Hoci hokej ani zďaleka nepatrí medzi najpopulárnejšie športy, aj v Beneluxe sa nájdu nadšenci, ktorí naháňajú puk na korčuliach. Svojho času medzi nich patril aj Mike Pellegrims.
Rodák z Antverp sa po solídnej hráčskej kariére vydal na trénerskú cestu a počína si úspešne. Po pôsobení v Nemecku minulý mesiac zamieril do Popradu, s ktorým aktuálne ťahá impozantnú víťaznú sériu.
Kamzíci vyhrali tri zápasy za sebou bez jediného inkasovaného gólu, séria nepriestreľnosti ich brankárov trvá už viac ako 200 minút. Poprad dnes zabojuje o ďalší triumf na ľade Zvolena.
Po utorkovom triumfe nad Slovanom ste povedali, že hráči dostanú v stredu voľno. Je to odmena za kvalitné výkony v uplynulých zápasoch?
To nie, dôvod je iný. Máme za sebou náročné zápasy a ďalšie nás čakajú. Tento týždeň odohráme tri stretnutia za šesť dní, celkovo to bude päť duelov za 10 dní. Hráči si potrebujú oddýchnuť, zregenerovať a načerpať sily. Sezóna je dlhá, ešte nie sme ani za polovicou.
Ak hráči dostanú voľno, má ho aj tréner?
Pre mňa voľno neplatí. Na štadióne som bol od ôsmej rána, mal som povinnosti.
Séria 200 minút bez inkasovaného gólu je vskutku impozantná. Už ste niečo také zažili počas kariéry?
Veru že nie. Mužstvo má aktuálne výbornú formu, mám z toho radosť. Ale platí, že ešte sme nič nedokázali.
Aké sú dôvody, že Poprad hrá aktuálne tak dobre?
Tímové výkony. Za mesiac, čo som tu, sme mali jeden nevydarený zápas. V ostatných stretnutiach som bol s našou hrou spokojný, hoci želaný výsledok sa nie vždy dostavil. Napríklad proti Spišskej Novej Vsi sme mali zápas pod kontrolou, ale stratili sme ju a výhru odovzdali súperovi. Nevadí, aj to sa stáva. Dôležité bolo, že hráči sa z prehry poučili a dobre na ňu zareagovali v ďalšom stretnutí.
Víťazná séria bez inkasovaného gólu prišla po reprezentačnej prestávke. Sústredili ste sa počas nej na niečo špeciálne?
Vôbec nie. Hráči najskôr dostali päťdňové voľno. Potom sme sa zišli na štadióne, kvalitne trénovali a preberali sme veci, s ktorými sme neboli v predchádzajúcich stretnutiach spokojní. Výsledkom toho bola skutočnosť, že na Trenčín, Nitru i Slovan sme boli veľmi dobre pripravení. Ale to už je za nami, sústredíme sa na ďalšie stretnutia.
Foto: fb hk poprad
Čo v hernom prejave Popradu ešte chýba, aby ste boli ako tréner úplne spokojný?
Stále budú veci, ktoré môžeme zlepšiť. Jednou z nich je efektivita v zakončení. Dokážeme si vytvoriť množstvo šancí, ale nedávame toľko gólov, ako by som si predstavoval. Rovnaké platí o presilovkách. Hráme v nich dobre, vytvoríme si tlak, ale nie vždy sa nám podarí skórovať.
Vždy je to boj – výkon je dobrý, ale nedostaví sa výsledok alebo výkon nie je ideálny a body aj tak prídu. Na konci dňa platí, že vedenie i fanúšikovia chcú vidieť predovšetkým želaný výsledok. Verím, že keď získame ešte viac sebavedomia, výhry budú pribúdať.
Keď vám minulý mesiac zavolali z klubu s ponukou viesť mužstvo, Poprad bol v tom čase v tabuľke posledný a ťahal deväťzápasovú sériu prehier. Ovplyvnilo to váš rozhodovací proces?
Nie, pretože takáto pozícia nie je pre mňa nič nové. Zažil som to už niekoľkokrát. Pred dvoma rokmi som prišiel ako asistent trénera do Düsseldorfu tiež v októbri a spolu s kolegami sme mužstvo vytiahli z dna na druhé miesto.
Vlani sa mi niečo podobné podarilo ako hlavnému trénerovi v druhej najvyššej nemeckej súťaži. Takže dá sa povedať, že so zachraňovaním mužstiev mám bohaté skúsenosti. Aj to je súčasťou trénerskej práce – musíte urobiť čo treba.
Napriek tomu muselo byť náročné prísť do klubu, ktorý prehrával a bol posledný. Čo bola prvá vec, ktorú ste zmenili?
Hráčom som vysvetlil svoju trénerskú filozofiu a predstavil systém, ktorým budeme hrať. Obe veci rýchlo pochopili, čím mi uľahčili prvé dni v klube.
Aká je tá filozofia?
Obrana je na prvom mieste. Nielen v našom pásme, ale aj v súperovom. To znamená aktívny forčeking a tlak na súpera. Som tréner, ktorý vyznáva aktívne korčuľovanie – hráči musia byť v pohybe. Naštudoval som si mužstvo Popradu ešte pred svojím príchodom do klubu.
V tíme sú zaujímavé hráčske typy a štýl, ktorý preferujem, im sadol. Ak by som prišiel so svojou filozofiou a v mužstve by neboli hráči, ktorí by ju vedeli ukázať na ľade, potom by to nefungovalo. To však našťastie nie je prípad Popradu.
Keď klub oznámil váš príchod, fanúšikovia boli spočiatku skeptickí a na sociálnych sieťach písali ironické komentáre, že hru Popradu predsa nemôže pozdvihnúť tréner z nehokejovej krajiny ako je Belgicko. Vnímali ste takéto názory?
Nie, sociálne siete nesledujem. Je pravda, že som Belgičan, ale počas hráčskej kariéry som pôsobil vo Francúzsku či Nemecku, väčšinu trénerskej kariéry som strávil v najvyššej nemeckej súťaži. Názory ľudí, ktorí hodnotia moje kvality len na základe krajiny, z ktorej pochádzam, ma nezaujímajú.
Malí chlapci v Belgicku chcú byť prevažne slávni futbalisti či cyklisti. Prečo ste sa rozhodli pre hokej?
Dobrá otázka. Mal som šťastie, že známy mojich rodičov organizoval hodiny verejného korčuľovania. Ako dieťa ma to veľmi bavilo. Keď som mal šesť rokov, jeden z trénerov sa spýtal rodičov, či by som chcel vyskúšať hokej a tak to všetko začalo.
Foto: fb hk poprad
Ste spokojný so svojou voľbou?
Určite áno. Z krajiny, ktorá v hokejovom svete až tak veľa neznanená, som sa dostal do Holandska, Francúzska, Nemecka a napokon do Rakúska. Počas hráčskej kariéry som získal šesť majstrovských trofejí, z toho tri tituly v nemeckej DEL. Teraz som na Slovensku a trénujem Poprad. Myslím, že môžem byť spokojný.
Keď sme sa spýtali Google, kto je najlepší hokejista Belgicka všetkých čias, umelá inteligencia „vyhodila“ vaše meno. Aký je to pocit byť národnou jednotkou?
Znie to dobre, ale som človek, ktorý sa veľmi nepozerá do minulosti. Som vďačný za to, čo som dokázal, ale teraz sa snažím pozerať už len dopredu. V Poprade máme spoločný cieľ a urobíme maximum, aby sme ho naplnili.
Ako sa vám zatiaľ na Slovensku páči?
Nemám sa na čo stažovať. Slovenská liga má svoju úroveň, hrá v nej veľa kvalitných hráčov. Je veľmi vyrovnaná, o čom svedčí veľa tesných výsledkov. V Poprade som spokojný, je to pekné mesto. Keď sú pekné dni ako dnes (streda, pozn.) a ja môžem kráčať z bytu na štadión, hľadieť na krásne hory, užívať sa slniečko – tomu sa veľa vecí nevyrovná.
Už ste navštívili Vysoké Tatry?
Nie, ale mám to v pláne. Na prvom mieste je hokej, v Poprade som niečo viac ako mesiac, musel som sa so všetkým oboznámiť. Keď bude čas, určite sa pôjde do Tatier pozrieť.
Čítajte viac Oporu majstra teší úspech Slovákov na úkor cudzincov. Je to predsa slovenská liga a nie súťaž pre zahraničných hráčov
Na záver jedna nehokejová otázka. Tento týždeň sa skončila skupinová fáza európskej kvalifikácie MS 2026 vo futbale. Postúpili alebo nepostúpili Belgičania na šampionát?
Teraz ste ma zaskočili. Priznám sa, že futbal som v poslednom čase až tak podrobne nesledoval. Podarilo sa im to?
Áno. Vyhrali svoju skupinu a vybojovali priamy postup.
Tak to je fajn. Belgický futbal má vysokú kvalitu. Bolo by veľké prekvapenie, ak by naša reprezentácia na šampionáte chýbala. Verím, že sa jej bude na budúcoročných MS dariť.
