Po zápase s Bieloruskom, vám tréner Šupler oznámil, že ste sa do záverečnej nominácie nezmestili, no teraz ste v lietadle, ktoré smeruje do Moskvy. Čo sa teda vlastne stalo?
Po tom, čo nomináciu pre zranenie odriekol Ladislav Nagy, mi zavolal z Ruska Zdeno Cíger, nech sa zbalím a prídem do dejiska šampionátu, kde sa pripojím k mužstvu.
Bolo to pre vás veľké prekvapenie?
To teda áno. Bola to úžasná novina.
V priebehu dvoch dní je to druhý veľký šok…
Ešte stále som prekvapený, no príjemne. Dostať sa na majstrovstvá sveta je predsa cieľom každého hráča.
Stihli ste sa s touto novinou podeliť aj s hráčmi Slovana?
Áno, volal som si dokonca aj s Romanom Kukumbergom, ktorý už v Rusku je.
Po poslednom prípravnom zápase ste vyhlásili, že s reprezentáciou končíte, teraz sa to teda celé mení.
Rátal som s tým, že ak by som sa po tejto sezóne do záverečného výberu nedostal, bol by to pre mňa už reprezentačný koniec. Vyhrali sme titul so Slovanom, osobne sa mi darilo, a keby mi ani toto nepomohlo, tak by to už viac nemalo zmysel.
Vaše pôvodné nenominovanie na turnaj vyvolalo medzi fanúšikmi i hokejovými odborníkmi rozčarovanie a viacerí boli zaskočení.
To som bol aj ja, nebol to pre mňa najlepší pocit, ale už to riešiť nemusím.
Nenarušilo vám opätovné povolanie do mužstva už nové plány, prípadne dovolenku?
Naštastie som si ešte nič nestihol vybaviť. Po zápase v Košiciach som cestoval do Liptovského Mikuláša, kde som sa však dlho neohrial (smiech).
V Moskve ste krátku dobu aj pôsobili, tešíte sa na mesto?
Určite. Je to veľké mesto, v ktorom sa dá toho veľa vidieť, takže sa teším.