Útočník Košíc Filip Krivošík (26) nazbieral v posledných štyroch zápasoch 10 bodov za 7 gólov a 3 asistencie. Zastihli sme ho po tréningu, z ktorého odchádzal medzi poslednými.
Ako sa vám trénovalo po troch víťazstvách v rade?
Musím priznať, že to bol náročný tréning. Našťastie máme odrobené a môžeme si užiť voľno. Nálada v tíme je dobrá. Sme spokojní s tým, ako sa nám momentálne darí.
V posledných troch zápasoch ste nastrieľali 17 gólov. Máte aktuálne najlepšiu formu od úvodu sezóny?
Na psychiku nám takéto víťazstvá veľmi pomôžu. Napriek skóre si však nemyslím, že to boli jednoznačné zápasy. Najmä proti Popradu (6:3, pozn. red.) sme sa dosť natrápili.
Netreba zabúdať, čo nám vyhralo tieto zápasy. Musíme aj naďalej pokračovať v detailoch, ktoré nás zdobia od štartu sezóny.
Kde je z vášho pohľadu najväčšia sila tímu?
Chceme hrať priamočiary hokej, ktorý si vyžaduje aj nejaké bolesti. Ja sa snažím robiť to, čo mi ide najlepšie a teda chodiť do priestoru pred súperovou bránkou, vytvárať miesto a šance spoluhráčom.
Vlani ste mali v tíme viaceré ofenzívne hviezdy zo zahraničia. V prebiehajúcom ročníku hráte bez legionárov, no zatiaľ sa ukazuje, že vám príliš nechýbajú. Súhlasíte?
Hlavný rozdiel vidím v prejave našej hry. Minulý rok sme hrali až zbytočne profesorský hokej. Mali sme nabitý káder menami a možno nám chýbalo viac „robotníkov“.
Tento rok je to naopak. Každý hráč robí presne to, čo má. Minulý rok boli v tíme aj chalani, ktorí sa ulievali a bolo im to odpustené.
O veľkej pohode svedčí aj vaša gólová forma. Ruku na srdce, viete, kedy ste mali naposledy bilanciu sedem gólov v štyroch zápasoch?
Mohlo to byť ešte v žiackych časoch. Čo sa týka formy, myslím si, že sa celému tímu darí. Každý robí to, čo má a možno aj preto, som úspešný, ale nielen ja. Viacero hráčov. Každá formácia nám funguje. Z toho pramenia naše víťazstvá.
Čítajte viac Talent Košíc uchvátil majstra sveta. Málo šikovných Slovákov zostáva doma. Každý chce zarobiť peniaze
Aktuálne ste zrejme najčastejším prispievateľom do klubovej kasy…
Samozrejme. Každý hráč je rád, keď sa mu strelecky darí. Snažím sa to teraz využívať a hrať jednoducho. Zatiaľ to vychádza.
Čakám, že za mnou čoskoro príde náš pokladník a skasíruje ma. Zatiaľ som chalanom doprial koláče, ktoré napiekli svokra s dcérkou.
S hokejom ste začínali v Ružinove a neskôr v tíme Svišťov, cez ktorý prešli aj hráči ako Martin Fehérváry či Adam Ružička. Ako si spomínate na svoje začiatky?
Bolo to jednoznačne najkrajšie obdobie mojej kariéry. Vtedy som hokej robil iba pre radosť. Vôbec som neriešil, čo bude.
Každé ráno som len vstal a išiel som sa zabaviť. To je asi gro celého hokeja. Pokiaľ sa tým nebavíte, tak sa viac trápite.
Neskôr ste odišli do Fínska, kde ste získali aj majstrovský titul s HPK Hämeenlinna. Čo vám dalo pôsobenie na severe Európy?
Vo Fínsku ma hlavne naučili pracovať. Tam je to úplne iné. Dôležité je nielen to, čo robíte na ľade, ale aj mimo neho. Ako sa človek stravuje a cvičí, čo robí vo voľnom čase.
Foto: TASR - Roman Hanc
Dalo mi to dosť do života. Výrazne som sa tam posunul korčuliarsky a hlavne som sa tam naučil nerobiť chyby, pretože tie sa tam neodpúšťajú.
Vo Fínsku ste hrali v rovnakom čase, keď tam začínal aj Juraj Slafkovský. Pred sezónou si bol s vami zatrénovať na ľade. Mali ste čas sa porozprávať?
Áno, on sedel v šatni vedľa mňa. Každé ráno sme sa spolu bavili a učil som ho, ako treba hrať hokej, aby sa v NHL presadil.
Doučil som ho zopár ťahov. (smiech) Vo Fínsku sme boli naraz, ale nestretli sme sa v zápase. Hrával vtedy prevažne za mládež.
Po návrate z Fínska ste hrali dve sezóny v Nitre. Je to jedno z najlepších hokejových miest na Slovensku?
Určite, atmosféra je tam fantastická. To nám v Košiciach trochu chýba, aby chodilo na zápasy viac divákov. Proti Michalovciam ich bolo len okolo 1600.
Na jednej strane sme radi za každého človeka, ktorý príde. Steel aréna si však zaslúži väčší počet ľudí. Úprimne, niekedy je mi to ľúto, že sa snažíme, hráme dobrý hokej a ľudia nechodia.
Pri vašej aktuálnej forme pomýšľate aj na reprezentačný dres?
Priznám sa, že sa na to vôbec nepozerám. Hrám to, čo mám a keď príde pozvánka do národného tímu, budem rád.
Vlani ste získali titul, na čo má podľa vás košický tím v aktuálnej sezóne?
V mužstve vidím veľký potenciál, ale netreba zaspať na vavrínoch. Musíme stále robiť to čo máme, lebo pokiaľ jeden alebo dvaja hráči prestanú, môžeme ľahko prestať víťaziť.
