Ale nestarám sa o to, ktorí hráči tu nie sú, iba o to, ktorí prišli. Shane Doan má štyri malé deti a pricestoval. Doan príde vždy. Je ako Demitra alebo Šatan. Aj oni reprezentujú zakaždým, keď môžu. Takých hráčov si vážim.
S Kanadou ste ako tréner už získali dva tituly majstrov sveta. Máte ešte motiváciu koučovať mužstvo na MS?
Vidíte, som tu. V Kanade je veľa dobrých trénerov, no ja som ten šťastný, koho požiadali, aby viedol kanadskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta. Som pyšný, že vybrali práve mňa.