Dôvodom bolo, že nezapadal do predstáv lotyšského trénera Peterisa Skudru.
V priebehu sezóny sa však do metropoly Šariša vrátil s cieľom pomôcť udržať Prešov v extralige.
Váš bývalý spoluhráč Ladislav Nagy nám v nedávnom rozhovore prezradil, že sa k vám prešovský klub zachoval veľmi zvláštne. Označil vás za hráča, ktorý dokáže zahrať na akejkoľvek pozícii. Čo pre vás znamenajú jeho slová?
Keď sa o vás pozitívne vyjadrí hráč ako je Ladislav Nagy, je to veľmi príjemné. S Lacim sme hrali spolu v Košiciach v jednej formácii. V tíme boli aj Jirko Bicek či Gabriel Spilar.
Snažil som sa od nich učiť, ako sa lídri správajú v kabíne. Keď niečo povedali, malo to veľkú váhu. Všetci sme ich počúvali. Vždy sme sa ich snažili nasledovať.
Ako vám vedenie klubu oznámilo, že s vami v úvode sezóny nepočíta?
Koncom júna mi bolo povedali, že nesedím do koncepcie trénera. Keďže to už bolo dosť neskoro, trochu ma to zarazilo.
Nebolo to voči mne úplne fér. Povedali mi, že až v tom čase sa tréner definitívne rozhodol, kto bude v kádri pokračovať.
Aká bola vaša reakcia?
Rešpektoval som to. Každý tréner má právo vybrať si mužstvo podľa seba. Na druhej strane priznávam, že ma to mrzelo a bol som nazlostený, že nepokračujem.
Keď som si to nechal uležať v hlave, povedal som si, že aj o tom je hokejový život. Čakal som na vyjadrenie vedenia klubu ohľadom mojej zmluvy, keďže si na mňa uplatnili opciu. Prešiel nejaký čas a z vedenia ma informovali, že by napokon chceli, aby som pokračoval.
Kontaktovali vás v tom čase aj iné kluby?
Mal som dve ponuky z extraligy, ktoré som odmietol. Prioritou pre mňa bolo pokračovať v Prešove. Vedeniu som oznámil, že už dlhšie čakať nebudem. Buď sa pohneme jedným alebo druhým smerom.
Čítajte viac Hráčom meškali výplaty, išlo im o prežitie, tréner sa cítil ako vrah. Snažia sa nám znechutiť prácu
Postupom do extraligy sa nám podaril veľký úspech. Z psychickej stránky to bola veľmi náročná sezóna. Bol na nás veľký tlak, keďže všetci od nás postup očakávali. Dokázali sme sa s tým vyrovnať.
V prešovskom hokeji sa buduje nová éra a každý, kto sa o to pričinil, chcel byť pri tom. Ja nie som výnimka. Z klubu som nedostával jasné signály. Napokon som sa asi v polovici septembra vrátil do mužstva.
Ako ste v minulej sezóne vychádzali s trénerom Skudrom, ktorý mal prísne metódy a jeho komuniácia s hráčmi údajne nebola ideálna?
Každý tréner má svoje metódy, ktorým verí a s tímom sa snaží dosiahnuť čo najlepší výsledok. Niekomu to sadne viac, inému menej. Počas play off sme mali na niektoré veci odlišný názor.
Všetko bolo v rámci normálnej komunikácie. Žiaden konflikt medzi nami nebol. Považujem sa za úprimného človeka a keď sa ma opýtal na názor, otvorene som s ním komunikoval. Keď som sa vrátil v septembri do klubu, bavili sme sa minimálne. Následne došlo k jeho odvolaniu.
Novým trénerom sa stal 66-ročný Fín Kai Suikkanen. Priniesol do tímu potrebný impulz?
Keď sa vymení tréner, je to vždy náročné. Je to veľká zmena. Páči sa mi systém, ktorý priniesol nový tréner a je založený na typickej fínskej hokejovej škole. Každodenná komunikácia s hráčmi je na vysokej úrovni.
Foto: SITA, Dušan Hein
Snaží sa o to, aby nálada v tíme bola čo najlepšia. Vie aj zvýšiť hlas. Všetci v kabíne ho rešpektujeme a robíme veci, ktoré nám naordinoval. Verím, že naše výkony sa budú pod jeho vedením postupne zlepšovať a pôjdeme v tabuľke hore.
Pred reprezentačnou prestákou ste vyhrali v Liptovskom Mikuláši 6:5, hoci ste prehrávali o tri góly. Dodá podobný obrat mužstvu výraznú vzpruhu?
Taký obrat sa nepodarí každý zápas. Psychike tímu to veľmi pomôže. Pre nás je každé víťazstvo veľmi dôležité. Dodá nám to sebavedomie potrebné do ďalších mesiacov. Mikuláš je z hľadiska kvality a výkonov omnoho lepší ako v minulých rokoch. V kádri má kvalitných hráčov. Podobne ako my.
Wiliam Rapuzzi strelil hetrik a pridal aj dve asistencie. Začína potvrdzovať rolu ofenzívneho lídra tímu?
Je super, že mu zápas skvele vyšiel. Na štadióne boli aj prešovskí fanúšikovia, ktorí kričali jeho meno. Keď ich chce počuť častejšie, musí strieľať hetriky každý zápas. (smiech) Celkovo naše prvé dve formácie hrali výborne. Verím, že chalanom forma vydrží a pridajú sa k nim aj ďalší.
Aká je momentálne nálada v tíme?
Je neporovnateľne lepšia, ako keď som do tímu prišiel. V tom čase bola kabína nastavená veľmi zvláštne. Bolo tam ticho a na chlapcoch som videl, že sú negatívne naladení. Cítil som, že je aj mojou úlohou dodať im vzpruhu.
Čítajte viac Hviezdy sa bez robotníkov ulievali a bolo im odpustené. Slafkovský? Doučil som ho zopár ťahov, aby sa presadil v NHL
Do každého tímu, kam som v kariére prišiel, som si zakladal, aby som svojou energiou chlapcov vyburcoval. Potom sa to prejaví na ľade. Samozrejme, zatiaľ stále nemáme toľko víťazstiev, koľko by sme chceli mať.
Na tréningoch sa maká a všetci sa chcú zlepšovať. Dôležité je, že kabína je živá, vidieť tam pozitívne emócie. Medzi chalanmi to zdravo iskrí a tak by to malo byť. Mužstvo musí nájsť svoju tvár a pracovať na detailoch, ktoré rozhodujú zápasy.
Popri hokeji ste sa začali venovať aj trénerstvu. Napĺňa vás odovzdávať skúsenosti mladšej generácii?
Vypomáham v akadémii Young Hockey Košice. V rámci voľného času vediem tréningy v posilňovni aj na ľade. Veľmi ma to chytilo a baví ma to. Mal som tréningy nielen s deťmi, ale aj s dospelými.
Na starosti to celé majú Erik Belušár s Jakubom Mackaľom. Som rád, že tam mám okolo seba skvelý kolektív ľudí, ktorí na sebe pracujú a chcú napredovať. Keď niečo robím, snažím sa do toho ísť naplno.
Pred pár dňami ste oslávili 37 rokov. Zvažujete, že by ste sa po hráčskej kariére venovali trénerstvu?
Uvidím, čo bude po tejto sezóne. Musím cítiť, že som platný pre mužstvo a mám v sebe energiu. Pokiaľ ma bude hokej ďalej napĺňať budem pokračovať. Ak v tom nebudem vidieť zmysel, zvážim čo by bolo pre mňa najlepšie.
Keď sa pozriem na svoju kariéru, mohol som možno dosiahnuť viac, ale cesta, ktorou som išiel, bola tŕnistá. Mnohokrát musíte mať šťastie aj na spoluhráčov a trénerov. Dostanete jednu šancu za život a musíte ju využiť.
Je zbytočné pozerať sa do minulosti a rozmýšľať, čo sa dalo urobiť inak. Dôležité je robiť veci naplno a keď príde rodina a deti, človek si uvedomí, aké sú skutočné priority. Hokej alebo práca vo všeobecnosti nie je všetko a v živote sú aj dôležitejšie veci.
