Zlatý gól Slovákov vtedy strelil rodák z ukrajinského mesta Luck – Peter Bondra, ktorý na drese nosil číslo 12 a s hokejom začínal v Košiciach.
Rovnaké číslo na drese nosí košický útočník Oleksandr Plokhotnik.
"Peťo Bondra bol hviezda. Keď som začínal s hokejom, on akurát končil svoju kariéru. Číslo som si však nevybral kvôli Bondrovi.
Vybral mi ho ešte otec, keď som bol mladší. Neriešim, aké mám na drese číslo, ale otcovi sa páčila práve dvanástka. Urobil som mu tým radosť," vraví slušnou slovenčinou pre Športweb Plokhotnik.
V metropole východu pôsobí spoločne s krajanom Olexim Dakhnovskym. Obaja hrávali už v košickom tíme do 20 rokov.
Kanadský tréner Dan Ceman pred sezónou potvrdil, že u oboch sa snažia docieliť, aby neboli oficiálne zarátavaní do limitu pre legionárov.
„Obaja sú naši odchovanci. Hoci nie sú Slováci, ale Ukrajinci, prešli našou juniorkou. Pracuje sa na tom, aby získali slovenské občianstvo,“ povedal Ceman.
Bez rodičov je mi ťažko
S hokejom začínal Plokhotnik v ukrajinskom tíme Halycki Levy Novoyavorivsk. Pôvodne chcel hrať futbal, no k najrýchlejšiemu kolektívnemu športu sa dostal náhodou.
"Priviedol ma k tomu otec, keď som mal šesť rokov. V tom čase som už hrával futbal. Jedného dňa sme išli okolo hokejového štadióna a opýtal sa ma, či nechcem vyskúšať hokej.
Povedal som si, prečo nie. Hneď ma to chytilo. Veľmi sa mi tento šport zapáčil. Rozhodol som sa teda, že presedlám z futbalu na hokej," konštatuje Plokhotnik.
Od mládežníckych kategórií patril medzi produktívnych útočníkov. Inú pozíciu ani nezvažoval. Bavilo ho strieľať góly. Priznáva však, že časy, kedy sa učil korčuľovať, si už dobre nepamätá.
Čítajte viac V Miláne budeme naháňať puk, Čechom môžeme iba závidieť. Vicemajster sveta radí Šatanovi a Országhovi zobrať na olympiádu aj hráčov z KHL
„To už bolo dávno. Pre mňa, ale aj celkovo pre väčšinu deti, je podľa mňa dôležité, aby ich hokej ako taký bavil a sami sa chceli zdokonaľovať. Dôležité je chodiť na ľad s radosťou,“ vraví.
Prechod z Ukrajiny na Slovensko nebol pre neho vôbec jednoduchý. Musel si zvyknúť na iný jazyk. To však nebolo jediné, čo sa v jeho živote zmenilo.
"Bol som zvyknutý bývať s rodičmi. Zrazu som sa musel osamostatniť. Sedem rokov už bývam sám. Je to ťažké, keď prídete domov a nemáte sa s kým porozprávať.
Druhá vec bol samozrejme jazyk. Som veľmi vďačný chalanom z tímu, že mi v tomto smere pomohli. Základy slovenčiny som sa dokázal naučiť asi za tri mesiace," spomína Plokhotnik.
Dôvodom, prečo prišiel práve na Slovensko, je úroveň hokeja, ktorá je vyššia ako na Ukrajine.
„Rozdiel som pocítil okamžite. Ľudia na Slovensku žijú hokejom. Z Ukrajiny som odišiel práve preto, lebo som sa chcel zdokonaliť. Mojím snom bolo živiť sa hokejom,“ priznáva Plokhotnik.
So Slafkovským sú kamaráti
Jeho hokejovým vzorom bol jeden z najlepších ruských útočníkov histórie a člen Siene slávy Pavel Dacjuk.
Rodák z Jekaterinburgu má zlato i bronz z olympiády, titul majstra sveta, dvakrát vyhral Stanleyho pohár.
"Bol to môj najobľúbenejší hráč, keď som vyrastal. Páčila sa mi jeho hra. Mal vynikajúcu prihrávku, vždy dokonalý prehľad o dianí na ľade.
Samozrejme, sledujem aj slovenských hokejistov. Najmä tých, ktorí hrávajú v NHL," vraví Plokhotnik.
Foto: HC Košice
V Košiciach sa skamarátil s Jurajom Slafkovským, ktorého kariéru v zámorí pozorne sleduje. Nie je však jediný spomedzi Slovákov, ktorým v profilige fandí.
"S Jurajom sa poznáme z Košíc, asi aj to je dôvod, prečo ho viac sledujem a držím mu palce. Páči sa mi, v akej forme hrá Šimon Nemec aj Erik Černák, ktorý sa však nedávno zranil.
Celkovo sa mi pozdáva, ako sa slovenskí hokejisti v NHL presadzujú, hoci ich nie je tak veľa ako v minulosti," mieni.
Sám má cieľ postupne sa posúvať v kariére ďalej. Nedáva si však vysoké méty, snaží sa ísť krôčik po krôčiku.
„Začal som s hokejom na Ukrajine, potom som spravil krok dopredu, keď som prišiel na Slovensko. Hral som v juniorke, potom v druhej lige a teraz hrám v najvyššej súťaži. Uvidíme, kam to až dotiahnem,“ vraví skromne Plokhotnik.
Domov na Ukrajinu za rodičmi aj kvôli vojne nechodí. S najbližšími je však v pravidelnom kontakte.
"S rodičmi si volám cez WhatsApp. Mamina za mnou chodí na Slovensko raz za rok. Otca som už dlhšie nevidel. Žijú však v relatívne pokojnej časti Ukrajiny.
Vojna je však v celej krajine, takže úplne bezpečné to nie je nikde. Priznám sa, že si neviem predstaviť, ako by som sa tam dokázal sústrediť na hokej.
Pre mladých hráčov to musí byť nesmierne ťažké fungovať v takých podmienkach," mieni.
Čítajte viac Dávať si za cieľ záchranu? To je sprostosť. Klub z východu dobiehajú resty z minulosti, hovorí sa o exekúciách i najhoršom scenári
Spolu s Dakhnovskym ich už v Košiciach prijali za svojich. Pre oboch sa stal východ Slovenska druhým domovom.
"Aj keď som hrával v Topoľčanoch, stále som sa vracal do Košíc. Beriem ich už ako svoj domov.
Poznám tu už veľa ľudí, mám tu kamarátov. Celkovo mi mesto ako také sadlo a som tu spokojný," priznáva Plokhotnik.
Oceliari držia slovo
Plokhotnik si pochvaľuje pôsobenie v tíme úradujúceho majstra.
Košičania dokazujú, že aj bez drahých legionárov dokážu bojovať o vrchné priečky.
Udomácnili sa v top štvorke aj bez veľkých hviezd, ktorými tím vlani disponoval.
"Páči sa mi, že hráme tímovo. Dodržiavame detaily, ktoré nám stanovil tréner. Naša hra je založená na jednoduchosti.
Snažíme sa hrať obetavo jeden za druhého a z toho pramenia naše dobré výsledky," konštatuje Plokhotnik.
Predošlé dve a pol sezóny hrával v druhej najvyššej súťaži (SHL) za Topoľčany, kde patril medzi lídrov tímu a najproduktívnejších hráčov.
Čítajte viac Ty pandrava prašivá, načo si ho draftoval? Sekera sa zastal Šimona Nemca, trénera New Jersey označil za hajzla a debila
Prechodom do extraligy prvýkrát zažíva najvyššiu úroveň. Priznáva, že pre neho môže ísť o prelomovú sezónu, hoci na individuálne štatistiky sa nepozerá.
"Určite to vnímam ako krok dopredu. Je vidieť veľký rozdiel medzi extraligou a SHL. Je to úplne iná úroveň.
Ja sa na body nezameriavam. Skôr to vnímam ako šancu posunúť sa hore. Pre mňa je kľúčové, aby som robil maximum pre úspech tímu," mieni 23-ročný útočník.
Sila košického tímu podľa neho spočíva najmä v tom, že sa nikto nehrá na veľké hviezdy.
„Inde je to bežne tak, že vám prídu legionári a už myslia na to, koľko bodov nazbierajú. V Košiciach sa na to nikto nepozerá. Všetci sú zameraní na tímový výkon,“ vraví Plokhotnik.
Kvituje aj príležitosť pre mladých hráčov, ktorú vedenie oceliarov spolu s trénerom Cemanom deklarovalo pred sezónou a svojho slova sa držia.
„Ja sám som mladý hráč a veľmi ma teší, že Košice dávajú šancu mladým zbierať skúsenosti. Zatiaľ nám to ide výborne,“ hodnotí šikovný útočník.
