V nedeľu už letia za národným tímom do Moskvy. Demitra odpovedal na otázky novinárov.
Aký ste mali let z Minnesoty?
Na prekvapenie celkom dobrý, deti poslúchali, takmer celý let prespali. Sme síce trochu unavení, ale aj veľmi radi, že sme konečne doma. Takéto dobré počasie sme v Minnesote nezažili, tam bola osem mesiacov zima.
Aké počasie bolo, keď ste odlietali?
Okolo sedem stupňov, to je na Minnesotu veľmi príjemné počasie.
Aký program vás čaká na Slovensku?
Zajtra by sme s Mariánom Hossom chceli ísť aspoň na chvíľku na ľad. V nedeľu už odlietame do Moskvy a v pondelok by sme mali hrať proti Nemecku.
Pozriete si v televízii prvý zápas na šampionáte proti Nórsku?
Jasné. Dúfam, že sa chalani rozohrajú a dosiahnu hladké víťazstvo, aj keď dnes už hokej vie hrať každý.
Ako dlho ste neboli na ľade?
Od posledného zápasu v play off, ale oddych mi prospel. Mal som problémy s ramenami i slabinami a potreboval som získať novú energiu a chuť do hokeja. To sa mi podarilo. Vôbec sa návratu na ľad nebojím.
Zdravotne ste v poriadku?
Cítim sa výborne a do Moskvy sa veľmi teším.
Boli ste už v Moskve?
Ešte nie.
Chystáte sa pozrieť na Červené námestie či Lenina?
Ja na pamiatky veľmi nie som.
Prečo ste sa rozhodli prísť na šampionát?
Mal som chuť. Človek nevie, kedy bude mať zase šancu hrať na šampionáte.
Dohadovali ste sa o štarte na MS spoločne s Gáboríkom a Mariánom Hossom?
Áno, volali sme si. Keď sme v play off prehrávali 0:3 a Atlanta takisto, bavili sme sa aj o reprezentácii. Rozhodli sme sa prísť.
Ako sa vám pozdáva zloženie tímu?
Škoda, že nepríde Rišo Zedník a Laco Nagy. Ale aj tak sa zišlo kvalitné mužstvo, vyzerá to celkom dobre. Vieme, že môžeme niečo dosiahnuť.
Na aký výsledok má tento tím?
To je predčasná otázka, veď sme ešte neodohrali ani jeden zápas. Ale samozrejme, keď už človek ide na šampionát, nechce sa vrátiť s prázdnymi rukami.
Rátate s tým, že aj očakávania fanúšikov budú oproti vlaňajšku väčšie?
Určite. Vlani v Rige bol z nás iba Majo Hossa a mal to ťažké. Aj mi ho bolo ľúto. Hral výborne, potiahol tím, ale bol osamotený. Teraz nás je viac. V Minnesote sme celý rok iba bránili a vyhadzovali puky, veľmi sme si hokej neužili. Aj preto sa veľmi teším na hru, ktorú sme v minulosti predvádzali na olympiáde či majstrovstvách sveta.
Ako hodnotíte vašu prvú sezónu v Minnesote?
Spočiatku som bol znechutený z toho obranného hokeja. Keď bol Majo Gáborík zranený, hral som s úplne všetkými hráčmi v tíme a to mi vôbec nevyhovuje. Potom sa však vrátil Majo a s ním aj moja chuť do hokeja. S druhou časťou sezóny som spokojný.
Rýchle vypadnutie v play off s Anaheimom vám náladu nepokazilo?
Mali sme veľké ambície, darilo sa nám, dokázali sme zdolať hocijaký tím. Jediný súper, ktorého sme si nepriali, bol Anaheim. Hral výborne, do ničoho nás nepustil. Fanúšikovia aj my sme čakali, že v play off sa dostaneme ďalej, ale Anaheim nám vyložene nesedel.
Z teplého Los Angeles ste sa presťahovali do chladnej Minnesoty. Zvykli ste si tam?
Mali by ste spýtať manželky, bola z toho na prášky (smiech). Neustále bolo mínus dvadsať stupňov, s deťmi sa nedalo chodiť von. Bolo to ťažké. Minnesota však nie je najhoršie mesto – ľudia žijú hokejom, každý zápas bol vypredaný.
A v tíme ste navyše mali dvoch krajanov…
A ešte aj Čecha Martina Škoulu. V kabíne znela aj slovenčina, trošku sme to tam ovládli. V Minnesote sa však celkovo zišla dobrá partia, držali sme spolu.