Slováci v akcii
Dávid Romaňák ešte pred pár rokmi hrával v druhej lige, ale v posledných sezónach urobil značný progres.
Aktuálne patrí medzi kľúčových hráčov Spišskej Novej Vsi a svoje miesto má aj v reprezentácii, v drese ktorej si zahral na májových MS i na minulotýždňovom Nemeckom pohári.
„Z Landshutu som prišiel v pozitívnej nálade. Verím, že si ju prenesiem aj do klubu,“ vraví šikovný obranca. Spišiaci, ktorým sa zatiaľ v sezóne nedarí podľa predstáv, dnes hrajú v Nitre.
Ako chutí návrat na Spiš? Stihli ste si oddýchnuť po reprezentačnej akcii?
Áno. Vrátil som sa domov v nedeľu v noci, od trénera som dostal dva dni voľno. V strede týždňa som sa zapojil do tréningového procesu a už makám naplno.
Slováci vyhrali dva z troch zápasov. Ako by ste zhodnotili pôsobenie tímu v Landshute?
V prvých dvoch zápasoch sme hrali výborne, vyhrali sme ich dominantným spôsobom. Tretí duel nám nevyšiel. Prvú polovicu úvodnej tretiny sme hrali v oslabení, následne sme dostali dva góly a už sme sa nedokázali vrátiť do zápasu. Celkový dojem bol však určite pozitívny.
Ako ste boli spokojný s vlastnými výkonmi?
Bol som rád, že v dvoch stretnutiach, v ktorých som nastúpil, som mal vyššiu minutáž. Čo sa týka výkonu, vždy to môže byť lepšie, ale svoj level som si zastal a tiež som ukázal, že sa stále dokážem zlepšovať.
Boli vaše výkony dostatočne dobré na to, aby vás zavolali tréneri aj na decembrový Kaufland Cup do Banskej Bystrice?
To musia posúdiť iní. V každom zápase som išiel na maximum, snažil som sa robiť veci, ktoré tréneri od nás vyžadovali. Či budem v ďalšej nominácii, na to si musíme nejaký čas počkať.
Extraliga má za sebou prvú tretinu základnej časti. Aká bola z pohľadu Spišskej Novej Vsi?
Nie ideálna. Mali sme zrejme najhorší štart do sezóny odvtedy, ako sme v extralige. Následne prišlo k hráčskym zmenám a napokon aj k výmene trénera. Verím, že teraz sa už budeme len zlepšovať a postupne budovať našu hernú tvár.
Druhá polovica októbra sa tímu vôbec nevydarila, prehral šesť zo siedmich zápasov. V čom bol kameň úrazu?
Ťažko to spätne hodnotiť. Spadla na nás deka, nič nám nevychádzalo. Mali sme zlé špeciálne formácie – dostávali sme veľa gólov v oslabeniach a presilovkami sme si nedokázali pomôcť.
Foto: facebook.com/hkspisskanovaves
Petra Oremusa vystriedal Vladimír Záborský, pod vedením ktorého hrala Spišská v posledných dvoch zápasoch pred reprezentačnou prestávkou oveľa lepšie. Blýska sa na Spiši na lepšie časy?
Verím, že áno. Proti Košiciam i proti Popradu sme hrali lepšie ako v predchádzajúcich stretnutiach. Ale platí, že po odvolaní trénera musí tím prejsť určitým zocelením, či už na ľade alebo v kabíne. Chalani počas prestávky absolvovali výživný teambuilding vo Vysokých Tatrách. Dúfam, že všetko do seba teraz zapadne a vrátime sa na pozície, na ktoré sme boli zvyknutí.
Spišskonovoveský fanúšik je náročný a keď sa nedarilo, chodil menej. Treba zlepšiť herný prejav, aby sa vaši priaznivci vrátili na tribúny?
Jednoznačne. Hokej sa hrá pre ľudí. V Spišskej vždy chodilo veľa fanúšikov, užívali sme si s nimi víťazstvá i veľké úspechy, ktoré tu za krátku dobu boli. Teraz potrebujeme my ukázať im, že nám záleží, aby opäť chodili v hojnom počte, pretože ich podpora je pre nás veľmi dôležitá.
Nedávno ste sa stali Spišiakom s najväčším počtom odohratých zápasov v najvyššej súťaži. Aký je to pocit byť už v 26 rokoch klubová legenda?
Trafil som správny čas, keďže odvtedy, ako sme sa vrátili do extraligy, som tu odohral každú sezónu. Tým pádom sa mi nabalil počet zápasov.
Je to pekný míľnik, pekný úspech. Rád som v pozícii hráča, ktorý dosahuje míľniky, teší ma to a verím, že zápasov za Spišskú ešte pribudne a budú s tým spojené aj tímové úspechy.
Čítajte viac Ak by sa z Nemca nestal skvelý obranca, ľudia by prišli o prácu. Slafkovský? Kanaďania si na neho kupujú lístky, chcú vidieť, čo zasa spraví
Aktuálne ich máte na konte s rysom na hrudi viac ako 240. Pamätáte si na svoj prvý?
Áno. Nebolo to síce ešte v extralige, ale z popradskej juniorky prišlo zopár chalanov pomôcť Spišskej na hosťovanie. Nastúpili sme v Michalovciach a pamätám si to veľmi dobre, lebo sme dostali „latu“. (smiech) Extraligový debut v drese Novej Vsi som absolvoval na ľade Zvolena.
Ako sa za ten čas veci zmenili, keďže z priemerného prvoligistu sa Spišská pretransformovala na klub, ktorý v minulej sezóne vyhral základnú časť extraligy?
Zmenilo sa takmer všetko. Keby ste vtedy prišli do kabíny, tak ju nespoznáte. Keď som sem prišiel pred siedmimi rokmi a porovnám to so súčasným stavom, je to obrovský rozdiel. Máme nové priestory, šatne, posilňovňu, wellness.
Štadión sa rekonštruuje a bude krajší. Klub robí maximum, aby sa podmienky pre hráčov i fanúšikov každý rok zlepšovali. Spišská napreduje a s tým prišli aj úspechy. Rozhodne sme urazili kus cesty.
Má na tom leví podiel vedenie a ľudia okolo bratov Rapáčovcov, ktorí ako majitelia klubu museli zháňať peniaze v nie najbohatšom regióne Slovenska a organizáciu postavili späť na nohy?
Je to tak. To, čo dokázali do Spišskou, je za mňa najväčší posun čo sa týka športových klubov na Slovensku. Spiš je menší región, sponzori sa tu zháňajú ťažšie. Navyše na rozdiel od väčšiny klubov Nová Ves nemá generálneho partnera a tým pádom sme závislí aj od diváckych návštev. Aj preto chceme zlepšiť naše výkony, pretože ľudia i vedenie za to, čo klubu dávajú, si to zaslúžia.
Váš doterajší príbeh je vcelku nezvyčajný. Je pravda, že k hokeju vás priviedol otec po sledovaní prenosu v televízii?
Áno. Mal som šesť alebo sedem rokov, sledovali sme s otcom Poprad v extralige a zrazu sa ma spýtal, či by som to nechcel vyskúšať. Odvetil som, že áno, prečo nie. Zohnali sme, čo sme mohli a išli na prvý tréning prípravky.
Pamätám si, že som ani nemal prilbu, lebo sme nevedeli, že je povinná. Ale bol tam pán, ktorý dodnes vlastní predajňu hokejovej výstroje v Poprade a prilbu mi požičal, a tak som sa mohol zapojiť do tréningového procesu.
Tiež sme sa dočítali, že boli momenty, keď ste chceli ako tínedžer s hokejom predčasne skončiť…
Je pravda, že podobné myšlienky má prepadli niekoľkokrát. Či už to bolo v mládežníckej kategórii, keď ma preradili z deviatky do osmičky. Potom ma zase preradili z dorastu do deviatky, tam som veľa nehrával a vtedy to bolo pre mňa prvýkrát dosť psychicky náročné. Mal som 15 rokov, stále som bol dieťa vo vývoji a vtedy som celú situáciu ešte nevedel dostatočne vyhodnotiť. Cítil som to tak, že mi berú niečo, pri robení čoho som veľmi šťastný. Veľmi ma to vtedy mrzelo.
Postupne som však prišiel na to, že musím hľadať možnosti, ako sa zlepšiť a dobehnúť rovesníkov. Mal som aj zdravotné problémy, či už s obličkou, ktorú mám viackrát operovanú, ale aj so srdcom. Teraz, keď prídu momenty ako zranenia alebo výkyvy výkonnosti, tak už viem s nimi pracovať, pretože som si v minulosti prežil náročné chvíle. Cestu, po ktorej kráčam, som si vydrel a veci, ktoré som zažil v detstve, ma posilnili.
Foto: facebook.com/hkspisskanovaves
Čomu teda vďačíte za to, že ste sa nevzdali a vypracovali sa medzi opory svojho tímu, dostali sa aj do reprezentácie, s ktorou ste si zahrali aj na MS?
Pre mňa je základ každý deň hokeju odovzdať maximum. Tento návyk som si vytvoril v detstve, keď som si musel prejsť chvíľami, ktoré som spomenul. Či sa darí alebo nedarí, každý deň mám plán, ktorý musím dodržať, pretože vtedy viem, že dokážem byť úspešný a dokážem sa posúvať.
Nie všetci vedia, že ste zručný aj v programovaní a tvorbe webových stránok. Stíhate to popri hokeji?
Snažím sa. Stále sa tomu venujem a keď mám čas, sadnem za počítač a tvorím. Je to vec, ktorá ma baví. Hokej nebudem hrať do nekonečna a je fajn mať niečo v zálohe.
Beriete to aj ako formu psychohygieny?
Dá sa to tak povedať. Keď programujem, na hokej nemyslím.
Ak by ste zajtra skončili s hokejom, ste v práci s počítačom taký dobrý, že by ste sa tým uživili?
Haha, dobrá otázka. Nie som si istý, že by som hneď vhupol do tejto sféry. Predsa len by som asi ešte nebol pripravený mať prácu, v ktorej musíte osem či desať hodín sedieť za počítačom. Zrejme by som sa najskôr poobzeral po niečom inom, viac aktívnom.
Čítajte viac Dvaja Kanaďania na slovenskej striedačke sú lepší ako jeden. Országh pred olympiádou nazrie aj do ruskej KHL
Keď sa rozprávame o budúcnosti, už v priebehu minulej sezóny sa ozývali hlasy, že ste prerástli slovenskú súťaž a že by ste mali pokračovať v progrese v zahraničí. Ako vnímate takéto názory?
Nikdy sa nepozerám takto ďaleko dopredu. Keď si človek stanoví ciele a nepodaria sa mu, dokáže byť z toho sklamaný. Ako som povedal, pre mňa je dôležité mať nastavený plán, ktorý dodržujem každý deň.
Samozrejme, mám sen posunúť sa do lepšej ligy. Ale či sa mi to podarí, ukáže čas. Vo svojich rukách mám len to, že pre to môžem urobiť maximum.
Vraj je vašou vysnenou súťažou jedna zo severských líg…
Áno, páči sa mi švédska SHL. Ako dieťa som obdivoval legendárneho Niklasa Kronwalla, sledoval som aj Detroit Red Wings. Tým, že Kronwall je Švéd, začal som sledovať ich ligu. Páči sa mi, aký hokej sa tam hrá, SHL je top európska súťaž.
V máji sme boli na MS v Štokholme a súhlasím s názorom, že švédska metropola je jedno z najkrajších miest na svete. Čiže jedno s druhým – páči sa mi švédska liga i tamojšia životná úroveň. Bol by to pre mňa splnený sen.
Tento týždeň sa udiala v zámorí veľká slávnosť, Zdena Cháru prijali do Siene slávy. Je príbeh mohutného obrancu, ktorého na začiatku jeho kariéry mnohí odpisovali, odkazom pre mladých hokejistov, že nikdy sa netreba vzdávať a treba ísť za svojím cieľom?
Jednoznačne. Milujem rozhovory so Zdenom Chárom, ktoré nájdem na internete. Som schopný si ich vypočuť aj niekoľkokrát. Je skvelým príkladom toho, že tvrdou prácou sa dajú dosiahnuť veľké, až nemožné veci. Jeho kariéra, ako aj to, akú má povesť a ako ho všetci v zámorí rešpektujú, je obrovská motivácia pre mladých chlapcov, aby na sebe pracovali.
Čítajte viac Bol ako odtrhnutý vagón, spomína otec. Cháru ovplyvnil Čech, ktorého skoro odpísali. Iní sa iba hrali na veľkých trénerov
Čiže miesto v Sieni slávy si zaslúži, je tak?
Absolútne. Za všetko, čo dokázal nielen v hokeji, ale aj v živote vďaka svojmu prístupu a tvrdej drine je tam stopercentne zaslúžene.
Chára po konci kariéry nezaháľa a venuje sa triatlonu. Viete si niečo také predstaviť?
A prečo nie? Chcel by som niečo také vyskúšať, lákajú ma preteky Ironman. Uvidíme, či po kariére budem na tom zdravotne tak, že mi to telo dovolí, ale rád by som extrémny triatlon vyskúšal.
