Slováci v akcii
Hokejisti Slovana vyhrali päť zápasov za sebou – všetky na ľade súperov. Leví podiel má na tom aj Ryan O'Connor.
Rodák z kanadského Hamiltonu patrí medzi najproduktívnejších zadákov v súťaži a okrem kvalitnej ofenzívy podáva aj spoľahlivé výkony v obrane.
„Naša aktuálna forma nás teší, ale v žiadnom prípade ju nepreceňujeme. Liga je vyrovnaná, záleží na každom získanom bode,“ vraví skúsený bek.
Sedem výhier z posledných ôsmich zápasov, prvé miesto v tabuľke. Čo hovoríte na uplynulé výkony Slovana?
Hráme dobre. Darí sa nám aj napriek tomu, že nám pre rôzne dôvody chýbajú v zostave viacerí hráči. Veľkým pozitívom je, že absentujúcich nahradili iní chalani, ktorí sa chopili šance. Podávame tímové výkony, to je najdôležitejšie. Stále sú veci, ktoré chceme zlepšiť, ale myslím, že celkovo môžeme byť aktuálne spokojní.
Posledných päť výhier ste dosiahli mimo vlastného ľadu. Sú o to cennejšie?
Áno, dá sa to tak povedať. Vždy je náročnejšie vyhrať vonku, pretože hráte na ľade súpera, pred fanúšikmi, ktorí podporujú domáci tím, k tomu musíte počítať s presunmi a cestovaním. Na druhej strane, pre spomenuté dôvody sami najlepšie vieme, že vonku sa musíme o to viac snažiť. Zatiaľ sa nám to darí veľmi dobre.
Znamená to, že slovenská liga je vyrovnaná a na výhode domáceho ľadu až tak veľmi nezáleží?
Niečo na tom bude. Veľa ľudí si myslí, že keď hráte doma, musíte automaticky vyhrať. Lenže toto je profesionálny hokej a triumfy na vlastnom ľade nie sú v žiadnom prípade zaručené.
Áno, slovenská liga je vyrovnaná. Nie je v nej žiadny outsider, na klzisko ktorého by si tímy chodili po „jasné“ body. Proti každému mužstvu sa hrá ťažko, každý vybojovaný bod stojí veľa námahy.
Slovan má najlepšiu ofenzívu v lige, ako jediné mužstvo doposiaľ strelilo 100 a viac gólov. Čomu to pripisujete?
Snažíme sa hrať útočný hokej. V podstate je to jednoduché – vyhráte len vtedy, ak dáte viac gólov ako súper. Mali sme aj zápasy, v ktorých sa nám v ofenzíve až toľko nedarilo. Vtedy sme sa museli spoľahnúť na obranu. Tréneri nám pripomínajú, že len kvalitná obrana vedie k úspešnému útoku. V tomto smere zatiaľ odvádzame kvalitnú prácu.
Patríte medzi najproduktívnejších obrancov ligy, len popradský Ryan Sproul má viac bodov ako vy. Čo hovoríte na svoje výkony?
Myslím, že môžem byť spokojný, ale zároveň platí, že stále to môže byť z mojej strany aj lepšie. Neustále hľadám spôsoby, ako môžem hrať kvalitnejšie.
Nesústredím sa na svoje body, prvoradé je, aby sa darilo tímu a aby som mu čo najviac pomohol k víťazstvám. Góly a asistencie ma tešia, ale keby som ich nemal a aj tak vyhrávame, bol by som rovnaký šťastný.
Foto: hcslovan.sk
Ako ste spokojný s atmosférou a tímovou chémiou v belasej šatni?
Vytvorili sme fungujúci mix medzi domácimi a zahraničnými hráčmi. V kabíne máme slogan „sme jedna rodina“ a tak to aj funguje. Vedenie Slovana urobilo výbornú robotu v tom, že dalo dokopy nielen kvalitných hokejistov, ale aj ľudí s dobrým charakterom.
Platí to nielen o hráčoch, ale aj o členoch realizačného tímu a všetkých, ktorí pracujú okolo klubu. Nepelov štadión je teraz miesto, kde sa každý z nás teší a rád tam chodí.
Čiže je dôležité, aby hokejista mal nielen športové, ale aj ľudské kvality?
Jednoznačne. Je to rovnaké ako na ľubovoľnom pracovisku – chcete mať okolo seba dobrých ľudí, pretože vtedy sa v práci cítite dobre. Len vtedy môžete byť produktívny.
Tréner Brad Tapper sa nebojí dávať šancu aj mladíkom, v obrane hrajú aj 20-ročný Královič či 19-roční Fabuš s Ličkom. Majú títo chlapci potenciál?
Áno, všetci traja sú veľmi šikovní. Ak mám byť úprimný, keď som mal toľko rokov ako oni, nebol som taký dobrý. Usilovne na sebe pracujú, vždy sú na ľade prví a poslední z neho odchádzajú. Chcú sa učiť, zlepšovať sa, počúvajú rady skúsenejších hráčov. Všetci traja patria medzi budúcnosť slovenskej reprezentácie.
Po desiatich sezónach vo Fínsku a Nemecku ste zamierili na Slovensko. Prečo?
Bola to súhra viacerých okolností. Pôvodne sme s manželkou chceli zostať v Nemecku, kde sme strávili posledných päť rokov. Lenže proces výberu nového klubu sa naťahoval a mňa už nebavilo čakať. Potom som sa dozvedel, že kouč Tapper, pod vedením ktorého som predtým hral v DEL, bude trénovať v Bratislave.
Keď mi prvýkrát volal generálny manažér Slovana Lukáš Havlíček, ponuku zo Slovana som odmietol. Ale potom, keď som si zistil viac informácií o klube, slovenskej lige a krajine, zmenil som názor. Som rád, že som tak urobil, pretože v klube som zatiaľ veľmi spokojný a na Slovensku sa páči aj mojej rodine. Cítime sa tu ako doma.
Čiže fakt, že Brad Tapper sa stal trénerom Slovana, ovplyvnilo vaše rozhodnutie?
Áno. S Bradom sa dobre poznáme, vyhovuje mi ako tréner i ako človek. Veľkú úlohu zohral aj Lukáš Havlíček, ktorý mi podrobne vysvetlil, ako funguje klub, aké mužstvo sa v Bratislave skladá a čo chce vedenie s tímom dokázať. Posledná vec ma presvedčila.
V čom?
Táto sezóna je moja trinásta v profesionálnom hokeji, ale ešte nikdy som nevyhral majstrovský titul. Cítim, že v Slovane máme veľkú šancu, aby sa nám to podarilo. Generálny manažér mi vravel, že neskladá mužstvo, aby skončilo na druhom či treťom mieste. Slovan chce titul a to je nastavenie, ktorého chcem byť súčasťou.
Ktoré mužstvo bude podľa vás hlavným súperom belasých v boji o majstrovskú trofej?
Nitra má veľkú kvalitu, doterajšie zápasy proti nej boli veľmi náročné. Ale rovnaké platí o Žiline či Košiciach. Ťažko však teraz povedať, ktoré mužstvo bude mať v play off majstrovskú fazónu. Do konca základnej časti zostáva ešte veľa zápasov. Chceme poctivo pracovať na dosiahnutí svojho cieľa a keď príde vyraďovačka, vtedy musíme ukázať svoj najlepší hokej.
Čítajte viac Vedúci Slovan v bodovom trháku, senzačný obrat Žiliny. Nitra doma zakopla, Poprad deklasoval Oceliarov
Ako sa vám zatiaľ páči v Bratislave?
Je iná, väčšia ako Wolfsburg, kde sme žili posledné dva roky. Pred pár dňami sme sa o tom rozprávali s manželkou, že spočiatku sme mali trochu obavy, že aké to to bude. Predsa len, nerozprávame po slovensky, tunajšia kultúra je iná ako nemecká. Ale zostali sme milo prekvapení, akí milí ľudia tu žijú. Každý nám bol veľmi nápomocný, keď sme niečo potrebovali, každý nám poradil a pomohol.
Blížia sa Vianoce. Keďže ste posledných desať rokov strávili v Európe, oslavujete sviatky podľa európskych tradícií alebo ste si zachovali kanadské zvyklosti?
Tak aj tak. Robíme menšiu oslavu 24. decembra podľa európskeho štýlu a potom 25. ráno podľa kanadských tradícií. Vlastne máme dvoje Vianoce. (úsmev)
Stihne si hokejista oddýchnuť počas sviatkov?
Trochu áno, hoci 26. decembra už hráme ďalší zápas. Ale je to súčasť našej profesie. Ľudia sviatkujú doma, chcú prísť zabaviť sa na hokej. A my sme platení za to, aby sme ich potešili športom.
Čo si zaželáte, aby ste si našli pod vianočným stromčekom?
Každý nečakaný a pekný darček poteší, ale odpoviem menším klišé – pre hokejistu je najdôležitejšie, aby zostal zdravý. Len vtedy môže ísť naplno a podávať výkony, aké sa od neho očakávajú. A ako som už spomenul – veľmi si želám titul, ktorý mi zatiaľ chýba. Verím, že so Slovanom ho získam.
