Na majstrovstvá sveta ste mali pripravený katastrofický i ideálny scenár zloženia tímu. K akému sa približuje realita?
Ideálny nie je, zranenia vyradili Petra Bondru, Michala Handzuša, Jozefa Stümpela, Ľubomíra Višňovského. Zo zdravotných dôvodov vypadlo pätnásť hráčov. Našťastie, nenaplnil sa ani katastrofický scenár. Veľmi nás potešil prístup hráčov, ktorí v play off NHL dohrali v prvom kole. Je pre mňa obrovskou cťou viesť hráčov ako sú Zdeno Chára, Paľo Demitra, Marián Hossa, Marián Gáborík, Miroslav Šatan. Obrazne – v takom drahom aute som ešte nesedel. Ich príchod znamenal, že sa do nominácie nevošli iní hráči. Verím, že vyradenie vzali športovo, považujem ich za súčasť tímu. Bola to najťažšia nominácia v mojom živote. Stála ma niekoľko prebdených nocí.
O brankárskom triu ste mali pôvodne inú predstavu. Prečo nevyšla?
Črtala sa priaznivá situácia so štyrmi kvalitnými brankármi, no brzdil som prílišný optimizmus. Neočakávane však vypadol Peter Budaj. Aj počas mojej zámorskej cesty naznačil, že má problémy so slabinami. Po lekárskej prehliadke dostal od klubu odporučenie, aby na šampionát nešiel. Prišiel však Jaroslav Halák a švédsky majster Karol Križan, sekunduje im mladý Branislav Konrád.
A Ján Lašák? V médiách sa objavili protichodné názory: vraj mal záujem a vy ste ho nechceli. Je medzi vami napätie?
Ani napätie, ani rozpory. Je viacero dôvodov, prečo Lašák nie je v nominácii. Považujem to za rozhodnutie realizačného tímu i moje. Nebola záruka, že si zranenie, ktoré ho trápilo celú sezónu a pre ktoré sa ospravedlňoval z podujatí reprezentácie, dolieči tak, aby figuroval na poste prvého brankára so stopercentnou spoľahlivosťou. V mužstve musia byť hráči, o ktorých nebude pochýb, že by mohli pre obnovenie zranenia vypadnúť. Najmä na poste brankára.
A do budúcnosti?
Ak bude zdravotne v poriadku a prijme pozvanie, budem rád.
So zložením obrany ste spokojný?
S výnimkou Zdena Cháru nemáme pri neúčasti Ľubomíra Višňovského obrancov z absolútnej svetovej špičky, čo sa však dá eliminovať. Jurčina so Stehlíkom majú veľkú perspektívu, dúfam, že to potvrdia. Ďalší majú dosť skúseností, čo je na majstrovstvách sveta dôležité.
Uprednostníte štyri obranné dvojice?
Možno v prvej časti budeme nasadzovať sedem obrancov, no na taký dlhý turnaj bude dobré využiť každého hráča.
Aký bodový zisk plánujete po zápasoch v základnej skupine? Na čo si v nej trúfnete?
Začíname proti Nórom. Zďaleka to nie je krajna, ktorá v hokeji robí prvé kroky. S reprezentáciou úzko spolupracuje telovýchovná fakulta, zdravotnícka a športová veda. Je to súper, ktorý už potrápil nejedného favorita. Musíme si dať pozor, aby nám tzv. outsider nenarobil problém. Náročný bude aj v tom, že nastúpime možno so sedemnástimi-osemnástimi hráčmi, lebo ešte nebudeme v plnej sile.
Čiže – po dvoch víťazstvách o prvenstve rozhodne súboj s Kanadou. Slovensko jej má čo vracať – dva razy na nej stroskotalo vo štvrťfinále…
Bodaj by to tak bolo… Nepoznám slabú Kanadu. V zostave bude väčšina hráčov z NHL, patrí k favoritom. Dúfame, že do štvrťfinále pôjdeme z výhodnej pozície, ale – ktorá je výhodná? To teraz ťažko predpokladať. Veľa bude záležať od momentálnej formy hráčov, od toho, ako sa budú vedieť vyrovnať aj s prípadným neúspechom a hneď reagovať v ďalšom zápase.
Čo nebudete považovať za sklamanie?
Veľmi si želám, aby sme ľuďom pripravili radosť. To je pre mňa rozhodujúce – potešiť fanúšikov, spríjemniť im život. Pri rôznych okolnostiach môže aj priemerné mužstvo dosiahnuť výborný výsledok a hviezdne pohorieť. História na to ponúka dosť príkladov. Všetko bude záležať od vnútornej klímy v mužstve, pozitívneho myslenia a vodcovských osobností, hernej a osobnej disciplíny a aj morálky.
To už pripomína budovateľskú terminológiu…
(so smiechom)…veď sme mužstvo aj budovali. Budeme na seba aj nároční, lebo nás čakajú dni odriekania. Vyhrá ten, kto bude mať nielen vysokú kvalitu, ale aj morálku a strašne bude chcieť. Preto je dobré ísť krok po kroku.
Využili ste nejaké poznatky z vlaňajšieho sledovania slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta v Rige?
Takmer každý rok som sledoval majstrovstvá sveta naživo, lebo som chodieval na trénerské sympóziá, a tak som udržiaval kontakt so svetovou špičkou. Vždy sú dôležité aj poznatky od predchodcov, či už Jána Filca alebo Františka Hossu. Záver si však každý tréner urobí sám: predstavu o mužstve a systéme, akým by malo hrať, čo vyžaduje od hráčov. To je tvorivá trénerská práca.
Herné cvičenia dnes nakreslí každý tréner. Oveľa dôležitejšie je zložiť tím, ktorý bude dýchať ako jeden muž, rozlíšiť, kto sa ako hodí do kabíny. Súhlasíte?
Úloha trénera reprezentácie je poskladať tím a navodiť atmosféru. Existujú rôzne názory, ako skladať mužstvo. Tréner je na to, aby potlačil delenie na skupinky, zjednotil ho. Ak existujú nejaké staré hriechy, čo považujem v reprezentácii za malicherné, musia ísť absolútne bokom. Nemám rád, ak hráčom niečo prekáža a triešti ich koncentráciu. Prvoradý je vysoko profesionálny prístup, lebo nás čaká rehoľa troch týždňov.
K slovenskej reprezentácii ste sa vrátili po desiatich rokoch. Čo sa zmenilo?
Veľa, to sa nedá porovnať. Keď som od reprezentácie odchádzal, v NHL hrávalo pravidelne šesť Slovákov, chýbali skúsenosti. Hokej šiel úžasným tempom hore: technickým vybavením, kondíciou, úsilím o celoplošnú hru. Snažil som sa využívať progresívne veci. Aj mňa posunulo ďalej pôsobenie v zahraničí – v USA, Česku, Rusku, Bielorusku, Lotyšsku s medzistupňom i na Slovensku. Okolnosti spôsobili, že som sa vrátil, čo si vážim. Uvedomujem si, že úspešnosť závisí aj od počtu hráčov z NHL. To považujem za kľúčové. História však ukázala, že keď aj prišli všetci, ktorí mohli, získať medailu je veľmi náročné.
Pociťujete veľké napätie?
Skôr veľkú zodpovednosť. Vždy som túžil pracovať s národným tímom, so špičkovými hráčmi. Nepoznám trénera, ktorý by netúžil po úspechu. K tomu vediem aj hráčov. Neviem robiť veci polovičato. Som maximalista, každý neúspech ma zraní, ale viem sa rýchlo z toho spamätať a vyvodiť pozitívne závery z toho, čo sme urobili zle.
Pôsobili ste v zámorí i v Rusku. Kto má radšej hokej – Kanaďania alebo Rusi?
Kanaďania hokej ľúbia, je to ich národný šport. Rusi ho neprežívajú tak spontánne, skôr vovnútri, aj povzbudzujú chladnejšie. Pri úspechu však vedia vybuchnúť radosťou a osláviť ho. Mentalita sa prejavuje v hraničných chvíľach.
Neobávali ste sa, že hviezdy, ktoré prišli, sa z rôznych dôvodov ospravedlnia?
Som presvedčený, že u každého hráča je ochota reprezentovať. Keď hráč veľmi chce, zraneniu sa vyhne alebo ho prekoná. Každý ma nejaké problémy, hráči aj tréneri. Tréner tiež nesmie byť chorý. Ak hráčovi v play off NHL nevisí ruka na vlásku, hrá. Niekedy je však v hre nový kontrakt, tak sa hráč obáva zranenia, čo je prirodzené. Lepšie je však povedať, mám pred novou zmluvou. Ak sa zraním, tak môžem o ňu prísť.
Týkalo sa to Petra Budaja?
To nebudem komentovať.
Július Šupler
- Narodil sa 27.10. 1950 v Poprade, kde začal s hokejom. Slovensko pod jeho vedením vyhralo v Poprade a Spišskej Novej Vsi C-kategóriu MS 1994, v roku 1995 v Bratislave B-kategóriu MS a postúpilo medzi elitu. Po MS 1996 vo Viedni, kde Slovensko obsadilo 10. miesto, mu zväz nepredĺžil zmluvu. Dva roky pôsobil v zámorí ako asistent juniorského tímu Portland Winter Hawks, ktorého oporami boli aj Marián Hossa a Andrej Podkonický. Po návrate viedol krátko pražskú Spartu. Duklu Trenčín priviedol v sezóne 2000/2001 do finále extraligy, bratislavský Slovan v sezóne 2002/2003 k titulu. Po sezóne odišiel opäť do zahraničia – trénoval Dynamo Minsk, Lokomotiv Jaroslavľ a v uplynulých dvoch sezónach Rigu 2000. V lotyšskej lige ju priviedol k dvom titulom.